Žijeme v spoločnosti, v ktorej musíme pracovať za peniaze, aby sme prežili. Peniaze potrebujeme na jedlo, bývanie, vzdelanie, zdravie, ale aj na kultúru, rekreačné či voľnočasové aktivity atď. Často máme čo robiť, aby sme pokryli všetky svoje náklady, takže keď sa stane, že nám niekto mzdu nevyplatí, má to drastické dôsledky pre nás aj ľudí, ktorí sa na nás spoliehajú. V reakcii na tento rozšírený fenomén sa Medzinárodná asociácia pracujúcich (MAP) rozhodla ustanoviť tretí októbrový týždeň v roku ako Medzinárodný týždeň proti nevyplácaniu miezd. Zväzy združené v MAP budú počas neho informovať o nevyplácaní miezd a o tom, ako tento problém riešia v praxi.

Odborová aktivistka Jane Slaughter napísala v roku 1983 knihu Concessions and How to Beat Them (Ústupky... a ako ich nerobiť), v ktorej zhrnula poučenia z krízy v 80. rokoch pre ľudí aktívnych v odboroch. Knihu vydal kolektív Labor Notes, ktorý publikoval aj autorkin aktualizovaný úvod z júla 2020, kde sa zamýšľa nad platnosťou záverov spred 40 rokov. Hoci Jane Slaughter nie je anarchosyndikalistka a text sa sústreďuje na severoamerické súvislosti (a autopriemysel), má podľa nás čo povedať hocikomu, kto sa angažuje v bojoch pracujúcich. Hlavne počas prebiehajúcej koronakrízy, keď sme svedkami tlakov, ktoré vedú k zhoršovaniu života a podmienok pracujúcich.

Spory o znovuzamestnanie bývajú veľmi ťažké a často síce končia nejakou formou relatívne uspokojivej dohody, avšak bez skutočného znovuzamestnania. Pred pár dňami sme však dostali skvelú správu od našich kamarátov a kamarátok zo zväzu CNT-AIT v španielskej Cartagene – podarilo sa im vybojovať znovuzamestnanie svojho člena Daniela vo firme Grupo Sifu Murcia S.L.

Stáva sa, že ľudia hodnotia spory na základe splnenia požiadaviek. Takýto pohľad je však podľa nás príliš prísny a nezohľadňuje dynamiku boja a samotných kapitalistických vzťahov. Na príklade nedávneho sporu CNT-AIT zo španielskej Cartageny by sme chceli objasniť náš pohľad na túto tému. Spor trval od začiatku apríla do polovice mája. Išlo v ňom o znovuzamestnanie pracovníčky Carmen a vyústil do medzinárodnej solidárnej kampane, do ktorej sme sa zapojili počas pandémie aj my formou protestných e-mailov. Podľa CNT-AIT v Cartagene bol spor úspešný aj napriek tomu, že Carmen nebola znovuzamestnaná. Skúsme sa nad tým teda v krátkosti zamyslieť.

Pandémia nás prinútila prerušiť otvorené stretnutia, sme však späť aj s novinkami! Vidíme sa v pondelok 29. júna o 18:00 v bratislavskom Bystre, teda presne štyri mesiace po poslednom stretnutí, na ktorom sme predstavili publikáciu o našich sporoch na pracoviskách. Tá bude k dispozícii aj tentoraz. A spoločne s ňou aj nálepky ku kampani, ktorá je našou reakciou na koronakrízu. Predpokladáme, že práve toto bude jedna z hlavných tém na stretnutí. Prioritne by sme však chceli hovoriť o tom, ako by sme si navzájom vedeli pomôcť pri riešení problémov v regióne a ako podporiť aktivity, ktoré už prebiehajú. Ak máš nejaký bod do diskusie aj ty, môžeš nám to dať vedieť aj vopred a hlavne príď osobne. Vo zvyšnom texte nájdeš ďalšie informácie o stretnutí.

Dajú sa meniť veci, ktoré sa nám nepáčia? Jasné! A dá sa to, aj keď tu a teraz je človek sám. Ako? Viac o tom v treťom bode kampane „Koronakríza: Nie sme na jednej lodi!“. Začnime tým, že si ujasníme, čo je problém. Štve nás totiž veľa vecí, preto treba zvážiť, do čoho sa chceme pustiť. V každom meste či obci to môže byť niečo iné.

Keď vypukla pandémia, zaujímalo nás, ako na ňu reagujú pracujúci na celom svete. Zistili sme, že celkom inšpiratívne a tak sme o tom začali písať. V mnohých prípadoch išlo (a stále ide) o akcie s účasťou väčšieho počtu ľudí, čo môže vyvolávať dojem, že drobné aktivity na pracovisku sú druhoradé. V tomto príspevku, ktorý je súčasťou našej kampane „Koronakríza: Nie sme na jednej lodi!“, sa pokúsime vysvetliť: 1) prečo majú význam veľké aj malé veci, 2) prečo je dôležité informovať sa navzájom o tom, čo sme dokázali.

