Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny zo 17 krajín sveta.



Návrh novely Zákona o zhromažďovacom práve polopate

4. júl 2007

Nedávno sa do médií dostala správa o návrhu novely Zákona o zhromažďovacom práve, ktorého iniciátorom je poslanec Smer-u Branislav Bačík. Okrem iného návrh obsahuje, aby boli zákonom postihnuteľní všetci tí, ktorí budú mať na demonštráciách zahalenú tvár. Bližšie sme sa preto pozreli na to, o čo skutočne ide a aká je motivácia pána Bačíka.

ÚVODOM (autor B. Bačík)

„Zákon o zhromažďovacom práve platí od roku 1990, kedy snahou zákonodarcov bolo predovšetkým v tom čase vykonať novú zásadnú zákonnú právnu úpravu zhromažďovacieho práva, ako jedného zo základných politických a občianskych práv tak, aby mohlo zabezpečovať dôležitú úlohu v procese demokratizácie spoločnosti. I napriek jeho dvom novelám má súčasná právna úprava niekoľko závažných legislatívno-technických nedostatkov a z hľadiska vývoja súčasných spoločenských a právnych vzťahov je nepostačujúca“.
„V tomto čase sa však neuvažovalo nad tým, že po určitej dobe sa Slovenská republika dostane do rovnakej situácie, ako iné demokratické štáty, kde právo zhromažďovania ľudia zneužívajú. Zneužívajú ho predovšetkým rôznym prejavom, ktorý je v spoločnosti neprípustný, či sa jedná o priestupky, mnohokrát aj o trestné činy alebo porušenia zásad slušného správania.“

Ach tí občania... Vypočítaví a zneužívajúci zákony. Boháči, mafiáni, slušní muži a ženy v oblekoch s miliónmi na kontách... Ochráň nás, Bačík, pred nimi. A kto je vlastne Bačík, počuli ste to meno niekedy? OK, ale vážne...


* Povinnosť odhaliť tvár, keď ste vyzvaní políciou a rozšírenie skutkovej podstaty priestupku proti zhromažďovaciemu právu

Začnime niekoľkými citátmi:
Súčasná legislatíva podľa Bačíka „nerieši problém anonymity agresívnych jedincov (zakrývajúcich si svoju tvár), ktorí v rámci konaného zhromaždenia porušujú verejný poriadok, ničia majetok a ohrozujú svojimi útokmi život, zdravie, práva a slobody iných.“ Preto navrhuje toto: „§ 7 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Účastníci zhromaždenia nesmú mať svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim ich identifikáciu, ak je proti nim vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru.“ Pričom dôvodom je toto: „Uvedené opatrenie vychádza zo skúseností z posledného obdobia, keďže stále viac narastajú prejavy vandalizmu a násilia a stávajú sa takmer bežným sprievodným javom demonštrácií niektorých skupín obyvateľstva. Iniciátori alebo následní páchatelia takýchto činov prichádzajú alebo môžu prísť na zhromaždenia už s úmyslom takéto situácie vyvolávať, pričom ich nemožno identifikovať, lebo sú spravidla zamaskovaní a zákon im takéto správanie nezakazuje.“ Kto pozná situáciu na Slovensku vie, že ide o čisté fantazmagórie. Neskáčme však Bačíkovi do reči: „Splnenie tejto povinnosti sa však bude vyžadovať len v tých prípadoch, keď bude proti takýmto osobám z účastníkov konania vykonávaný služobný zákrok príslušníkov Policajného zboru. Pokiaľ však z charakteru a priebehu zhromaždenia bude alebo je zjavné, že zakrývanie tvárovej časti hlavy tento účel nesleduje, tak nebude dôvod požadovať od jednotlivých účastníkov zhromaždenia odkrytie tváre.“
Bačík, tak už sa konečne rozhodnite, zahaľovať, či nezahaľovať? Veď, keď už sa zákrok koná, tak ľudí, ktorých polícia chytí predsa aj tak identifikuje. A ktorých nechytí, nemá ich ako identifikovať a ani pokutovať... A keď ich nemá ako pokutovať, tak kam sa zrazu vytratila motivácia pokutami zabrániť zahaľovaniu? Bačík, Bačík...
I Bačík riekol: „Myslím si, že v tejto súvislosti je lepšie byť na takéto situácie pripravený. Samozrejme, nepopieram, že aj týmto skupinám musí byť zaručená možnosť v pokoji sa zhromažďovať a prezentovať svoje názory, pričom plne súhlasím, že nie každý z nich musí byť násilník. Zdôrazňujem však, že musia sa zhromažďovať pokojne, tak ako im to imperatívne zaručuje čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky.“ I my hovoríme: s vami je skutočne zábava. Až budete nabudúce navrhovať nejakú novelu, ktorou nám v podstate iba chcete pripomenúť, čo sa píše v Ústave, určite nás kontaktujte...


