Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 19 krajín sveta.



Postrehy z konferencie k 90. výročiu Medzinárodnej asociácie pracujúcich v Londýne

26. január 2013

Dňa 5. januára 2013 sa v Londýne uskutočnila konferencia pri príležitosti 90. výročia anarchosyndikalistickej Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP). Program tvorili prezentácie venujúce sa histórii MAP aj súčasným aktivitám sekcií. Okrem členov Priamej akcie sa jej zúčastnili členovia francúzskej Národnej konfederácie práce (CNT), nemeckého Zväzu slobodných pracujúcich (FAU) a britskej Federácie solidarity (SF), ktorej juholondýnska skupina konferenciu výborne zorganizovala. Prinášame zhrnutie všetkých prezentácií.

Vzhžadom na nečakané okolnosti sa konferencie nemohli zúčastni členovia Zväzu požských syndikalistov (ZSP) a ruskej Konfederácie revolučných anarchosyndikalistov (KRAS). Bolo nutné skráti aj program, takže pôvodne dvojdňová akcia sa skrátila na jeden deň, čo však neubralo na príjemnej atmosfére pri prednáškach a diskusiách. Zvl᚝ treba oceni moderátorov diskusie, ktorí odviedli ukážkovú prácu.

Program konferencie:
1)    MAP - 90 rokov myšlienok a praxe (SF)
2)    História a súčasné aktivity Regionálnej federácii pracujúcich Argentíny – FORA (CNT-F)
3)    Cesta pokusov a omylov pri hžadaní vlastného prístupu v post-stalinistickej spoločnosti (PA)
4)    Minulos a súčasnos Federácie solidarity (SF)

MAP - 90 rokov myšlienok a praxe (SF)

Konferencia sa začala prezentáciou člena SF o dejinách MAP. Venoval sa historickým súvislostiam vzniku anarchosyndikalizmu a MAP. Svoj pôvod majú v rozkole medzi krídlom zastávajúcim myšlienky vedeckého socializmu a Marxa a anarchistickou orientáciou na boj. Po krvavom potlačení Parížskej komúny čoraz väčšmi rezonovala myšlienka odmietnutia štátu ako cesty k oslobodeniu. Anarchistickými myšlienkami ovplyvnené skupiny sa po rozpade Prvej internacionály niekožkokrát usilovali vybudova novú internacionálu (napríklad internacionálu založenú v roku 1872 v St. Imier, ktorá pomáhala pri povstaniach v Španielsku a organizovaní sa vo Francúzsku).

Čoraz väčší vplyv syndikalizmu koncom 19. storočia stál v protiklade k reformizmu Druhej internacionály a podnietil vznik a rozvoj ideí sociálneho generálneho štrajku a priamej akcie. Napriek prevahe pacifistických názorov a naivnosti v otázke revolučnej zmeny išlo o dôležité obdobie vo vývoji revolučného syndikalizmu a anarchosyndikalizmu.



V prezentácii padla zmienka aj o syndikalistických zväzoch, ktoré sa točili okolo Tretej internacionály, kým sa neodhalila jej skutočná rola ako bábky Moskvy. Išlo o jeden z dôležitých momentov vedúcich k založeniu MAP. Tá vznikla v roku 1922 na podnet Zväzu slobodných pracujúcich Nemecka (FAUD).

Po významných udalostiach v 30. rokoch 20. storočia zostal z MAP len vyblednutý tieň. Na kongrese v roku 1945 sa stretli organizácie oslabené fašistickými režimami a vojnou. Po smrti Franca a konci povojnového boomu sa v druhej polovici 70. rokov naštartovala obnova MAP, ktorá pokračovala po páde štátnokapitalistických režimov v roku 1989. Koncom 90. rokov 20. storočia pomohli rozvoju a komunikácii aj nové technológie.

História a súčasné aktivity Regionálnej federácii pracujúcich Argentíny – FORA (CNT-F)

O histórii a súčasnosti FORA rozprával člen francúzskej CNT pochádzajúci z Argentíny, ktorý bol roky členom FORA. História argentínskeho hnutia pracujúcich siaha do 80. rokov 19. storočia. Počiatky hnutia súvisia s vplyvom prisahovalcov a pracujúcich zapojených do Prvej internacionály. FORA vznikla v roku 1901 (je najstaršou organizáciou v MAP) po stretnutí vyše 50 „spoločenstiev odporu pracujúcich“, ako sa dodnes označujú jednotlivé skupiny FORA. Tie vznikli počas štrajkov, ktoré v tom čase prebiehali.

