Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 19 krajín sveta.



Štrajk nájomníkov bytov vo Varšave

5. október 2010

Dňa 1. októbra sa v poľskej Varšave začal štrajk nájomníkov zvolaný Zväzom poľských syndikalistov (ZSP). Štrajk je protestom proti bytovej politike mesta a vážnym problémom spôsobeným reprivatizáciou v celej krajine. Ide o doteraz najradikálnejší krok nájomníkov, ktorý je výsledkom niekoľkých rokoch organizovania sa a aktivít na lokálnej úrovni. Štrajk zahŕňa čiastočné alebo úplné neplatenie nájomného, verejné stretnutia a zhromaždenia. ZSP dúfajú, že dôjde aj k vzniku susedských výborov. O vývoji štrajku budeme informovať formou aktualizácií v diskusii k tomuto článku.


Dôvody štrajku

Štrajk je reakciou na viaceré problémy, ktoré sa dlhodobo neriešili a na ktoré upozorňoval Výbor na obranu nájomníkov (http://lokatorzy.info.pl/), ktorého aktívnymi členmi sú aj členovia ZSP. Posledná kvapka pretiekla 30. septembra, keď mestské zastupiteľstvo odmietlo hlasovať o návrhoch nájomníkov. Napriek tomu, že hlavná zasadačka bola preplnená, takže ľudia sedeli aj vo vedľajších miestnostiach a sledovali zasadanie na obrazovkách, prezentácia pripravená nájomníkmi nezanechala v podpredsedovi ani vo zvyšku zastupiteľstva žiadny dojem. Skôr sa usilovali ľudí presvedčiť, aby sa zmierili s tým, že vo Varšave nikdy nebudú vhodné štátne byty. (V tomto duchu sa vyjadrili dvaja z prítomných politikov.) Napokon zastupiteľstvo odhlasovalo len to, že predseda vytvorí špeciálnu skupinu „odborníkov“ za účelom „konzultácií“. Ľudia vedia, že to bude fraška, a arogantný postoj politikov presvedčil viacerých nájomníkov, že zmysel majú jedine radikálne kroky navrhované ZSP.


Priebeh štrajku

O priebehu štrajku sa pokúsime pravidelne informovať. Zatiaľ môžeme povedať, že v sobotu 2. októbra sa uskutočnil prvý z dvoch protestov naplánovaných na najbližšie dni, ktorý naši kamaráti hodnotia celkom pozitívne. Zúčastnilo sa ho okolo 80 ľudí. Prebiehal vo varšavskej štvrti Praga, kde sa nachádza veľa starších domov, mnohé z nich v zlom stave. Protestný pochod Pragou mal zastávky pri domoch, v ktorých sú obyvatelia nespokojní so situáciou. Nájomníci sa cez megafóny vyjadrovali ku konkrétnym problémom. V priebehu akcie sa rozdávali letáky informujúce okoloidúcich o požiadavkách štrajkujúcich. Mnohé skandované heslá sa týkali nesúhlasu s tým, že vlastníci nehnuteľností berú nájomníkov ako neželaný inventár budov.

ZSP momentálne informuje ľudí o právnej medzere, vďaka ktorej je možné donekonečna odďaľovať vysťahovanie. Mestská správa zúri, ale chvíľu im potrvá, kým sa s tým vysporiadajú. Štrajkujúci nájomníci to zatiaľ môžu využiť. ZSP tiež pripravuje ďalšie priame akcie a plánuje zvolať všeobecné zhromaždenie, na ktorom sa má prebrať stratégia. Štrajkové akcie zatiaľ podporuje niekoľko stoviek ľudí.

V pondelok 4. októbra sa uskutočnila ďalšia protestná akcia proti takzvaným „konzultáciám“. Aktivisti sa zišli pred budovou súdu vo Varšave a následne sa presunuli na miesto, ktoré mesto vyhradilo na konzultácie pre obyvateľov, čo majú problémy s bývaním. Hoci mesto dalo nájomníkom len dva dni, aby sa v prípade záujmu o konzultáciu zaregistrovali, obdržalo zhruba dve stovky formulárov. Aktivisti dali úradníkom jasne najavo, že so sebou nenechajú zametať. Keď pred nich predstúpila vedúca varšavského bytového úradu, nájomníci ju nenechali dohovoriť, pretože opakovala to isté, čo pred niekoľkými mesiacmi. Ľudia sa dožadovali práva hovoriť o svojich problémoch s bývaním. Žiadali, aby úradníkov vyhodili a úrad zrušili. Tiež chceli, aby sa určil termín, dokedy mesto konečne niečo urobí pre zlepšenie situácie.