Zahaľovanie - ako to vnímame my

Internetové diskusie potvrdili, ako sú ľudia citliví na verejné vyjadrovanie názorov v kombinácii so zahaľovaním tváre. Chytili sa tejto veci aj bez toho, aby poznali znenie novely. O to je to ale hrozivejšie, pretože novela presne určuje, že to má byť len počas zásahu polície, diskutujúci na internete to však vo veľa prípadoch pochopili ako akékoľvek zahaľovanie a kedykoľvek. Ak si niekto myslí, že zahaliť si tvár znamená hanbiť sa za svoj názor, je to veľmi necitlivý postoj. Chápeme ale, že kto nemá skúsenosť, asi ťažko pochopí. Radi by sme preto priblížili aspoň pár skúseností.

Ľudia, ktorí sa na verejných akciách zahaľujú, sú na Slovensku v podstate z dvoch skupín. Prvou sú antifašisti, prípadne anarchisti. Druhou sú odborári, pracujúci. Ich motivácia je rovnaká. Obava z odhalenia sa zakladá na predpoklade, že v danej situácii, žiaľ, neexistuje žiadna sila, ktorá by stála za nimi a zastala sa ich v prípade, že odhalenie tváre povedie k zápisu na čierny zoznam zamestnávateľa, či rovno vyhodeniu z práce alebo, ako sa stáva častejšie, k hrozbám fyzického útoku alebo hrozbám zo strany neonacistov (tí sa zahaľovať nepotrebujú, pretože pre nich neplatí uvedený predpoklad). Kam viedlo nezahaľovanie sa a zahrávanie sa s odkrytím vlastnej identity na verejnosti na Slovensku najviditeľnejšie ukázali dva prípady.

Na jeseň 2004 bol protiprávne prepustený vyše tucet pracujúcich z podniku SCP/Mondi Business (vtedy ešte Neusiedler). Logickou reakciou bolo to, že keď sa v novembri konalo ich protestné zhromaždenie, niektorí kolegovia ich prišli podporiť so zahalenými tvárami. A ukázalo sa, že urobili dobre. Počas chvíle kedy stáli pred sídlom SCP bolo zhromaždenie fotené z budovy pre potreby zamestnávateľa. Motivácia protestujúcich teda nemala nič spoločné s potrebou ničiť, či s nejakými dierami v zákone. Bol to strach zo zamestnávateľa. Ako by konali kritici tohto postupu? To ani jeden z nich v diskusiách, ktoré sme si prezreli, nenapísal.

Druhým príkladom je antirasistická demonštrácia z 19. februára 2007. Jej organizátor bol niekoľko dní na to napadnutý neonacistami a skončil v nemocnici. Neonacisti v článku na webe NS (národní socialisti) info s názvom O osude mladého a neskúseného „organizátora“ napísali toto: „Prednedávnom bol na Hlavnom (bývalom Hitlerovom) námestí v Bratislave zorganizovaný akýsi podivný zhluk školopovinných deti, väčšinou dievčat, pod hlavičkou Pochodu proti fašistickému násiliu. Iniciátor tejto akcie sa dokonca ani netajil svojou identitou a svoj hlúčik zorganizoval pre účely spoločnej skupinovej fotografie, za čo mu touto cestou ďakujeme. ... Róbert, mal by si si z tejto udalosti zobrať ponaučenie a nepliesť sa do veci, o ktorých ani netusis, ako su pre teba nebezpečné. V zaujme tvojho zdravia Ti želáme, aby si sa s nimi už viac nemusel stretnúť. Nech tvoj pripad sluzi ako vystraha pre vsetkych Tebe podobných, ktorí si myslia, že postaviť sa proti nám je ako isť do kina.“

Pri zahaľovaní sa teda nebavíme o žiadnej detskej hre. Ide o vážnu vec. Okrem toho, každý zahalený človek na demonštrácii by mal byť pre spoločnosť varovným signálom, že niečo je tu poriadne prehnité a ľudia žijú v strachu. V strachu, ktorý ale nechcú skrývať vo svojich obývačkách. Naopak, demonštrovaním v uliciach, ukazujú, že sú tu veci, na ktorým im záleží, aj keď sa boja, že vyjadrenie názoru ich môže stáť naozaj veľa...