V roku 1906 prijali francúzski syndikalisti tzv. Chartu z Amiens, ktorá presadzovala oddelenie ekonomického syndikalizmu a politickej akcie (nie nutne volebnej). Hoci mnohé organizácie sa k Charte prihlásili, FORA ju ostro odmietla, pretože v nej videla začiatok odčleňovania sa anarchistov od hnutia pracujúcich. Tento názor zastáva FORA aj dnes a odmieta model, v ktorom sa zväz spája so špecifickou politickou organizáciou (FORA kritizuje napríklad španielsky model CNT a FAI). Ako uviedol prednášajúci, FORA bola vždy organizáciou anarchistických pracujúcich, takže nepotrebovala predĺženú ruku anarchistov pôsobiacich v špecifickej organizácii.

Rozkolu sa však nevyhla ani FORA, a to v roku 1915, keď sa väčšia čas organizácie odčlenila, prijala princípy Charty a spojila sa s ďalším zväzom, aby vyjednávala s vládou. Po násilných štrajkoch v roku 1919 a Patagonskej vzbure (išlo o dvojročný spor medzi pracujúcimi na vidieku a anglickými farmármi chovajúcimi ovce; o život v nej prišlo vyše 1500 pracujúcich), bola FORA vyhlásená za ilegálnu organizáciu.

Od 30. rokov 20. storočia do roku 1983 boli v Argentíne pri moci diktatúry. By aktívny v hnutí pracujúcich bolo nebezpečné, a navyše v 60. rokoch prišiel zo strany peronistov zákaz všetkých odborových zväzov s výnimkou CGT.

Počas diktatúry v 70. rokoch „zmizlo“ mnoho mladých bojovných pracujúcich, niektorí iba preto, lebo sa odvážili vies kampaň za zníženie poplatkov za autobusy pre študentov. Diktatúra však nemala na svedomí len zabíjanie žudí, ale aj vykrádanie krajiny. Napokon sa pustila do vojny o Falklandy, aby vyvolala nacionalistické vášne a zahladila svoje chyby. Vojnu odmietli iba FORA a Madres de la Plaza de Mayo, organizácia matiek zmiznutých.

Po nástupe demokracie v roku 1983 krajina aj naďalej ekonomicky trpela. Výrazný prepad nastal v roku 1989 a nová peronistická vláda sprivatizovala, čo sa dalo. V týchto krokoch má pôvod aj odpor, ku ktorému došlo po roku 2001, keď hnutie pracujúcich a nezamestnaných využilo napríklad taktiku blokovania ciest. Rok 2001 priniesol pád ekonomiky a odliv peňazí z krajiny, čo zruinovalo nielen chudobných, ale aj strednú vrstvu. Keďže štát nechal žudí napospas osudu, začali uplatňova duálnu moc, okupácie tovární a všeobecné zhromaždenia v komunitách.



Tieto udalosti do vežkej miery oživili záujem o FORA. Organizácia začala intenzívnejšie vyvíja aktivity súvisiace s problémami na pracoviskách a v posledných rokoch zaznamenala výrazný nárast členov a vznik nových skupín.

Cesta pokusov a omylov pri hžadaní vlastného prístupu v post-stalinistickej spoločnosti (PA)

Treou v poradí bola prezentácia členov PA o špecifickom vývoji v krajine bez anarchistickej tradície. PA vznikla v roku 2000 a zo skupiny ovplyvnenej DIY subkultúrou (od ktorej sa postupne odklonila) sa vyvinula do organizácie podiežajúcej sa aspoň v malej miere na aktuálnych bojoch pracujúcich.

Spomenuli sme problémy s jazykom, pretože pojmy ako socializmu či kapitalizmus sú ešte vždy spájané s rétorikou režimu spred 1989. Namiesto používania takýchto pojmov, ktoré komunikáciu skôr znejasňujú a vytvárajú medzi žuďmi zbytočné bariéry, PA zvolila prístup radšej myšlienky vysvetžova tak, aby ich pochopil každý.  

Čas prezentácie sme venovali aj prístupu PA k právu. Uviedli sme hlavné myšlienky, ktoré sú vyjadrené v časti Pracovné právo na webe PA, ako aj priebeh úvodnej komunikácie po tom, ako sa na PA obráti niekto so žiadosou o pomoc ohžadom problému na pracovisku. Zvykneme zdôrazňova, že PA nie je právna služba, a ak má človek problém a chce ho rieši, vyžaduje sa od neho vlastná aktivita.

