Flexikonto a 60% z priemernej mzdy v praxi – právne vymedzenie, úskalia a dôsledky pre zamestnancov

14. apríl 2009

Zavedenie flexikonta vo Volkswagene v Bratislave a jeho následné zakomponovanie do zákona a využívanie skráteného pracovného času sú spoločne s prepúšťaním asi najciteľnejšie dôsledky súčasnej krízy pre pracujúcich na Slovensku. V médiách sa im síce venovalo dosť pozornosti, ale ako sme zistili, viacero faktov zostáva nespomenutých. V nasledujúcom článku sa pokúsime stručne zhrnúť, o aké opatrenia vlastne ide a čo znamenajú pre pracujúcich teraz aj do budúcnosti.

Skrátený pracovný čas a minimálne 60% priemernej mzdy

Pokiaľ chceme porozumieť, o čo ide v prípade spomínaných 60-tich percent a kto má na ne nárok, musíme sa pozrieť na § 142 Zákonníka práce (311/2001 Z.z.) s názvom Prekážky na strane zamestnávateľa (odporúčame prečítať si celé znenie daného paragrafu v tomto RTF súbore).

Preložené do ľudskej reči - pokiaľ zamestnávateľ nemá uzavretú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov (odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), týkajúcu sa vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré vzniká prekážka na strane zamestnávateľa, patrí zamestnancom podľa odseku 1 alebo 3 (v závislosti od toho, ako presne bola formulovaná príčina prekážky na strane zamestnávateľa) náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku. Pokiaľ však dohoda podpísaná bola, zamestnanci majú nárok len na časť priemerného zárobku, stanovenú v tejto dohode, minimálne však 60%.

Je zaujímavé, že v tomto prípade sú vo výhodnejšom postavení zamestnanci, ktorých zástupcovia takúto dohodu nepodpísali. Aby sme to však zhrnuli: každý zamestnanec má nárok na určitú náhradu mzdy, či už 60 alebo 100%. Reči niektorých zamestnávateľov o tom, že keď sa nepracuje, nebudú ani peniaze, teda neobstoja.

Flexikonto

Novinkou v slovenskom zákonodarstve je opatrenie pôvodne navrhnuté a zavedené firmou Volkswagen, pre ktoré sa ujal názov flexikonto. Navzdory razantným a stále sa opakujúcim tvrdeniam vlády a odborov (napríklad tu: http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/fico-zmeny-v-zakonniku-prace-odmieta.html) a dohodám o neotváraní Zákonníka práce bolo dňa 12. februára 2009 zahrnuté do schváleného znenia vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (...) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov s platnosťou od 1. marca 2009. Ide konkrétne o § 252c s názvom Prechodné ustanovenia účinné k 1. marcu 2009 (odporúčame prečítať si celé znenie daného paragrafu v tomto RTF súbore).

V podstate to znamená, že ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu, po vzájomnej dohode bude zamestnanec dostávať najmenej základnú mzdu, hoci nebude chodiť do práce. Ide o dohodu na 4 roky, pričom počas prvých dvoch je zamestnanec nútený ostávať doma a dostáva plnú mzdu. Nasledujúce dva roky si zamestnanec musí neodpracované hodiny dorobiť, avšak nie počas bežného pracovného času. Pôjde teda o nútené „nadčasy“, napr. počas víkendov a sviatkov podľa toho, ako určí zamestnávateľ. Táto práca však nebude chápaná ako práca nadčas a nebude tak ani platená, keďže za ňu zamestnanec už v minulosti dostal základnú mzdu. Zhrnuté a podčiarknuté: zamestnanec teraz dostane základnú mzdu za budúcu prácu cez víkendy a sviatky, ktorá nebude chápaná ako práca nadčas, a nebude teda ani finančne zvýhodnená.

Výhodnosť pre zamestnávateľov spočíva v tom, že teraz celkom nenáročne udržia zamestnanosť (za čo, mimochodom, podľa paragrafu 50d) vyššie spomínaného zákona (celé znenie daného paragrafu v tomto RTF súbore), dostanú od štátu príspevky!) a v budúcnosti, keď kríza pominie, pracujúci budú tvrdo makať, aby „vrátili požičané“.

Zákon je však deravý. Ak človek mínusové hodiny neodrobí a dá výpoveď, neurčuje mu žiadne sankcie. Podľa všetkého teda zamestnanec, ktorý už nechce vo firme ostať, môže využiť túto dieru v zákone a odísť bez núteného odpracovania hodín. Tí, ktorí by mali morálny problém s takýmto postupom, majú v zálohe ešte jednu možnosť, ako vyťažiť zo situácie, pretože odpracovanie hodín bude zamestnávateľ od zamestnanca môcť požadovať iba do konca roku 2012 (pokiaľ teda táto alebo nasledujúca vláda zákon nejakým spôsobom neupraví či nedoplní, čo je dosť možné). Ak zamestnanec dovtedy neodpracuje všetky hodiny, za ktoré už dostal zaplatené, automaticky sa mu vynulujú.

