Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 19 krajín sveta.



Návrh novely Zákona o zhromažďovacom práve polopate

4. júl 2007

Nedávno sa do médií dostala správa o návrhu novely Zákona o zhromažďovacom práve, ktorého iniciátorom je poslanec Smer-u Branislav Bačík. Okrem iného návrh obsahuje, aby boli zákonom postihnuteľní všetci tí, ktorí budú mať na demonštráciách zahalenú tvár. Bližšie sme sa preto pozreli na to, o čo skutočne ide a aká je motivácia pána Bačíka.

ÚVODOM (autor B. Bačík)

„Zákon o zhromažďovacom práve platí od roku 1990, kedy snahou zákonodarcov bolo predovšetkým v tom čase vykonať novú zásadnú zákonnú právnu úpravu zhromažďovacieho práva, ako jedného zo základných politických a občianskych práv tak, aby mohlo zabezpečovať dôležitú úlohu v procese demokratizácie spoločnosti. I napriek jeho dvom novelám má súčasná právna úprava niekoľko závažných legislatívno-technických nedostatkov a z hľadiska vývoja súčasných spoločenských a právnych vzťahov je nepostačujúca“.
„V tomto čase sa však neuvažovalo nad tým, že po určitej dobe sa Slovenská republika dostane do rovnakej situácie, ako iné demokratické štáty, kde právo zhromažďovania ľudia zneužívajú. Zneužívajú ho predovšetkým rôznym prejavom, ktorý je v spoločnosti neprípustný, či sa jedná o priestupky, mnohokrát aj o trestné činy alebo porušenia zásad slušného správania.“

Ach tí občania... Vypočítaví a zneužívajúci zákony. Boháči, mafiáni, slušní muži a ženy v oblekoch s miliónmi na kontách... Ochráň nás, Bačík, pred nimi. A kto je vlastne Bačík, počuli ste to meno niekedy? OK, ale vážne...


* Povinnosť odhaliť tvár, keď ste vyzvaní políciou a rozšírenie skutkovej podstaty priestupku proti zhromažďovaciemu právu

Začnime niekoľkými citátmi:
Súčasná legislatíva podľa Bačíka „nerieši problém anonymity agresívnych jedincov (zakrývajúcich si svoju tvár), ktorí v rámci konaného zhromaždenia porušujú verejný poriadok, ničia majetok a ohrozujú svojimi útokmi život, zdravie, práva a slobody iných.“ Preto navrhuje toto: „§ 7 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Účastníci zhromaždenia nesmú mať svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim ich identifikáciu, ak je proti nim vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru.“ Pričom dôvodom je toto: „Uvedené opatrenie vychádza zo skúseností z posledného obdobia, keďže stále viac narastajú prejavy vandalizmu a násilia a stávajú sa takmer bežným sprievodným javom demonštrácií niektorých skupín obyvateľstva. Iniciátori alebo následní páchatelia takýchto činov prichádzajú alebo môžu prísť na zhromaždenia už s úmyslom takéto situácie vyvolávať, pričom ich nemožno identifikovať, lebo sú spravidla zamaskovaní a zákon im takéto správanie nezakazuje.“ Kto pozná situáciu na Slovensku vie, že ide o čisté fantazmagórie. Neskáčme však Bačíkovi do reči: „Splnenie tejto povinnosti sa však bude vyžadovať len v tých prípadoch, keď bude proti takýmto osobám z účastníkov konania vykonávaný služobný zákrok príslušníkov Policajného zboru. Pokiaľ však z charakteru a priebehu zhromaždenia bude alebo je zjavné, že zakrývanie tvárovej časti hlavy tento účel nesleduje, tak nebude dôvod požadovať od jednotlivých účastníkov zhromaždenia odkrytie tváre.“
Bačík, tak už sa konečne rozhodnite, zahaľovať, či nezahaľovať? Veď, keď už sa zákrok koná, tak ľudí, ktorých polícia chytí predsa aj tak identifikuje. A ktorých nechytí, nemá ich ako identifikovať a ani pokutovať... A keď ich nemá ako pokutovať, tak kam sa zrazu vytratila motivácia pokutami zabrániť zahaľovaniu? Bačík, Bačík...
I Bačík riekol: „Myslím si, že v tejto súvislosti je lepšie byť na takéto situácie pripravený. Samozrejme, nepopieram, že aj týmto skupinám musí byť zaručená možnosť v pokoji sa zhromažďovať a prezentovať svoje názory, pričom plne súhlasím, že nie každý z nich musí byť násilník. Zdôrazňujem však, že musia sa zhromažďovať pokojne, tak ako im to imperatívne zaručuje čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky.“ I my hovoríme: s vami je skutočne zábava. Až budete nabudúce navrhovať nejakú novelu, ktorou nám v podstate iba chcete pripomenúť, čo sa píše v Ústave, určite nás kontaktujte...