Vráťme sa ale k jednej vete pána Bačíka, ktorá si vyžaduje komentár: „Uvedené opatrenie vychádza zo skúseností z posledného obdobia, keďže stále viac narastajú prejavy vandalizmu a násilia a stávajú sa takmer bežným sprievodným javom demonštrácií niektorých skupín obyvateľstva.“ Preštudovali sme všetky možné dokumenty, no ani od pána Bačíka (a hlavne od neho), ani inde sme neprišli na nič také ako, že u nás „narastajú prejavy vandalizmu a násilia a stávajú sa takmer bežným sprievodným javom demonštrácií niektorých skupín obyvateľstva“. A keďže sa o vývoj aktivizmu na Slovensku, zdá sa, zaujímame viac ako pán Bačík, jediné, čo sme zistili je skutočnosť, že v súčasnosti u nás dochádza práve naopak k úbytku verejných protestov, ktoré navyše u nás nikdy nemali násilný charakter a už vôbec nie spojený s vandalizmom (ak si, samozrejme, odmyslíme tie, na ktorých pokojný priebeh zaútočila polícia alebo neonacisti). Bačík proste asi žije v inej krajine ako my...


ĎALŠIE ZMENY, KTORÉ BY NOVELA ZAVIEDLA

* Vyššie pokuty za porušenie zákona

„Týmto ustanovením sa sprísňuje sankcia za spáchanie priestupku proti zhromažďovaciemu právu a následne sa stanovuje primeraná pokuta, ktorá môže byť fyzickej osobe uložená obcou za porušenie tohto zákona.“ Pretože to, čo platí dnes „nedostatočne vymedzuje prípadný postih za porušenie povinností na úseku práva zhromažďovacieho (tento postih je málo účinný kvôli výške stanovenej pokuty).“


* Povinnosť obce hlásiť zhromaždenia alebo jeho zákaz polícii

„Novela zákona reaguje aj na skutočnosť, kedy sa v praxi vyskytli prípady, že zástupca obce prítomný na oznámenom zhromaždení nereagoval na informáciu príslušníka policajného zboru, kde na zhromaždení je zvolávateľom v písomnej podobe propagovaný materiál, ktorý popiera práva občanov pre ich národnosť, rasu, pôvod a roznecovanie, nenávisť a neznášanlivosť.“
„V tomto prípade sa reaguje na situáciu, keď je na zhromaždení prítomný zástupca obce, a je nečinný. Nečinnosť môže vychádzať z objektívnych alebo subjektívnych príčin zástupcu obce, kde v tomto  prípade následne koná príslušník Policajného zboru.“

Okrem faktu, že polícia je už dnes väčšinou informovaná a takmer vždy aj prítomná na nahlásených akciách, dodávame, že zástupca obce nemá väčšie právomoci ako Polícia SR zasiahnuť pri problematickej akcii. Bačík proste vidí problém aj tam, kde nie je...


* Nahlasovať akcie nie skôr ako 6 mesiacov vopred

Koľko bolo prípadov, kedy sa obsadzovali námestia na dlhšie obdobie a kto tak konal sme sa nikde nedozvedeli. Zato vieme jeden príklad, kedy sa ukázalo, že aj keby ste si nahlásili akciu hoc aj rok dopredu, je to v istých prípadoch asi jedno. V apríla 2003 sa malo uskutočniť po všetkých stránkach korektne zvolané a nezakázané zhromaždenie Československej anarchistickej federácie na Námestí SNP. Nemohlo sa však konať, lebo na námestí vyrástlo pódium na oslavu hokejistov Slovanu a v čase jeho konania na ňom už boli stovky ľudí čakajúcich na hokejistov. Kto chce, spôsob ako obísť Bačíkove „zabrániť vo výkone tohto práva iným subjektom“ si nájde...


* Priestupok môže spáchať aj právnická osoba

Doteraz mohla právnická osoba spáchať iba správny delikt právnickej osoby postihovaný bez ohľadu na zavinenie. Odteraz to bude aj priestupok s pokutou do výšky 20 000 Sk, o ktorej rozhodne obec a bude jej príjmom. A zdá sa, že Bačík dúfa, že porušení zákona bude veľa: „Vážené kolegyne, kolegovia, predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zhromažďovacom práve bude mať pozitívny dopad na verejné financie, hlavne na príjmovú časť rozpočtov obcí.“


* Skrátenie vzdialenosti zhromaždení v blízkosti budov zákonodárneho zboru

„Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 m od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje.“ Lebo aj tak „sa v praxi nedodržiava“. Takže predsa len má význam porušovať zákony...