Toto však platí len teoreticky. Keďže v Zákonníku práce takýto „priskorý“ odchod zamestnanca upravený nie je, môže si ho každá firma upraviť v podnikových dohodách. Hovorkyňa Volkswagenu Miriam Repiská napríklad uviedla: „Pri individuálnom skončení pracovného pomeru zamestnanec dopláca rozdiel medzi 60 percentami priemernej mzdy a mzdou, ako keby pracoval. Pri rozviazaní pracovného pomeru z organizačných a zo zdravotných dôvodov neplatí nič.“ Zdroj: http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko/balik-s-otvorenym-uctom/158714.html
Treba teda počítať s tým, že šéfovia budú hľadať spôsoby, ako dosiahnuť svoje. Podobne ako zamestnanci.

O flexikonte v praxi toho zatiaľ veľa nevieme. Svoje vedia ľudia, ktorých sa priamo dotýka, predovšetkým ľudia z Volkswagenu. V online diskusiách k článkom o flexikonte, napríklad na http://blog.sme.sk/diskusie/1416846/2/9099962/Za-balicek-hlasovala-opozicia-s-koaliciou.html#9099962, sme našli zopár ich vyjadrení:

„flexi konto uz bezi... ku dnesnemu dnu som 4 dni v minuse... vo februari je ohlasenych dalsich 9 dni volna... to je uz teraz 97,5 hod. a este je len zaciatok roka... flexi konto je urcene na 300 hodin do minusu a obdobie 4 rokov... ich predstava je asi taka, ze tieto dva roky sa bude minat a dalsie 2 dorabat... co bude, ak sa tych 300 hodin minie, nam nevedel povedat nikto... a co nam dali podpisat? menny zoznam s nadpisom... to je cele...“

„Je to skutočne taká fantastická ponuka? Neviem, ale myslím, že VW touto ponukou až tak veľmi neprerobí. Ako tu už bolo spomenuté, zákonné odstupné pre zamestnancov, ktorí pracujú viac než 5 rokov, je 3 mesiace. Okrem toho tu je ale ešte v tomto prípade aj trojmesačná výpovedná lehota a prípadné hromadné prepúšťanie sa musí ohlásiť na Úrad práce 1 mesiac vopred. Takže keď to spočítame je to 1 mes. ohlásenie + 3 mes. výpovedná lehota + 3 mes. odstupné a máme 7 mesiacov...
Je síce pravda, že počas doby ohlásenia a výpovednej lehoty môžu títo ľudia pracovať, ale keď im aj tak nemajú dať akú prácu... Fakt je, že počas týchto 4 mesiacov by mohli byť doma so 60 % mzdy (tiež minimum zo zákona). Takže celkovo to vyzerá tak, že VW daruje vlastne len 40 % štvormesačnej mzdy (to sú tie náklady navyše oproti minimu zo zákona). A správa o ponuke 7 platov sa určite lepšie číta než správa o hromadnom prepúšťaní...“

„V súčasnosti možno dobrá vec,ale do budúcnosti príliš krátkozraké.Keď pominie kríza a hospodárstvo bude rásť,tak by sa mala zvyšovať aj zamestnanosť,ale nebude tomu tak.Zamestnávatelia budú mať tisíce ludí v hrsti vdaka flexikontu,ludia budú musiet tahat nadčasy,ale bez príplatkov.Pre zamestnanca je lepších tých 60%,ale to sú pre zamestnávateľa peniaze vyhodené do vzduchu.Bohužial nenažrancom nestačí,že sa tu za almužnu maká pri pásoch.“

Zhrnutie

1) Dlhodobé dôsledky
Zásadné zmeny, ktoré sledujeme, sú dočasné len zdanlivo. Spúšťajú procesy, ktorých dôsledky sa výrazne podpíšu pod situáciu pracujúcich v ďalších rokoch a pod rozloženie „moci“ na pracovnom trhu. Dá sa predpokladať, že spôsobia väčšiu flexibilitu práce, viac neistoty, či ďalšie obmedzenie zmlúv na dobu neurčitú. V istom zmysle ide o podstatný zlom v prístupe k pracovným istotám, čo je vážna výzva do budúcnosti pre všetkých pracujúcich.

2) Čo môžeme robiť?
Je dobré poznať zákon a zistiť si, či je alebo nie je podpísaná odborová dohoda týkajúca sa prekážok na strane zamestnávateľa a 60 % zo mzdy. Takáto informácia totiž môže predstavovať účinný nástroj tlaku na zamestnávateľa pri dosahovaní čo najväčších požiadaviek. Pre nás sú však základom naše potreby, bez ohľadu na to, aká je trhová situácia alebo čím nás zväzuje zákon.

3) Deliť sa o informácie
Najdôležitejšie budú konkrétne postupy jednotlivých zamestnávateľov a reakcie pracovníkov. Uvedené citácie sú len časťou reality. Boli by sme preto radi, keby si sa nám ozval/a v prípade, že máš priame alebo sprostredkované informácie o uplatňovaní flexikonta a skráteného pracovného času v praxi na kriza(zavináč)priamaakcia(bodka)sk alebo do diskusie na špeciálnom fóre ku kríze.

Nadia Hladká a Michal Tulík
Priama akcia-Bratislava

Zdroje:
Diskusia k článkom http://ekonomika.sme.sk/c/4272709/volkswagenu-motivuje-ludi-k-odchodu-z-firmy.html a http://ekonomika.sme.sk/c/4306824/za-balicek-hlasovala-opozicia-s-koaliciou.html
http://www.pluska.sk/politika/2009/01/beru-peniaze-a-idu-domov.html
http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/fico-zmeny-v-zakonniku-prace-odmieta.html