Náčelník mestskej polície k útoku neonacistov: „Mne sa zdá, že sa nestalo nič také...“

7. september 2006

Na základe informácií Priamej akcie včera odvysielal Rádiožurnál Slovenského rozhlasu 1 správu o neonacistickom útoku v Humennom. Náčelník mestskej polície Miroslav Masica celý útok zhodnotil slovami: „Mne sa zdá, že sa nestalo nič také... Chlapci sa pobijú medzi sebou, keď je koniec prázdnin.“ V článku je celý zvukový záznam.

Po vypočutí tohto vyjadrenia mi ľudovo povedané ,,naskočili zimomriavky“. Myslel som si, že ma už zo strany slovenskej polície a ňou deklarovaného boja proti „extrémizmu“ len tak hocčo neprekvapí, ale tento cynický výrok ma opäť vyviedol z omylu. Ako môže niečo takéto s vážnou tvárou povedať náčelník mestskej polície? Po takomto vyjadrení začínam veriť tomu, že mestská polícia je akurát tak schopná vyberať blokové pokuty za zlé parkovanie.

Zaujímavé je aj to, že na jednej strane sa tvrdí, že žiaden incident nebol hlásený (v skutočnosti je nahlásený na Železničnej polícii), no po informácii o ošetrení obete v nemocnici si pán náčelník zrazu spomenie. A zaklincuje to poprázdninovou "bitkou". Zdá sa, že niekto sa tu tvári, že tu niet žiadnych neonacistov, ktorí by útočili na bezbranných ľudí. Každopádne, dosť nechutný výsmech obetiam útoku.

Faktom je, že v Humennom nedošlo k obyčajnej chlapčenskej bitke „keď je koniec prázdnin“. Ťažko zranený bol jeden mladík a napadnutí a zranení boli aj ďalší, čo pre Slovenský rozhlas potvrdil aj lekár humenskej nemocnice doktor Ján Kontra. Náčelník hovorí o útokoch ako keby v Humennom bodali ľudí sklenenými fľašami každý večer.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a vzhľadom na to, ako si naša polícia asi predstavuje bežný večerný život našich miest, som toho názoru, že by sa ľudia mali o svoju bezpečnosť viac starať aj sami. Monitoring neonacistov vo svojom okolí, neskrývanie sa pred problémom a ostražitosť pred možnými útokmi môžu v budúcnosti zachrániť zdravie, alebo aj život mnohých ľudí. Nechať veci voľný priebeh, ako sa opäť ukázalo (nebyť iniciatívy Priamej akcie, pravdepodobne by sa „nič nestalo“), môže byť „čakaním na Godota“ a pre narastajúci neonacizmus na Slovensku tak vzniká ideálne podhubie.

Väzenie a represie zo strany štátu a polície môžu najokatejšie prejavy neonacistického násilia len potierať, ale nikdy nie úplne vykoreniť. Bolo by ideálne, keby neonacisti, ktorí zaútočili, nezostali dočasnými anonymnými obyvateľmi väzníc, prípadne držitelia podmienok. Podstatnejšie je totiž, aby takíto ľudia neboli neznámi, ale práveže nech o nich každý vie, nech sú na smiech, nie na plač a bolesť.

Zvukový záznam z reportáže Igora Holéczyho, ktorú odvysielal Rádiožurnál SR1 6.9.2006 po 18:00 (1 MB, formát OGG).

Pokiaľ ide o najnovšie informácie, z trestných činov výtržníctva v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví sú obvinení traja útočníci. Dvoch z nich (mladiství) ráno prepustili a tretieho umiestnili v cele predbežného zadržania. Dnes sa malo rozhodnúť o jeho vzatí do väzby.

Tibor Meinl
(Priama akcia - Východ)