5. február 2008
Ďalšia zo Sekcií, ktorú predstavujeme, má už 96 rokov existencie za sebou. Unione Sindacala Italiana bol založený v roku 1912. Vznikol na základe aktivít pracujúcich, ktorí odmietali hierarchiu oficiálnych odborov a ich zastupiteľskú politiku. Odštiepili sa a vytvorili tzv. „výbory pre priamu akciu“.
Z týchto výborov vznikli na kongrese v Modene USI ako nebyrokratické, horizontálne organizované a teda nehierarchické odbory. Tvorili ich navzájom prepojené bojovné zväzy na rozličných pracoviskách. Pôsobili vo viacerých sektoroch, najsilnejší bol Zväz v kovopriemysle s 30 000 členmi v roku 1920.
Hlavnou metódou organizovania sa a boja boli priame akcie a presvedčenie, že sociálna zmena je možná cez vyvlastňujúci generálny štrajk, teda aktívny štrajk, kde pracujúci pokračujú vo výrobe vo vlastnej réžii.
Dôležité okamihy
Veľmi dôležitý bol rok 1920 a okupácie fabrík. V tomto roku stúpli životné náklady o jednu tretinu a odbory požadovali rast miezd. Odbory FIOM prišli s metódou spomaľovania výroby, USI však trvali na začatí okupácií fabrík a na ich prevzatí do rúk pracujúcich. V septembri začali okupácie, do ktorých bolo už v prvých troch dňoch zapojených 400 000 ľudí, a to okrem priemyselných centier aj v Ríme, Florencii, či Palerme. V závislosti od prevládajúceho vplyvu odborov boli továrne organizované pracujúcimi alebo boli pod dohľadom odborov.
V roku 1925 boli USI-MAP rozpustení milánskym prefektom na rozkaz Mussoliniho a pokračovali v činnosti v utajení a v exile (po boku CNT a FAI v Španielskej sociálnej revolúcii).
Po druhej svetovej vojne bolo niekoľko pokusov o znovuobnovenie, ale skupina bola marginálna a pôsobila len v niekoľkých talianskych regiónoch. Až koncom 70. rokov vznikli podmienky pre vytvorenie lepšieho prepojenia a funkčnej organizácie.
Oficiálna tlačovina zväzu je Lotta di Classe. Pôvodný názov bol „Triedna vojna“, vydávanie sa pozastavilo počas fašistického režimu a znovuobnovilo v 50. rokoch pod názvom „Bojujúca trieda“.
Súčasnosť
Od Kongresu v Ríme v roku 1990 sa USI postupne rozširuje. V súčasnosti pôsobí vo viac ako tridsiatich talianskych mestách a má svoje zväzy vo verejnom sektore (napr. zdravotníctvo, školstvo) a v súkromnom sektore (napr. kovopriemysel, turistický ruch a služby, umenie a remeslá). (Spolu)organizuje generálne štrajky (2002, 2007), akcie na podporu migrantov (Bologna, 2004), nezamestnaných a pracujúcich s dočasnou a nestálou prácou (call centrá, Rím 2005), syndikalistické demonštrácie (Miláno, 2003)... Členovia USI sa zapojili do blokády prístavu v Janove na protest proti smrteľným úrazom na pracoviskách, ale aj do komunitných bojov (bývanie, Rím).
V roku 1999 USI zorganizoval Konferenciu „Mobbing a a psychologické násilie na pracovisku" v Miláne, v roku 2006 diskusné stretnutie „Španielsko 1936-2006: novinky v sebaorganizácii a samospráve“ v Ríme.
Rovnako sa zapája do protivojnových demonštrácií (Janov, 2001), antirasistických demonštrácií, demonštrácií proti Vatikánu a iných verejných akcií.
USI-MAP sa dnes v Taliansku prezentujú ako jediné revolučné samosprávne odbory, ktoré podporujú vytváranie siete vzájomnej pomoci a aktívnej solidarity založenej na rozsiahlej sociálnej platforme, ktorá má zjednocovať boje za bývanie, environmentálne boje a boje proti neistej práci, za lepšie pracovné podmienky a bezpečnosť na pracovisku, stabilitu pracovných miest a rast miezd.