ZÁVEROM – strach ako nástroj politiky a zviditeľnenia sa

Aby Bačík preukázal, že jeho Novela má zmysel, potreboval hlavne vyvolať pocit strachu u ľudí. Využil očividné klamstvá, ktoré však nezainteresovaný človek nemá ako odhaliť. Tvrdí, že súčasná právna úprava je nedostačujúca: „Áno, nepostačujúca je preto, lebo vytvára priestor pre vznik ťažko zvládnuteľných a nekontrolovateľných zhromaždení, ktoré sme doteraz mohli sledovať napríklad v Česku, Dánsku, vo Francúzsku a naposledy v Nemecku.“ Takáto argumentácia len potvrdzuje absolútnu neznalosť rôznych kultúr protestu vo svete, historické pozadie, ale aj aktuálnu spoločenskú situáciu v daných krajinách. Priam komicky pôsobí Bačík v pozícii sociológa a prognostika (až jasnovidca), keď tvrdí, že je „otázkou času, kedy takýto rozmer po vstupe Slovenskej republiky do Schengenského priestoru nadobudnú zhromaždenia aj na Slovensku. S určitosťou môžeme očakávať v budúcnosti masovejšie zhromaždenia antiglobalistov, anarchistov, neonacistov a rôznych extrémistických skupín.“ Ako môže niekto povedať takýto nezmysel, hlavne po skúsenostiach z minulosti s demonštráciami u nás? Slovensko v posledných rokoch vstúpilo do omnoho dôležitejších štruktúr, ako napríklad EÚ alebo NATO a nikdy sa žiadne masové demonštrácie neodohrali a ani nič nenasvedčovalo, že by sa mali.

Od roku 1990 sa naozaj zmenilo niekoľko vecí. Vývoj zastupiteľskej demokracie sa posúva ďalej smerom k represii pod rúškom prevencie. Návrh sociálneho demokrata Bačíka (o ktorom sa bude ďalej rozhodovať pravdepodobne v septembri) je len špičkou ľadovca toho, čo všetko sa pripravuje vo vládnych výboroch a poradných orgánoch. A čo uvidíme už onedlho...

Základné info:
Znenie návrhu novely a súvisiace dokumenty predložené parlamentu
Plamenný prejav Bačíka v parlamente z 19. júna 2007 TU a TU

Priama akcia – slovenská sekcia odborárskej konfederácie
Medzinárodnej asociácie pracujúcich (PA-MAP)

- - - - - - - - - - - - -

Priama akcia (PA) je združením ľudí, ktorí sa sústreďujú na vzdelávaciu, kultúrnu, vydavateľskú a ekologickú činnosť, podporu štrajkujúcich a protestujúcich skupín a jednotlivcov, organizovanie prednášok a diskusií atď. (web: www.priamaakcia.sk)

Medzinárodná asociácia pracujúcich (MAP) združuje členskou základňou riadené odborové zväzy a iniciatívy z 15 krajín celého sveta. (www.iwa-ait.org)













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj príspevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opäť symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypočuť/stiahnuť si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokoľvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájsť rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosťou a režimom pred rokom 1989.

Ďalšia neúspešná žaloba Poľskej pošty proti zväzu ZSP
23.04.2019 Okresný súd vo Varšave zamietol 9. apríla žalobu, ktorú podala Poľská pošta proti Jakubovi, členovi Zväzu poľských syndikalistov (ZSP). Ako sme písali v skoršom článku, bol to ďalší (neúspešný) pokus vedenia Poľskej pošty kriminalizovať aktivity zväzu ZSP, ktorých hlavným cieľom je podpora pri organizovaní sa pracovníkov a pracovníčok Poľskej pošty.

Štrajk žien 8. marca
01.03.2019 Prinášame vyhlásenie feministickej sekcie zväzu CNT-AIT v Granade.

Vianočné dovolenky sa možno skončili, ale tvoje práva platia celý rok!
07.02.2019 Lokálna skupina zväzu Solfed v Brightone (MAP Veľká Británia) dosiahla ďalšie víťazstvo v kampani proti zlým praktikám šéfov. Jedna z najznámejších krčiem v centre Brightonu nezaplatila pracovníkovi peniaze za nevyčerpanú dovolenku a neposkytla výplatné pásky zodpovedajúce odpracovaným hodinám.