Zahaľovanie - ako to vnímame my

Internetové diskusie potvrdili, ako sú ľudia citliví na verejné vyjadrovanie názorov v kombinácii so zahaľovaním tváre. Chytili sa tejto veci aj bez toho, aby poznali znenie novely. O to je to ale hrozivejšie, pretože novela presne určuje, že to má byť len počas zásahu polície, diskutujúci na internete to však vo veľa prípadoch pochopili ako akékoľvek zahaľovanie a kedykoľvek. Ak si niekto myslí, že zahaliť si tvár znamená hanbiť sa za svoj názor, je to veľmi necitlivý postoj. Chápeme ale, že kto nemá skúsenosť, asi ťažko pochopí. Radi by sme preto priblížili aspoň pár skúseností.

Ľudia, ktorí sa na verejných akciách zahaľujú, sú na Slovensku v podstate z dvoch skupín. Prvou sú antifašisti, prípadne anarchisti. Druhou sú odborári, pracujúci. Ich motivácia je rovnaká. Obava z odhalenia sa zakladá na predpoklade, že v danej situácii, žiaľ, neexistuje žiadna sila, ktorá by stála za nimi a zastala sa ich v prípade, že odhalenie tváre povedie k zápisu na čierny zoznam zamestnávateľa, či rovno vyhodeniu z práce alebo, ako sa stáva častejšie, k hrozbám fyzického útoku alebo hrozbám zo strany neonacistov (tí sa zahaľovať nepotrebujú, pretože pre nich neplatí uvedený predpoklad). Kam viedlo nezahaľovanie sa a zahrávanie sa s odkrytím vlastnej identity na verejnosti na Slovensku najviditeľnejšie ukázali dva prípady.

Na jeseň 2004 bol protiprávne prepustený vyše tucet pracujúcich z podniku SCP/Mondi Business (vtedy ešte Neusiedler). Logickou reakciou bolo to, že keď sa v novembri konalo ich protestné zhromaždenie, niektorí kolegovia ich prišli podporiť so zahalenými tvárami. A ukázalo sa, že urobili dobre. Počas chvíle kedy stáli pred sídlom SCP bolo zhromaždenie fotené z budovy pre potreby zamestnávateľa. Motivácia protestujúcich teda nemala nič spoločné s potrebou ničiť, či s nejakými dierami v zákone. Bol to strach zo zamestnávateľa. Ako by konali kritici tohto postupu? To ani jeden z nich v diskusiách, ktoré sme si prezreli, nenapísal.

Druhým príkladom je antirasistická demonštrácia z 19. februára 2007. Jej organizátor bol niekoľko dní na to napadnutý neonacistami a skončil v nemocnici. Neonacisti v článku na webe NS (národní socialisti) info s názvom O osude mladého a neskúseného „organizátora“ napísali toto: „Prednedávnom bol na Hlavnom (bývalom Hitlerovom) námestí v Bratislave zorganizovaný akýsi podivný zhluk školopovinných deti, väčšinou dievčat, pod hlavičkou Pochodu proti fašistickému násiliu. Iniciátor tejto akcie sa dokonca ani netajil svojou identitou a svoj hlúčik zorganizoval pre účely spoločnej skupinovej fotografie, za čo mu touto cestou ďakujeme. ... Róbert, mal by si si z tejto udalosti zobrať ponaučenie a nepliesť sa do veci, o ktorých ani netusis, ako su pre teba nebezpečné. V zaujme tvojho zdravia Ti želáme, aby si sa s nimi už viac nemusel stretnúť. Nech tvoj pripad sluzi ako vystraha pre vsetkych Tebe podobných, ktorí si myslia, že postaviť sa proti nám je ako isť do kina.“

Pri zahaľovaní sa teda nebavíme o žiadnej detskej hre. Ide o vážnu vec. Okrem toho, každý zahalený človek na demonštrácii by mal byť pre spoločnosť varovným signálom, že niečo je tu poriadne prehnité a ľudia žijú v strachu. V strachu, ktorý ale nechcú skrývať vo svojich obývačkách. Naopak, demonštrovaním v uliciach, ukazujú, že sú tu veci, na ktorým im záleží, aj keď sa boja, že vyjadrenie názoru ich môže stáť naozaj veľa...

