Vo Varšave našli mŕtvu aktivistku hnutia nájomníkov

9. marec 2011

Dňa 7. marca sme sa dozvedeli, že jednu z najaktívnejších členiek hnutia nájomníkov Jolantu Brzesku našli mŕtvu v lese. Jej telo bolo spálené na nepoznanie a zatiaľ nie je jasné, či zhorela zaživa. Jola mala 64 rokov a bola jednou zo zakladateliek Združenia varšavských nájomníkov. Bola vynikajúca rečníčka a odhodlaná aktivistka, ktorá chodila na všetky demonštrácie, zúčastňovala sa blokád proti vysťahovaniu ľudí a radila nájomníkom. Sama viedla spor s najznámejším varšavským majiteľom nehnuteľností Marekom Mossakowskim a v čase svojej smrti bola poslednou nájomníčkou v bytovom bloku s vysokou hodnotou.

Jola žila v budove zaradenej medzi štátnu bytovú výstavbu, ktorá však bola sprivatizovaná. Oblasť, v ktorej bývala, lákala developerov, ktorí pri jej dome postavili luxusné byty, kde meter štvorcový stojí 5000 eur. Joline problémy sa začali 27. apríla 2006, keď na jej dvere zaklopala skupinka 10 ľudí. Oznámili jej, že jej byt skončil v rukách privatizéra.

Takúto šokujúcu správu sa dozvedeli tisíce obyvateľov Varšavy, keďže mesto razí politiku neinformovania nájomníkov, že na ich byty si robia nárok reštituenti, prípadne, že už boli sprivatizované. Mnohí, ak nie väčšina, sa o tejto skutočnosti dozvedia, až keď je už všetko podpísané. [1]

Jedným z 10 ľudí, čo navštívili Jolu, bol Marek Mossakowski, majiteľ nehnuteľností s takou zlou povesťou, že ho odsudzujú aj neoliberálni architekti privatizácie. Mossakowského hobby bolo a je skupovanie nárokov na nehnuteľný majetok. Pred niekoľkými rokmi bolo pre ľudí, čo pred vojnou vlastnili byty, alebo ich dedičov, pomerne ťažké získať späť majetok, ktorý bol po vojne prevedený do štátneho vlastníctva. Pre bežných ľudí bez konexií je to pomerne ťažké ešte aj dnes. Niektorí, ktorí neovládali zákon, sa preto rozhodli predať svoje nároky. Mossakowski je známy nákupom nárokov na nehnuteľný majetok za 50 zlotých (12,5 eura) za majetok, za ktorý chcel neskôr dostať 1,25 milióna eur. [2] Ako odborník na starožitnosti si dokázal zadovážiť aj rôzne staré dokumenty. Nároky na mnohé nehnuteľnosti získal za nejasných okolností. [3]

Tento majiteľ nehnuteľností je známy svojím bezohľadným správaním pri vyháňaní ľudí z ich domovov. Ak sa nenechajú zastrašiť počiatočnými, často nelegálnymi pokusmi zaviesť vysoké nájomné a „poplatky“, prejde k ďalším metódam. V prípade Jolinho domu dostali nájomníci niekoľko dní po jeho návšteve list, v ktorom tvrdil, že keďže došlo k prevodu majetku do nových rúk, všetci sú teraz „nelegálnymi“ obyvateľmi domu. (Ide o jasné porušenie zákona, pretože aj keby ich chcel vyhodiť, musel by ich na to upozorniť s trojročným predstihom, prípadne im poskytnúť náhradné bývanie.) Keďže ich označil za „nelegálnych“, žiadal od nich, aby mu zaplatili za „škody“ vo výške takmer 500 eur mesačne.

Jola vedela, že ide o nelegálne kroky, a odmietla zaplatiť. Podobne ako mnohí ďalší ľudia v jej situácii skončila s nájomným vyšším, ako bol jej príjem. (Naposledy mala zaplatiť za mesačný nájom zhruba 350 eur.) Vtedy prišli na rad rozličné metódy obťažovania. Mossakowski sa dokonca pokúšal vlámať do jej domu a zaregistrovať jej byt ako svoj vlastný. Mossakowski sa tiež vyjadril, že mu Jola dlhuje vyše 20 000 eur.

Na rozdiel od Joly, ktorej mesto neodkázalo poskytnúť náhradné bývanie, milionár Mossakowski, vlastník nehnuteľností po celom meste, má na seba napísaný obecný byt. (Nikto nevie, či v ňom naozaj žije.)

Mesto teda privatizuje budovy, náhradné bývanie však poskytuje bývalým nájomníkom len zriedka. (Minulý rok iba 90 ľuďom.) Ak sa ľudia ocitnú v takejto situácii, mesto si vyžiada údaje o ich príjme, a keďže kritériá sú nastavené na veľmi nízku výšku príjmu, veľa ľudí vrátane dôchodcov ich nesplní a nezíska nárok na náhradné bývanie. Byrokrati zodpovední za ničenie systému štátnych bytov hľadajú akékoľvek dôvody, aby zamietli nárok na náhradné bývanie, a často konajú protiprávne. Jolante zamietli nárok preto, lebo jej dcéra vlastnila byt. Aj keď takáto skutočnosť by nemala hrať žiadnu úlohu, vieme, že mesto niekedy tvrdí ľuďom, čo prišli o svoje byty a podajú žiadosť o náhradné bývanie, aby išli bývať k rodičom alebo deťom – dokonca aj do iných miest.

Jolu toto správanie nahnevalo a rozhodla sa brániť. V hnutí nájomníkov bojovala za takú zmenu politiky, aby ostatní ľudia nemuseli podstúpiť to, čím si prešla ona.

Jolina dcéra nahlásila zmiznutie matky za veľmi záhadných okolností. Po niekoľkých dňoch jej oznámili, že v deň, keď nahlásila Jolino zmiznutie, sa v lese našlo ohorené telo. Bolo spálené na nepoznanie, no zachovali sa niektoré predmety, ktoré malo pri sebe, napríklad kľúče od bytu, okuliare a sluchová protéza.

Nemáme istotu, že sa polícia zaujíma o vyšetrenie tohto prípadu. Hoci všetko nasvedčuje tomu, že Jola bola zavraždená nezvyčajne brutálnym spôsobom, polícia sa pokúšala prezentovať „alternatívne teórie,“ napríklad samovraždu, prípadne Jolino „členstvo v sekte“. Nie je jasné, či existuje nejaká špeciálna motivácia pre tieto „alternatívne teórie“.

Jedna vec je istá: ľudia zapojení do hnutia nájomníkov vinia za situáciu zlú bytovú politiku, ktorá ponecháva nájomníkov verejných bytov na milosť bezohľadným špekulantom a majiteľom bytov. Sľubujeme, že nezabudneme na Jolin údel a jej prínos k boju, v ktorom budeme pokračovať s ešte väčšou rozhodnosťou ako doteraz.

Nezabudneme a neodpustíme!


1. Preto sme získali a zverejnili internú dokumentáciu zostavenú mestom a upozorňujeme a spájame sa s tými, ktorých sa to môže týkať.
2. Pozri: http://warszawa.gazeta.pl
3. Boli sme prví, komu sa vo Varšave podarilo zablokovať nelegálny pokus o privatizáciu. Mossakowski figuroval aj v tomto prípade.



Poznámka:
Tento text sme preložili z portálu libcom.org.
Ďalšie informácie o hnutí nájomníkov a prebiehajúcom štrajku nájdeš v článku Štrajk nájomníkov bytov vo Varšave.