Upratovačky zo zväzu ZSP si vybojovali dlžné mzdy
28.01.2019 Upratovačky z centra pre utečencov pri Varšave dosiahli významné víťazstvo. Zmluvy s firmou Sadar im bránili vziať si dovolenku, mali nižšiu náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nižšie dôchodkové odvody a chýbali aj platby sociálneho poistenia. Vďaka sporu však došlo k splneniu všetkých ich požiadaviek.

Zväz ZSP uspel v spore o dlžnú mzdu s predajňou obuvi
09.01.2019 Problémy vo firme Schaffa Shoes sa týkajú neoprávneného prepúšťania, neskorého a neúplného vyplácania miezd a zlého správania šéfov. Na protest proti týmto praktikám sa 10. decembra vo Varšave uskutočnila akcia pred jednou z kamenných predajní s obuvou a doplnkami, ktorá patrí do siete Schaffa Shoes. Podobný protest sa konal aj začiatkom roka 2018 v inej predajni, a hoci vtedy sa situácia vyriešila v prospech pracovníčky, isté praktiky zjavne pretrvali.

Rýchle víťazstvo zväzu SolFed v spore o dlžnú mzdu
06.11.2018 Podnik Proud Cabaret zameraný na kabaret a burlesku vyplatil dlžných 1500 libier hneď po odovzdaní listu s požiadavkou. Vedenie neplnilo dohodu o výške hodinovej mzdy vo výške 8,50 libier a platilo len 7,58 libier (až do zavedenia novej minimálnej mzdy v apríli 2018, keď sa minimálka zvýšila na 7,83 libier). Do zmluvy tiež nezahrnulo zákonom požadovanú informáciu o mzdových tarifách. Pracovník na to opakovane upozorňoval, no nikam to neviedlo. Keď ho neustále odbíjanie unavilo, ozval sa SolFedu a po odovzdaní listu s požiadavkami dostal svoje peniaze.

Zväz SolFed v Manchestri zvíťazil v spore s realitkou Fortis
02.11.2018 Len pred pár dňami sme informovali o víťazstvách zväzu Solfed v Brightone v sporoch týkajúcich sa bývania. V septembri publikoval článok o úspechu aj Solfed v Manchesteri. Spor sa začal v máji a skončil v júli. Išlo o vyplatenie kompenzácie štyrom študentom, ktorí boli ubytovaní cez realitku Fortis. Dostali kompenzáciu spolu vo výške 832 libier.

Jeden piket a dlžná mzda na účte
20.05.2018 Zväz Solidarity Federation v Brightone sa v apríli ohlásil s ďalším ukončeným sporom. Istá reštaurácia dlhovala bývalej pracovníčke 1200 libier za odpracované hodiny a nevyčerpanú dovolenku. Stačila jedna protestná akcia, krátky e-mailový pingpong medzi SolFedom a zamestnávateľom a dlžná suma bola vyplatená.

Anarchosyndikalistický Prvý máj 2018
15.05.2018 Spracovali sme súhrn aktivít organizácií, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP) alebo s ňou sympatizujú. V článku si môžeš prečítať o aktivitách v 18 krajinách sveta: Austrália, Bangladéš, Brazília, Británia, Bulharsko, Francúzsko, India, Indonézia, Kolumbia, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko, Španielsko, Švédsko a USA.

Krátka správa z vernisáže plagátov „Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní“
09.04.2018 V sobotu 24. marca sa v bardejovskej Bašte uskutočnila vernisáž výstavy kolektívu Hogwash s názvom Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní. Plagáty sa nachádzajú na prvom poschodí Bašty. V priestoroch kaviarne sú menšie plagáty z edície Abeceda anarchistického amatéra, vo vedľajšej veľkej miestnosti sú veľké plagáty. Kto nestihol vernisáž, má možnosť navštíviť Baštu v otváracích hodinách do 30. apríla, kedy sa výstava skončí (udalosť na FB).

Podporili sme pracovníkov a pracovníčky Poľskej pošty
01.03.2018 Dnes napoludnie sme v rámci medzinárodného týždňa solidarity s pracovníkmi a pracovníčkami Poľskej pošty navštívili veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave. Keďže veľvyslanec sa na mieste nenachádzal, konzulovi sme objasnili dôvody našej návštevy a odovzdali list s požiadavkou (PDF), aby o proteste informoval príslušné orgány v Poľsku.

Rozhovor so zväzom Priama akcia v nemeckom vysielaní RTVS
26.02.2018 Ak ovládaš aspoň základy nemčiny, môžeš si vypočuť rozhovor pre Radio Slowakei International (vysielanie RTVS v nemeckom jazyku) z konca januára na tomto odkaze: RTVS.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in