Vráťme sa ale k jednej vete pána Bačíka, ktorá si vyžaduje komentár: „Uvedené opatrenie vychádza zo skúseností z posledného obdobia, keďže stále viac narastajú prejavy vandalizmu a násilia a stávajú sa takmer bežným sprievodným javom demonštrácií niektorých skupín obyvateľstva.“ Preštudovali sme všetky možné dokumenty, no ani od pána Bačíka (a hlavne od neho), ani inde sme neprišli na nič také ako, že u nás „narastajú prejavy vandalizmu a násilia a stávajú sa takmer bežným sprievodným javom demonštrácií niektorých skupín obyvateľstva“. A keďže sa o vývoj aktivizmu na Slovensku, zdá sa, zaujímame viac ako pán Bačík, jediné, čo sme zistili je skutočnosť, že v súčasnosti u nás dochádza práve naopak k úbytku verejných protestov, ktoré navyše u nás nikdy nemali násilný charakter a už vôbec nie spojený s vandalizmom (ak si, samozrejme, odmyslíme tie, na ktorých pokojný priebeh zaútočila polícia alebo neonacisti). Bačík proste asi žije v inej krajine ako my...


ĎALŠIE ZMENY, KTORÉ BY NOVELA ZAVIEDLA

* Vyššie pokuty za porušenie zákona

„Týmto ustanovením sa sprísňuje sankcia za spáchanie priestupku proti zhromažďovaciemu právu a následne sa stanovuje primeraná pokuta, ktorá môže byť fyzickej osobe uložená obcou za porušenie tohto zákona.“ Pretože to, čo platí dnes „nedostatočne vymedzuje prípadný postih za porušenie povinností na úseku práva zhromažďovacieho (tento postih je málo účinný kvôli výške stanovenej pokuty).“


* Povinnosť obce hlásiť zhromaždenia alebo jeho zákaz polícii

„Novela zákona reaguje aj na skutočnosť, kedy sa v praxi vyskytli prípady, že zástupca obce prítomný na oznámenom zhromaždení nereagoval na informáciu príslušníka policajného zboru, kde na zhromaždení je zvolávateľom v písomnej podobe propagovaný materiál, ktorý popiera práva občanov pre ich národnosť, rasu, pôvod a roznecovanie, nenávisť a neznášanlivosť.“
„V tomto prípade sa reaguje na situáciu, keď je na zhromaždení prítomný zástupca obce, a je nečinný. Nečinnosť môže vychádzať z objektívnych alebo subjektívnych príčin zástupcu obce, kde v tomto  prípade následne koná príslušník Policajného zboru.“

Okrem faktu, že polícia je už dnes väčšinou informovaná a takmer vždy aj prítomná na nahlásených akciách, dodávame, že zástupca obce nemá väčšie právomoci ako Polícia SR zasiahnuť pri problematickej akcii. Bačík proste vidí problém aj tam, kde nie je...


* Nahlasovať akcie nie skôr ako 6 mesiacov vopred

Koľko bolo prípadov, kedy sa obsadzovali námestia na dlhšie obdobie a kto tak konal sme sa nikde nedozvedeli. Zato vieme jeden príklad, kedy sa ukázalo, že aj keby ste si nahlásili akciu hoc aj rok dopredu, je to v istých prípadoch asi jedno. V apríla 2003 sa malo uskutočniť po všetkých stránkach korektne zvolané a nezakázané zhromaždenie Československej anarchistickej federácie na Námestí SNP. Nemohlo sa však konať, lebo na námestí vyrástlo pódium na oslavu hokejistov Slovanu a v čase jeho konania na ňom už boli stovky ľudí čakajúcich na hokejistov. Kto chce, spôsob ako obísť Bačíkove „zabrániť vo výkone tohto práva iným subjektom“ si nájde...


