Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny zo 17 krajín sveta.



Národnostné predsudky a triedny konflikt - štrajk v Dahl Jenson v roku 1999

30. január 2008

Ako to vyzeralo, keď britskí pracujúci požiadali svojich kolegov-prisťahovalcov o prejavenie solidarity so štrajkom, ktorého sa zúčastnilo viac ako 300 zamestnancov rôznych firiem.

Úvod do situácie

V polovici roku 1999, týždeň pred tým, než mechanici a montéri potrubí pracujúci pre firmu Dahl Jenson zistili, že nedostanú výplatu za posledné tri týždne, výrazne stúplo množstvo práce. Kvôli veľkému počtu nadčasov tým niektorí stratili až 2000 ₤, aj keď tieto čísla boli iba odhady, pretože počítali s tým, že celkový dlh voči ním vo výške 55 000 ₤ bude rozdelený medzi takmer 100 z nich.

Dahl Jenson medzitým zmizol zo staveniska v blízkosti stanice Waterloo, kde sa s podporou vládnej iniciatívy podpory súkromných investícií renovovala budova, ktorá mala slúžiť ako škola pre zdravotné sestry. Zodpovednosť za dostavbu načas takto padla na francúzsky stavebný gigant Bouynes.

Miznutie nacionalistických predsudkov v triednom konflikte

Zamestnanci iných firiem pracovali ďalej. Teraz už bývalí zamestnanci Dahl Jenson ich nepožiadali o podporu ani počas akcie pred vstupom na stavenisko, ktorú zorganizovali v pondelok a utorok 5. a 6. júla 1999 a počas ktorej žiadali svoje mzdy.

Pracujúci sa so žiadosťou o pomoc obrátili na Joint Sites Committee (JSC – Výbor pre práce na staveniskách), čo bola iniciatíva „širšej ľavice“. Kontaktovali aj stavebné odbory UCATT. Dvaja zástupcovia odborov sa 7. júla ukázali na stavenisku a celkovo počas dňa konali dosť pozitívne.

JSC vytvorili transparent, na ktorom bolo napísané: „Na tomto stavenisku sa nebude pracovať, pokiaľ všetci nedostanú peniaze, za ktoré tu pracovali”. Vzhľadom na predošlé dianie to bolo odvážne vyjadrenie, zvlášť keď si uvedomíme, že počas prvej hodiny akcie 7. júla bol mieste len jeden člen JSC.

Medzi pracujúcimi z ostatných firiem na stavenisku boli príslušníci rôznych národností - Kosovci, Albánci, Lotyši, Rusi, Portugalci, Francúzi, ale aj Poliaci, Chorváti, Taliani či Dáni. Ak k tomu pridáme Angličanov, Walesanov a Škótov z Dahl Jenson, vznikne z toho celkom zaujímavý mix.

Vďaka správam, lokálnym aj celonárodným, plným desivých príbehov o imigrantoch a žiadateľoch o azyl, nebolo prekvapujúce, že u britských pracujúcich existovala určitá miera nepriateľstva a podozrievavosti voči kolegom z iných krajín. Keď k nám prišla skupina Kosovcov niekto povedal niečo ako: „Nemá zmysel s nimi rozprávať, nevedia po anglicky“. Inde jeden kolega povedal, že na stavenisku je „veľa krádeží“ a dodal: „To tí Albánci“, pretože „robia zadarmo“. Nuž nie tak celkom, ale za 3 ₤ na hodinu k tomu nie je ďaleko.

Ako sa však ukázalo, niektorí vedeli anglicky, ale, čo bolo celkom pochopiteľné, neprejavili veľkú ochotu nenastúpiť do práce. „Potrebujeme peniaze.“ Vysvetlili sme im, že niektorí britskí pracujúci podporovali právo Kosovcov na pobyt v krajine, ale samozrejme s právami prichádzajú aj povinnosti. A jednou z nich je aj rešpektovanie línie piketu a neznižovanie ceny práce ostatných. A to bol ten správny krok v konflikte! Súhlasili a pripojili sa k línii piketu.

Podstatne kratšie trvalo presvedčiť Francúzov. Niektorí boli skutočne nadšení, že vidia „Angličanov niečo robiť“. Vtedy „Angličania“ odhodili svoje predsudky a začali komunikovať s ostatnými pracujúcimi z ostatných krajín.

Pracujúci z Ruska a Lotyšska s mzdou 7,50 ₤ na hodinu boli pod obrovským tlakom za strany zamestnávateľa, ktorý sa ich snažil donútiť, aby prekročili líniu štrajku. Oni ale odolali tlaku a pripojili sa k rastúcemu počtu štrajkujúcich! Áno, v Sovietskom zväze boli odbory, ale boli nanič. Valerij, ich „hovorca“, ktorý žil v Londýne 8 rokov, sa v tej dobe „nestretol s odbormi“. Aj napriek tomu si uvedomovali, čo sú to spoločné triedne záujmy.