Podelili sme sa aj o myšlienky týkajúce sa problému izolovaných členov, ktorý pociuje každá rozvíjajúca sa organizácia. Ide o členov, ktorí nemôžu vo svojom najbližšom okolí založi miestnu skupinu. PA odmieta zakladanie skupín, ktoré budú existova len na papieri, a hžadá spôsoby, ako rozvíja aktivitu osamotených aktivistov, ktorí majú záujem v budúcnosti založi aktívnu miestnu skupinu, pričom dôraz sa po zlých skúsenostiach s žuďmi zo subkultúr kladie hlavne na zodpovednos pri plnení na seba vzatých úloh.



Hovorili sme aj o otvorených stretnutiach PA ako o mieste, kde sa diskutuje o problémoch na pracovisku alebo v komunite, aktuálnych aktivitách či kampaniach PA.

V poslednej časti prezentácie sme sa zamerali na ciele organizácie – predovšetkým pomoc vlastným členom aj iným žuďom s problémami na pracovisku, ako aj vyjadrovanie solidarity iným bojujúcim pracujúcim. Zmienili sme sa o podpore štrajku v školstve a zdôraznili význam medzinárodnej solidarity. V krátkosti sme predstavili aj kampaň Ideš na brigádu?

Minulos a súčasnos Federácie solidarity (SF)

Členovia SF rozdelili svoju prezentáciu na historickú čas a čas venovanú aktuálnej kampani proti systému workfare. Úvodné slovo patrilo členovi, ktorý bol aktívny v pokusoch o budovanie anarchosyndikalistickej organizácie ešte v 70. rokoch 20. storočia. Rozprával o predchodcoch SF (Syndicalist Workers Federation a Direct Action Movement), ich začiatkoch a vežkých očakávaniach, ako aj o bojoch hlavne v 80. rokoch.

V časti o workfare sme sa dozvedeli, čo sa skrýva za touto schémou a z akých dôvodov proti nej SF vedie kampaň. Hoci sa na prvý pohžad zdá, že by mohlo ís o kampaň zameranú na jeden konkrétny problém, workfare je v skutočnosti útokom nielen na nezamestnaných, ale na celú pracujúcu triedu, pretože znižuje úroveň životných a pracovných podmienok.



SF zaznamenali v kampani prvý úspech, keď sa firma Holland & Barrett v júli 2012 po výzve k týždňu akcií proti nej rozhodla vystúpi zo systému. Keďže ide o dlhodobú kampaň, SF tento úspech povzbudil a v roku 2013 sa plánujú zamera na ďalšie firmy, pričom prvou z nich je Poundland.

Nasledujúcich 10 rokov

Konferencia mala vysokú úroveň, počet prítomných bol pre nás milým prekvapením a prekonal aj očakávania organizátorov. Pre náš je cenné najmä to, že sme nadviazali nové kontakty a lepšie pochopili fungovanie a činnos iných organizácií. Našu históriu tvoria minulé a súčasné akcie, z ktorých by sme sa mali uči, aby bolo 100. výročie MAP oslavou jej ešte väčšej sily a významu v bojoch pracujúcich na celom svete.

Spracované na základe správy pracovnej skupiny SF, ktorá konferenciu organizovala, a prednášajúcich členov Priamej akcie













Diskusia / smetnĂ˝ kĂ´ĹĄ

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj pr�spevok








 
ODPORÚČAME



(pĂ­ĹĄ s diakritikou)

SPRÁVY

Najnovšie číslo Kapitálu aj s naším článkom o štrajkoch v školstve
13.03.2020 Redakcia časopisu Kapitál nás požiadala o príspevok k téme neposlušnos a výsledkom je osobne ladený článok našej členky. „V rokoch 2012 a 2016 som sa ako učitežka na jednom z bratislavských gymnázií zúčastnila protestov a štrajkov v školstve. Štrajk v roku 2012 sa stal jedným z najznámejších vyjadrení nespokojnosti pracujúcich v novodobých dejinách Slovenska. Zároveň bol predzvesou štrajku v roku 2016, ktorý sa dá bezpochyby označi za bezprecedentný prejav nezávislosti od klasických odborov.“

(Ne)voli nestačí – Po vožbách sa nič nekončí
26.02.2020 Už o niekožko dní sa na základe výsledkov volieb začne vytvára koaličná vláda a my si vypočujeme, že teraz treba čaka. Najprv na prvých sto dní, ako je zvykom, potom do polovice volebného obdobia, a napokon na ďalšie vožby. Štátne inštitúcie a firmy budú robi všetko preto, aby v novej situácii čo najefektívnejšie presadili svoje záujmy cez vlastné organizácie a kontakty. A my zatiaž (znova) prestaneme existova.

