9. marec 2007
Asi 300 študentov sa 8. marca 2007 zúčastnilo protestu pred Fakultou architektúry v Belehrade. Po niekoľkohodinovej blokáde hlavnej ulice v meste sa rozhodlo o obsadení budovy fakulty a prenocovaní v nej. Ide o prvý krok k oživeniu protestov v tomto semestri. Podobne ako minulý rok, aj teraz poskytla potrebnú infraštruktúru pre protest Anarchosyndikalistická iniciatíva (ASI – MAP Srbsko).
Aktuálne informácie:
9/3/07: Fakulta je obsadená, vyučovanie sa nekoná a študenti zostanú na mieste minimálne počas víkendu. Na mieste je asi 200 študentov.
12/3/07: Po 5 dňoch blokády minister navrhuje jednania.
13/3/07: Všeobecné zhromaždenie posiela mandátovaných delegátov na stretnutie s ministrom. Ten akceptuje všetky požiadavky študentov, ALE iba pre študentov prvých ročníkov. Po stretnutí s ministrom sa koná všeobecné zhromaždenie, na ktorom je asi 600 študentov. Je nakopírovaných a rozšírených 700 kusov dokumentu, ktorý minister navrhol, že podpíše. Študenti si dávajú 2 hodiny na jeho naštudovanie a premyslenie, čo ďalej. Záver je, že návrh ministra odmietajú a považujú ho za pokus rozdeliť študentov rôznych ročníkov. Presúvajú sa na hlavnú ulicu v meste, ktorú istý čas blokujú. Pokračuje sa v blokáde Fakulty architektúry. Fotky z blokáde Fakulty architektúry: http://protest.zbrka.net/image/tid/32.
14/3/07: Architekti pokračujú v blokáde. O 16.00 sa koná všeobecné zhromaždenie na Filozofickej fakulte. O 19.00 je vyhlásená okupácia Filozofickej fakulty. Študenti teda držia už druhú fakultu
15/3/07: Minister kapituluje a prijíma všetky požiadavky architektov. Priame akcie na fakulte končia a asi 200 študentov sa presúva podporiť asi rovnaký počet kolegov na Filozofickej fakulte. Medzi študentmi je už citeľná značná únava.
16/3/07: Autority sa vyhrážajú, že privolajú políciu, aby „pochytala všetkých anarchistov z ASI“. Všeobecné zhromaždenie na Filozofickej fakulte hlasuje za ukončenie blokády. Študenti sú už unavení a na mieste je ich už len asi 100. Darí sa im však vybojovať 3 z 5 požiadaviek. Budúci týždeň sa konajú všeobecné zhromaždenia, ktoré rozhodnú o ďalšom postupe. Študenti chápu tieto blokády ako testovacie. Hlavné boje by sa mali uskutočniť v máji a októbri 2007 za účasti viacerých fakúlt naraz a s lepšou koordináciou.
19/3/07: Študenti obsadili Fakultu umení.
27/3/07: Blokáda stále pokračuje a koná sa demonštrácia v centre Belehradu, počas ktorej 800 študentov z Filozofickej fakulty, Fakulty architektúry, Filologickej fakulty a Fakulty umení niekoľko hodín blokuje ulice. Autority sa v súčasnosti (neúspešne) pokúšajú zastrašovať študentov bombastickými vyhláseniami, ako napríklad „Anarchisti na fakultách“. Protesty podľa nich z pozadia ovláda Anarchosyndikalistická iniciatíva. Tvrdia, že si prečítali stanovy ASI (nudných 83 bodov:) vypovedajúcich o štruktúre organizácie) a že niektorí dekani a vedúci predstavitelia univerzity čítali aj publikácie a dokumenty ASI a ukazuje sa, že všetko prebieha úplne v súlade s tým, čo je v nich napísané (ide o materiály „Priama akcia“ od Emila Pougeta a „Anarchosyndikalizmus v Porto Real“ o komunitno-pracovných bojoch španielskej CNT v 90. rokoch 20. storočia:)). V novinách sa tiež objavil článok, ktorý obsahuje časť „Zbúrať hierarchie“, kde je citát z programu ASI: „Na webstránke Anarchosyndikalistickej iniciatívy sa píše, že táto organizácia bojuje za spoločnosť založenú na individuálnej a kolektívnej slobode, rovnosti, solidarite a vzájomnej pomoci, spoločnosť oslobodenú od akýchkoľvek foriem útlaku, hierarchie či autority jedného človeka nad iným človekom.“ Aká hrozba!
29/3/07: Už tretí deň sa na fakulte objavujú „tajní“ policajti v civile. Snažia sa získavať informácie, vypytujú s ľudí, no, ako to už býva, sú nenápadní ako slon za blchou. Na deň študentov, 4. apríla, sa chystá veľká demonštrácia.