O 8:30 bolo na pred bránou 300 štrajkujúcich. Nepracovalo sa, nákladiaky s dodávkami materiálu sa otáčali preč a robotníci odviezli stroje na iné miesto, takže sa nemohlo nič pohnúť.

Počas vo viacerých významoch pekného slnečného dňa boli zástupcovia UCATT a niekoľko pracujúcich vyslaní na stretnutie s manažmentom Bouynes. Než odišli, bolo rozhodnuté, že k požiadavke vyplatenia dlžných miezd sa pridá požiadavka, že pracujúci, ktorí odmietli prekročiť líniu piketu nebudú nijak postihovaní a nedôjde k žiadnym zrážkam zo mzdy.

Vyzeralo to, že vedenie Bouynes sa nebude snažiť tvrdiť, že mzdy dlhujú subdodávatelia, že to nie je ich problém. Možno im to napadlo, ale keďže práca teraz stála, bolo by pre nich ťažké tvrdiť, že to s nimi nemá nič spoločné.

Vonku bol hlavný záujem zapojiť do veci odbory UCATT a presadiť smernicu o pracovnom čase, čo by obmedzilo maximálny počet pracovných hodín na 48 za týždeň. Zamestnanci by vďaka tomu prvýkrát získali právny nárok na minimálnu dovolenku – 15 dní ročne (v novembri 1999 bolo minimum zvýšené na 20 dní).

Zástupcovia UCATT po stretnutí s vedením Bouynes tvrdili, že aj keď sa vedenie zdráhalo, vyžiadali si zástupcovia firmy zoznam osôb, ktorí nedostali výplaty a sumy dlžných peňazí. Povedali tiež, že najprv musia kontaktovať vedenie vo Francúzsku.

Nastal zhon, lebo bolo nutné sa ubezpečiť, že zoznam osôb a dlžných peňazí je správny. Niekto vtedy započul, ako jeden týpek z Middlesbrough hovorí niekomu, kto prišiel neskôr „tí cudzinci sú fakt úžasní“.

Výsledok

Počas nasledujúcich pár hodín sa robotníci rozprávali o tom, že musia držať spolu. Potriasali si rukami a ďakovali si navzájom. Potom zástupcovia odborov odišli a vrátili sa, aby oznámili, že Bouynes vyplatí mzdy za dva týždne a príjme ich na ďalšie práce na stavbe. Tí, ktorým bola dlhovaná suma 2000 ₤ dostali len 1000 ₤, nebolo to teda úplné víťazstvo, ale nebolo to ani zlé. Väčšina bola spokojná.

Dohodlo sa tiež, že ostatní robotníci, ktorí odmietli pracovať, nebudú potrestaní a dostanú plnú výplatu. Asi stovka z nich vstúpila do UCATT, niektorí sa prihlásili ako dobrovoľní dielenskí predáci a zástupcovia odborov prisľúbili, že sa stretnú s vedením ohľadom platenej dovolenky.

Potom bolo treba už iba zvolať hromadné stretnutie pracujúcich a vytvoriť výbor dielenských predákov. Takto by mohli dostať podporu od zástupcov odborov, no v prípade potreby by mohli konať nezávisle od nich. To sa však nestalo.

Niektoré ponaučenia

Pre ďalšie akcie sa oplatí mať na vedomí nasledujúce ponaučenia:

•  Základom úspešného štrajku je vždy zorganizovanie správneho piketu.
•  Počas boja môže vzniknúť solidarita medzi pracujúcimi rôznych národností.
•  Hrozbe použitia protiodborových zákonov sa dá postaviť a ak majú pracujúci zvíťaziť, musia sa jej postaviť.
•  Pracujúci môžu zvíťaziť.
•  Mali by sa využívať platné zákony o pracovnom čase.
•  Antirasizmus nie je nejaké akademické teoretické cvičenie, ale súčasť boja o prežitie.

Autor: Mark Metcalf
Pôvodne uverejnené na webstránke
Revolutions Per Minute.
Slovenský preklad z upravenej verzie na
Libcome: nihil













Diskusia / smetný kôš

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj príspevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opäť symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypočuť/stiahnuť si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokoľvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájsť rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosťou a režimom pred rokom 1989.

Ďalšia neúspešná žaloba Poľskej pošty proti zväzu ZSP
23.04.2019 Okresný súd vo Varšave zamietol 9. apríla žalobu, ktorú podala Poľská pošta proti Jakubovi, členovi Zväzu poľských syndikalistov (ZSP). Ako sme písali v skoršom článku, bol to ďalší (neúspešný) pokus vedenia Poľskej pošty kriminalizovať aktivity zväzu ZSP, ktorých hlavným cieľom je podpora pri organizovaní sa pracovníkov a pracovníčok Poľskej pošty.

Štrajk žien 8. marca
01.03.2019 Prinášame vyhlásenie feministickej sekcie zväzu CNT-AIT v Granade.