* Priestupok môže spáchať aj právnická osoba

Doteraz mohla právnická osoba spáchať iba správny delikt právnickej osoby postihovaný bez ohľadu na zavinenie. Odteraz to bude aj priestupok s pokutou do výšky 20 000 Sk, o ktorej rozhodne obec a bude jej príjmom. A zdá sa, že Bačík dúfa, že porušení zákona bude veľa: „Vážené kolegyne, kolegovia, predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zhromažďovacom práve bude mať pozitívny dopad na verejné financie, hlavne na príjmovú časť rozpočtov obcí.“


* Skrátenie vzdialenosti zhromaždení v blízkosti budov zákonodárneho zboru

„Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 m od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje.“ Lebo aj tak „sa v praxi nedodržiava“. Takže predsa len má význam porušovať zákony...


ZÁVEROM – strach ako nástroj politiky a zviditeľnenia sa

Aby Bačík preukázal, že jeho Novela má zmysel, potreboval hlavne vyvolať pocit strachu u ľudí. Využil očividné klamstvá, ktoré však nezainteresovaný človek nemá ako odhaliť. Tvrdí, že súčasná právna úprava je nedostačujúca: „Áno, nepostačujúca je preto, lebo vytvára priestor pre vznik ťažko zvládnuteľných a nekontrolovateľných zhromaždení, ktoré sme doteraz mohli sledovať napríklad v Česku, Dánsku, vo Francúzsku a naposledy v Nemecku.“ Takáto argumentácia len potvrdzuje absolútnu neznalosť rôznych kultúr protestu vo svete, historické pozadie, ale aj aktuálnu spoločenskú situáciu v daných krajinách. Priam komicky pôsobí Bačík v pozícii sociológa a prognostika (až jasnovidca), keď tvrdí, že je „otázkou času, kedy takýto rozmer po vstupe Slovenskej republiky do Schengenského priestoru nadobudnú zhromaždenia aj na Slovensku. S určitosťou môžeme očakávať v budúcnosti masovejšie zhromaždenia antiglobalistov, anarchistov, neonacistov a rôznych extrémistických skupín.“ Ako môže niekto povedať takýto nezmysel, hlavne po skúsenostiach z minulosti s demonštráciami u nás? Slovensko v posledných rokoch vstúpilo do omnoho dôležitejších štruktúr, ako napríklad EÚ alebo NATO a nikdy sa žiadne masové demonštrácie neodohrali a ani nič nenasvedčovalo, že by sa mali.

Od roku 1990 sa naozaj zmenilo niekoľko vecí. Vývoj zastupiteľskej demokracie sa posúva ďalej smerom k represii pod rúškom prevencie. Návrh sociálneho demokrata Bačíka (o ktorom sa bude ďalej rozhodovať pravdepodobne v septembri) je len špičkou ľadovca toho, čo všetko sa pripravuje vo vládnych výboroch a poradných orgánoch. A čo uvidíme už onedlho...

Základné info:
Znenie návrhu novely a súvisiace dokumenty predložené parlamentu
Plamenný prejav Bačíka v parlamente z 19. júna 2007 TU a TU

Priama akcia – slovenská sekcia odborárskej konfederácie
Medzinárodnej asociácie pracujúcich (PA-MAP)

- - - - - - - - - - - - -

Priama akcia (PA) je združením ľudí, ktorí sa sústreďujú na vzdelávaciu, kultúrnu, vydavateľskú a ekologickú činnosť, podporu štrajkujúcich a protestujúcich skupín a jednotlivcov, organizovanie prednášok a diskusií atď. (web: www.priamaakcia.sk)

Medzinárodná asociácia pracujúcich (MAP) združuje členskou základňou riadené odborové zväzy a iniciatívy z 15 krajín celého sveta. (www.iwa-ait.org)













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj príspevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

(Ne)voliť nestačí – Voliť či nevoliť? O čom sú voľby
18.02.2020 Pozastavme sa na chvíľu ani nie tak nad odpoveďou na túto otázku, ale nad tým, ako uvažujeme v období pred voľbami a ako vlastne funguje zastupiteľská demokracia.

Otvorené stretnutie v deň volieb – program akcie
17.02.2020 S blížiacim sa termínom predvolebného otvoreného stretnutia v Bratislave aktualizujeme jeho program.