Keď už sme pri tejto téme, prinášame krátke zhrnutie knihy o srbských študentských protestoch v roku 2006. Knihu vydáva v marci Centrum libertariánskych štúdií (ktoré je súčasťou ASI). Jej úlohou bude ozrejmiť protesty a aktivizovať ľudí do akcií v roku 2007.
Boj za bezplatné vzdelanie
Na jeseň roku 2006 spustili študenti Belehradskej univerzity prvú ofenzívu proti neoliberálnym reformám týkajúcim sa vysokých škôl v Srbsku. Týmto sa pripojili k prebiehajúcemu boju, ktorý viedli ich kolegovia z Francúzska, Grécka a iných krajín z celého sveta.
Transformácia spoločnosti a systému vzdelávania v duchu neoliberálnej ideológie nie je len neúspešnou stratégiou rozvoja ekonomiky, ale má aj priame a veľmi nepriaznivé dopady na vzdelávacie inštitúcie ako také – z pohľadu pracujúcich pedagógov aj študentov. Vzdelanie a veda sa stávajú tovarom, štátnou a súkromnou investíciou, a ich cenu určuje trh. Kvôli zaisteniu makroekonomickej stability škrtmi v rozpočte, sa ťažisko finančného zabezpečenia vzdelávania prenáša na jednotlivých ľudí. Študenti sú nútení vyberať si len tie kurzy, ktoré si „môžu dovoliť” na trhu so vzdelaním. Každý semester si musia kupovať nové učebnice a skriptá, musia dokonca platiť aj za žiadosť na termín skúšky, alebo žiadosť o zmenu skúšajúceho. V podstate sú nútení pracovať, aby si mohli dovoliť študovať...
Odmietnutie znamienka rovnosti medzi vzdelaním a tovarom, ktorý možno kupovať a predávať na trhu, bolo hlavným motívom študentských protestov. Bolo to jednoznačné z hlavných sloganov: „Preč so školskými poplatkami!”, „My študujeme - oni profitujú!” a hlavne „Obsadiť fakultu, lebo vzdelanie nie je tovar!”. Hlavným znakom protestov bol dôraz na kolektívnosť a nehierarchickú organizáciu zdola. Všetky hlavné rozhodnutia sa prijímali na všeobecných zhromaždeniach otvorených všetkým protestujúcim. Každý mohol prehovoriť a vyjadriť svoj názor. Toto bol priestor, kde študenti vypracovali a sformovali svoje plány a požiadavky.
Študenti požadovali 50-percentné zníženie školného, jasné a transparentné pravidlá určovania výšky školného a účtovníctva všeobecne a uznávanie titulu bakalár (po 4 rokoch štúdia) ako ekvivalent titulu magister (3+2) podľa Zákona o vyššom vzdelávaní (niektoré univerzity v Srbsku boli 4-ročné a ich skončenie znamenalo získanie titulu magister, podľa Bolonskej deklarácie však musí byť minimum na magistra 5-ročné štúdium, čiže, všetci na štvorročných univerzitách stratili nárok získať titul magister a byť teda chápaní ako plnohodnotní absolventi univerzity). Po sérii neúspešných rokovaní so zástupcami štátu a univerzít sa skupiny študentov rozhodli prikročiť k radikálnejším krokom a ukázať širší sociálny potenciál vlastného boja. Prvým krokom smerom k radikálnejším protestom bolo zorganizovanie blokády Rektorátu Belehradskej univerzity, súbežne so zasadaním najvyššieho orgánu zastrešujúceho všetky srbské univerzity (KONUS). Najdôležitejšou časťou protestov ale bola blokáda Filozofickej fakulty, ktorá trvala od 22. do 28. novembra 2006.
Protest študentov trval tri mesiace, od začiatku októbra do konca decembra 2006. Jeho súčasťou bolo 8 verejných protestných mítingov, viac ako 30 študentských stretnutí na Filozofickej fakulte a približne 15 stretnutí na ostatných fakultách v Belehrade. Viac ako 17 000 študentov Belehradskej univerzity podpísalo petíciu na podporu požiadaviek protestujúcich.
Ľudia, ktorí sa protestov zúčastnili si uvedomili, že pri kolektívnom prístupe môžu zmeniť podmienky, v ktorých žijú a pracujú. Protest sa prakticky vyprofiloval ako kritika, namierená proti nespravodlivosti systému. Spôsob organizácie študentských protestov, ich smerovanie a kritika sociálnych pomerov, v kontexte prehlbujúcich sa rozdielov medzi oficiálnou a neoficiálnou realitou Srbska, naznačujú že sa utvára nová generácia. Generácia pripravená postaviť sa sociálnym problémom meniaceho sa Srbska a dychtivá vytvoriť skutočne priamodemokratickú alternatívu zdola voči existujúcemu systému.
Pre www.libcom.org a Priamu akciu spísal Ratibor Trivunac (ASI – MAP Srbsko)
Ďalšie info na http://protest.zbrka.net
Preložil Dalibor Neubaten