(Ne)voli nestačí – Voli či nevoli? O čom sú vožby
18.02.2020 Pozastavme sa na chvížu ani nie tak nad odpoveďou na túto otázku, ale nad tým, ako uvažujeme v období pred vožbami a ako vlastne funguje zastupitežská demokracia.

Otvorené stretnutie v deň volieb – program akcie
17.02.2020 S blížiacim sa termínom predvolebného otvoreného stretnutia v Bratislave aktualizujeme jeho program.

(Ne)voli nestačí - Organizovanie sa
11.02.2020 V práci aj v bežnom živote riešime problémy väčšinou bez toho, aby sme sa nejako špeciálne organizovali. Keď chceme na niečo poukáza alebo sa niekoho zasta, vieme to urobi v podstate hocikedy. Stačí trocha zdravého rozumu a odvahy. Je však veža problémov, ktoré sa dajú len ažko vyrieši bez skutočnej organizácie a plánovania.

Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v januári
04.01.2020 V otvorených stretnutiach pokračujeme aj v novom roku. Jedno už máme naplánované na deň volieb vo februári, no stretneme sa aj v januári. Naposledy (v novembri) boli výsledkom stretnutia tri aktivity (článok o štrajku pracujúcich proti klimatickej zmene, účas na klimatickom štrajku a solidarita s protestmi v Čile). Dúfame, že praktický presah budú ma aj ďalšie stretnutia. Vidíme sa v sobotu 18. januára o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Zväz CNT-Tarragona hlási úspech po desiatich mesiacoch v spore
21.12.2019 Po desiatich mesiacoch sa 13. decembra dohodou skončil spor s predajňou tabaku Estanco Nº 2 de El Vendrell. K dohode došlo bez súdneho sporu a zapojenia právnikov. Rozhodli priame akcie.

Nálepky (Ne)voli nestačí sú tu!
22.11.2019 Chceš podpori túto myšlienku vo svojom regióne? Ozvi sa, pošleme!
Budú k dispozícii aj na otvorenom stretnutí v Bystre v BA už túto sobotu od 16:00. Viac info: nájdeš tu.


Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v novembri
09.11.2019 Po hodnotnom prvom stretnutí minulý mesiac bude v novembri ďalšie. Pokračujeme v našej snahe o diskusie a spoločné aktivity žudí, ktorým je blízky triedny prístup. Diskusie vychádzajú z potrieb a záujmov žudí na stretnutiach a zámer je, aby mali praktický presah. Vidíme sa v sobotu 23. novembra o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Rozšírme myšlienku „(Ne)voli nestačí“ do regiónov!
28.10.2019 V rámci príprav na aktivity, ktorými chceme rozšíri myšlienku „(Ne)voli nestačí“, by sme radi znova zdôraznili, že sa chceme vyhnú naahovaniu sa o to, či voli alebo nevoli. Nájdu sa hlasy, ktoré tvrdia, že treba voli napríklad preto, aby sa do parlamentu nedostali neofašistické tendencie. Ide o vežmi dobrý príklad, na ktorom sa pokúsime vysvetli pointu kampane. Viac informácií o plánovanej kampani, do ktorej sa môžeš zapoji, nájdeš tu.

(źavicová) žurnalistika – skúsenos s redakciou blogu Pole
22.10.2019 Seriózna žurnalistika by mala by bez ohžadu na politickú orientáciu korektná. Očakáva sa, že človek, ktorý chce o niečom písa, si tému nielen vopred naštuduje, ale bude tiež vnímavo pristupova k poznámkam „respondentov“. Platí to pre klasické články aj pre rozhovory. Teda malo by. Naša skúsenos s redakciou blogu Pole bola iná.

Fotoreport z klimatického štrajku v Bratislave (20. 9. 2019)
20.09.2019 K dnešnému protestu na Námestí slobody sme sa ako organizácia vyjadrili stanoviskom zverejneným na webe, ale aj osobnou účasou na mieste v rámci „tmavozeleného“ bloku, ktorý pochodoval za vežkým transparentom kolektívu Bod obratu „Zmeňme systém, nie klímu“.

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opä symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypoču/stiahnu si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokožvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájs rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosou a režimom pred rokom 1989.

�al�ie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňova.
Log in