Vianočné dovolenky sa možno skončili, ale tvoje práva platia celý rok!
07.02.2019 Lokálna skupina zväzu Solfed v Brightone (MAP Veľká Británia) dosiahla ďalšie víťazstvo v kampani proti zlým praktikám šéfov. Jedna z najznámejších krčiem v centre Brightonu nezaplatila pracovníkovi peniaze za nevyčerpanú dovolenku a neposkytla výplatné pásky zodpovedajúce odpracovaným hodinám.

Upratovačky zo zväzu ZSP si vybojovali dlžné mzdy
28.01.2019 Upratovačky z centra pre utečencov pri Varšave dosiahli významné víťazstvo. Zmluvy s firmou Sadar im bránili vziať si dovolenku, mali nižšiu náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nižšie dôchodkové odvody a chýbali aj platby sociálneho poistenia. Vďaka sporu však došlo k splneniu všetkých ich požiadaviek.

Zväz ZSP uspel v spore o dlžnú mzdu s predajňou obuvi
09.01.2019 Problémy vo firme Schaffa Shoes sa týkajú neoprávneného prepúšťania, neskorého a neúplného vyplácania miezd a zlého správania šéfov. Na protest proti týmto praktikám sa 10. decembra vo Varšave uskutočnila akcia pred jednou z kamenných predajní s obuvou a doplnkami, ktorá patrí do siete Schaffa Shoes. Podobný protest sa konal aj začiatkom roka 2018 v inej predajni, a hoci vtedy sa situácia vyriešila v prospech pracovníčky, isté praktiky zjavne pretrvali.

Rýchle víťazstvo zväzu SolFed v spore o dlžnú mzdu
06.11.2018 Podnik Proud Cabaret zameraný na kabaret a burlesku vyplatil dlžných 1500 libier hneď po odovzdaní listu s požiadavkou. Vedenie neplnilo dohodu o výške hodinovej mzdy vo výške 8,50 libier a platilo len 7,58 libier (až do zavedenia novej minimálnej mzdy v apríli 2018, keď sa minimálka zvýšila na 7,83 libier). Do zmluvy tiež nezahrnulo zákonom požadovanú informáciu o mzdových tarifách. Pracovník na to opakovane upozorňoval, no nikam to neviedlo. Keď ho neustále odbíjanie unavilo, ozval sa SolFedu a po odovzdaní listu s požiadavkami dostal svoje peniaze.

Zväz SolFed v Manchestri zvíťazil v spore s realitkou Fortis
02.11.2018 Len pred pár dňami sme informovali o víťazstvách zväzu Solfed v Brightone v sporoch týkajúcich sa bývania. V septembri publikoval článok o úspechu aj Solfed v Manchesteri. Spor sa začal v máji a skončil v júli. Išlo o vyplatenie kompenzácie štyrom študentom, ktorí boli ubytovaní cez realitku Fortis. Dostali kompenzáciu spolu vo výške 832 libier.

Jeden piket a dlžná mzda na účte
20.05.2018 Zväz Solidarity Federation v Brightone sa v apríli ohlásil s ďalším ukončeným sporom. Istá reštaurácia dlhovala bývalej pracovníčke 1200 libier za odpracované hodiny a nevyčerpanú dovolenku. Stačila jedna protestná akcia, krátky e-mailový pingpong medzi SolFedom a zamestnávateľom a dlžná suma bola vyplatená.

Anarchosyndikalistický Prvý máj 2018
15.05.2018 Spracovali sme súhrn aktivít organizácií, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP) alebo s ňou sympatizujú. V článku si môžeš prečítať o aktivitách v 18 krajinách sveta: Austrália, Bangladéš, Brazília, Británia, Bulharsko, Francúzsko, India, Indonézia, Kolumbia, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko, Španielsko, Švédsko a USA.

Krátka správa z vernisáže plagátov „Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní“
09.04.2018 V sobotu 24. marca sa v bardejovskej Bašte uskutočnila vernisáž výstavy kolektívu Hogwash s názvom Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní. Plagáty sa nachádzajú na prvom poschodí Bašty. V priestoroch kaviarne sú menšie plagáty z edície Abeceda anarchistického amatéra, vo vedľajšej veľkej miestnosti sú veľké plagáty. Kto nestihol vernisáž, má možnosť navštíviť Baštu v otváracích hodinách do 30. apríla, kedy sa výstava skončí (udalosť na FB).

Podporili sme pracovníkov a pracovníčky Poľskej pošty
01.03.2018 Dnes napoludnie sme v rámci medzinárodného týždňa solidarity s pracovníkmi a pracovníčkami Poľskej pošty navštívili veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave. Keďže veľvyslanec sa na mieste nenachádzal, konzulovi sme objasnili dôvody našej návštevy a odovzdali list s požiadavkou (PDF), aby o proteste informoval príslušné orgány v Poľsku.

Rozhovor so zväzom Priama akcia v nemeckom vysielaní RTVS
26.02.2018 Ak ovládaš aspoň základy nemčiny, môžeš si vypočuť rozhovor pre Radio Slowakei International (vysielanie RTVS v nemeckom jazyku) z konca januára na tomto odkaze: RTVS.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in