(Ne)voliť nestačí - Organizovanie sa
11.02.2020 V práci aj v bežnom živote riešime problémy väčšinou bez toho, aby sme sa nejako špeciálne organizovali. Keď chceme na niečo poukázať alebo sa niekoho zastať, vieme to urobiť v podstate hocikedy. Stačí trocha zdravého rozumu a odvahy. Je však veľa problémov, ktoré sa dajú len ťažko vyriešiť bez skutočnej organizácie a plánovania.

Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v januári
04.01.2020 V otvorených stretnutiach pokračujeme aj v novom roku. Jedno už máme naplánované na deň volieb vo februári, no stretneme sa aj v januári. Naposledy (v novembri) boli výsledkom stretnutia tri aktivity (článok o štrajku pracujúcich proti klimatickej zmene, účasť na klimatickom štrajku a solidarita s protestmi v Čile). Dúfame, že praktický presah budú mať aj ďalšie stretnutia. Vidíme sa v sobotu 18. januára o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Zväz CNT-Tarragona hlási úspech po desiatich mesiacoch v spore
21.12.2019 Po desiatich mesiacoch sa 13. decembra dohodou skončil spor s predajňou tabaku Estanco Nº 2 de El Vendrell. K dohode došlo bez súdneho sporu a zapojenia právnikov. Rozhodli priame akcie.

Nálepky (Ne)voliť nestačí sú tu!
22.11.2019 Chceš podporiť túto myšlienku vo svojom regióne? Ozvi sa, pošleme!
Budú k dispozícii aj na otvorenom stretnutí v Bystre v BA už túto sobotu od 16:00. Viac info: nájdeš tu.


Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v novembri
09.11.2019 Po hodnotnom prvom stretnutí minulý mesiac bude v novembri ďalšie. Pokračujeme v našej snahe o diskusie a spoločné aktivity ľudí, ktorým je blízky triedny prístup. Diskusie vychádzajú z potrieb a záujmov ľudí na stretnutiach a zámer je, aby mali praktický presah. Vidíme sa v sobotu 23. novembra o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Rozšírme myšlienku „(Ne)voliť nestačí“ do regiónov!
28.10.2019 V rámci príprav na aktivity, ktorými chceme rozšíriť myšlienku „(Ne)voliť nestačí“, by sme radi znova zdôraznili, že sa chceme vyhnúť naťahovaniu sa o to, či voliť alebo nevoliť. Nájdu sa hlasy, ktoré tvrdia, že treba voliť napríklad preto, aby sa do parlamentu nedostali neofašistické tendencie. Ide o veľmi dobrý príklad, na ktorom sa pokúsime vysvetliť pointu kampane. Viac informácií o plánovanej kampani, do ktorej sa môžeš zapojiť, nájdeš tu.

(Ľavicová) žurnalistika – skúsenosť s redakciou blogu Pole
22.10.2019 Seriózna žurnalistika by mala byť bez ohľadu na politickú orientáciu korektná. Očakáva sa, že človek, ktorý chce o niečom písať, si tému nielen vopred naštuduje, ale bude tiež vnímavo pristupovať k poznámkam „respondentov“. Platí to pre klasické články aj pre rozhovory. Teda malo by. Naša skúsenosť s redakciou blogu Pole bola iná.

Fotoreport z klimatického štrajku v Bratislave (20. 9. 2019)
20.09.2019 K dnešnému protestu na Námestí slobody sme sa ako organizácia vyjadrili stanoviskom zverejneným na webe, ale aj osobnou účasťou na mieste v rámci „tmavozeleného“ bloku, ktorý pochodoval za veľkým transparentom kolektívu Bod obratu „Zmeňme systém, nie klímu“.

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opäť symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypočuť/stiahnuť si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokoľvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájsť rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosťou a režimom pred rokom 1989.

Ďalšia neúspešná žaloba Poľskej pošty proti zväzu ZSP
23.04.2019 Okresný súd vo Varšave zamietol 9. apríla žalobu, ktorú podala Poľská pošta proti Jakubovi, členovi Zväzu poľských syndikalistov (ZSP). Ako sme písali v skoršom článku, bol to ďalší (neúspešný) pokus vedenia Poľskej pošty kriminalizovať aktivity zväzu ZSP, ktorých hlavným cieľom je podpora pri organizovaní sa pracovníkov a pracovníčok Poľskej pošty.

Štrajk žien 8. marca
01.03.2019 Prinášame vyhlásenie feministickej sekcie zväzu CNT-AIT v Granade.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in