Keď máme problém v práci a premýšľame, ako by sa dal riešiť, často narážame na prekážky. Niekedy si vieme poradiť rýchlo, inokedy je to ťažké alebo máme pocit, že nad naše sily. Takmer vždy však platí, že ľahšie to ide, keď je nás viac a postupujeme spoločne. Preto sa obraciame na teba – na každého a každú, kto chce aktívne riešiť problémy na pracoviskách a podeliť sa o skúsenosti. Poďme si pomáhať navzájom. Týmto zároveň predstavujeme prvý bod našej kampane „Koronakríza: Nie sme na jednej lodi!“ venovanej dôsledkom pandémie pre pracujúcich.

Anglické vysielanie RTVS s názvom Slovakia Today pripravilo kvalitný vyše 20-minútový vstup venovaný 1. máju. V rámci neho zaznel aj rozhovor s členkou nášho zväzu. Hovorila o bojoch pracujúcich počas koronakrízy a spomenula aj aktivity Medzinárodnej asociácie pracujúcich a našu kampaň Nie sme na jednej lodi (minúty 10:15 až 12:45). Celé prvomájové vysielanie si môžeš vypočuť tu: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1487/1327603.

Zväz Priama akcia sa v rokoch 2015-2019 zapojil do piatich sporov. Až na jeden dopadli všetky v prospech pracujúcich. Kľúčové bolo, že ich mali celý čas pod svojou kontrolou a riadili sa taktikou priamych akcií. V praxi sme ukázali, že naše princípy fungujú a prinášajú výsledky. Teší nás, že sa teraz môžeme o tieto historicky prvé úspešné anarchosyndikalistické aktivity na Slovensku podeliť, a dúfame, že budú inšpiráciou pre iných. Brožúra vyšla koncom februára a dnes ju sprístupňujeme na stiahnutie zdarma vo formátoch DOC, PDF, MOBI a EPUB.

Pred rokom sme si pripomínali Prvý máj umeleckou výstavou. Krátko predtým sme zvíťazili v ďalšom spore a zdalo sa nám zaujímavé upozorniť aj na to, že boje pracujúcich nie sú iba o pracoviskách. Sú predovšetkým o našej kreativite. A v čase prepúšťania, nevyplácania a znižovania miezd a obmedzovania našich práv a slobôd ju potrebujeme ešte viac. Hlavne sa však teraz potrebujeme navzájom. Preto tento rok na Prvého mája spúšťame kampaň „Koronakríza: Nie sme na jednej lodi!“.

Solidarity Federation (SolFed) v Liverpoole kontaktovala študentka bývajúca v nehnuteľnosti, ktorú prenajíma realitka YPP Lettings. V dôsledku pandémie sa musela vrátiť domov k rodine, no všetky svoje osobné veci nechala v byte. Odvtedy sa snažila s YPP dosiahnuť rozumnú dohodu a ukončiť nájomnú zmluvu skôr. YPP ponúkla zľavu 5%, ak uhradí celé nájomné začiatkom apríla, čo nájomníčka odmietla akceptovať.

Zväz CNT-AIT v španielskej Cartagene spustil začiatkom apríla medzinárodnú solidárnu kampaň za znovuzamestnanie Carmen z firmy WebHelp Málaga SLU. Aj počas pandémie COVID-19 platí, že solidarita nepozná hranice a v tomto prípade je to veľmi jednoduché. V článku nájdeš vzor protestného emailu, potrebné kontakty ako aj informácie o pozadí sporu a prvých výsledkoch boja.
Aktualizácia 3.8.: Koniec sporu a úvaha o jeho úspešnosti

Nasledujúci text pochádza od člena zväzu Solidarity Federation (SolFed), ktorý pracuje v nemocnici v anglickom Brightone. Doplnili sme k nemu informácie, ktoré máme o aktuálnej situácii v niektorých slovenských nemocniciach. Zamýšľame sa tiež nad možnosťami protestov v situácii, keď je v zdravotníctve zakázané štrajkovať.

Štvrté pokračovanie týždenného súhrnu textov z nášho FB. Súhrn obsahuje: protesty vo väzniciach v USA, pracovníci čističky odpadových vôd prerušili prácu, kampaň proti prepúšťaniu na univerzite v Brightone, tri rôzne formy protestu v zdravotníctve, solidarita medzi pracujúcimi aj počas pandémie, najnovšie správy z Francúzska zo zdravotníctva, stavebníctva, školstva a leteckého sektora a smetiari v Británii odkázali „Čo je veľa, to je veľa“.

Tretie pokračovanie týždenného súhrnu textov z nášho FB. Tretí súhrn obsahuje: protesty zdravotníckeho personálu v Papua-Novej Guinei, Keni a Juhoafrickej republike, boj pracujúcich v neformálnej ekonomike v Indii, štrajky predavačiek a predavačov v Belgicku a situácia na Slovensku, štrajk v textilke v Kambodži, kampaň #100Percent za plnú mzdu pre pracujúcich v gastre v Británii, boje v Poľsku, príklady ako sa organizovať bez odborov z USA.

Teda, oslavujeme ako oslavujeme. Takto sme si to určite nepredstavovali... Dúfame však, že odložené podujatia k výročiu sa uskutočnia ešte tento rok a všetci sa na nich stretneme. Koronakríza ochromila celú spoločnosť a ako zväz sme sa ocitli v nepríjemnej situácii, keď musíme prehodnotiť, akým smerom sa vydať s obmedzenými ľudskými aj časovými kapacitami. Čo teda robíme?