Štrajk si získal veľkú mediálnu pozornosť a objavili sa už aj prvé provokácie a zastrašovanie zo strany politikov, no najväčší problém predstavujú umiernení nájomníci. Pokúšajú sa presvedčiť ostatných, aby sa správali slušne a vyjednávali s mestom. ZSP sa usiluje vytvoriť koalíciu viacerých skupín nájomníkov s jednotnými požiadavkami. Zatiaľ ju tvorí asi 30 skupín, avšak 3-4 z nich aj tak vyjednávajú s mestom za chrbtom ostatných a odmietajú v praxi napĺňať prijaté požiadavky. Podľa vyjadrenia jednej z členiek ZSP ide o cielenú taktiku mesta, ktoré chce rozdeliť jednotlivé skupiny, najmä tie radikálnejšie.


Požiadavky štrajkujúcich


ZSP žiada, aby sa štátne byty dostali pod kontrolu ľudí. Presnejšie, aby sa hlavným rozhodovacím orgánom stali susedské kolektívy. Tie by zbierali peniaze, rozhodovali o ich použití, o tom, kto dostane byt a kde sa majú stavať nové obytné domy. Takto chcú nájomníci zabrániť zneužívaniu systému zo strany politikov a úradníkov. Žiadajú tiež vysťahovanie politikov z kancelárií.

Medzi ďalšie požiadavky patrí: zníženie nájomného na úroveň spred mája 2009, zvýšenie príjmovej hranice, pod ktorou má človek nárok na štátny byt z 1080 zlotých na 2500 zlotých, viac investícií do opravy a výstavby bytov, poskytnutie nových štátnych bytov nájomcom, ktorých vysťahovali po reprivatizácii a skoncovanie so všetkými nezrovnalosťami, ku ktorým došlo počas reprivatizácie a iných postupov vo veci štátnych bytov.


Súhrn najnaliehavejších problémov varšavských nájomníkov

- V apríli 2009 sa nájomné v niektorých varšavských štvrtiach zvýšilo o 300%. Miestni politici vtedy tvrdili, že inak sa nedá, lebo domy v dezolátnom stave potrebujú opravy. Avšak, keď sa mali opravy stať súčasťou mestského rozpočtu na rok 2010, ukázalo sa, že tieto peniaze išli okrem iného na bonusy pre politikov. Len vďaka neustálym protestom sa časť týchto peňazí vrátila, a aj to len do štvrte Praga.

- Varšava vo svojej bytovej politike do roku 2012 plánuje znížiť počet bytov v mestskom vlastníctve. Každý rok dochádza k reprivatizácii, predaju alebo demolácii tisícok bytov. Nových sa postaví len veľmi málo. Tisícky rodín sú na čakacích listoch a ďalšie tisícky bývajú v podmienkach, ktoré nespĺňajú žiadne normy (primalý priestor na osobu, žiadne toalety či iné zariadenia atď.).

- Mesto úmyselne zanedbáva mnohé štátne byty a nevhodne používa verejné zdroje a tisícky ľudí sú nútení žiť v neprimeraných podmienkach. Veľa domov je v nebezpečnom stave, bez kúrenia či teplej vody. Budovy sú zamorené pliesňami alebo sa rozpadávajú. Mestskí inšpektori budovy veľa ráz určia na demoláciu a nájomníci sú nútení odísť zo svojej komunity. Tí, čo mali v minulosti problémy s platením, sú presťahovaní do horších „sociálnych bytov“ alebo končia na ulici.

- Ak sa aj niečo opraví, tender zvyčajne získa firma napojená na mafiu fungujúcu v oblasti štátnych bytov. Výbor na ochranu nájomníkov zdokumentoval mnohé prípady opráv s nafúknutými cenami, ale aj opráv, ktoré sa vôbec nevykonali, ale mesto za ne zaplatilo.

- Reprivatizácia zasiahla desaťtisíce ľudí. Mesto blokuje právo nájomníkov na informácie o vlastnom dome, neposkytuje im informácie o dianí ani mená nových majiteľov. (Informácie a obranu práv nájomcov zabezpečuje najmä Výbor na obranu nájomníkov.) Veľa nájomníkov si nemôže dovoliť platiť vyššie nájomné, zadlžujú sa, končia vysťahovaní a bez náhradného ubytovania.

- Príjmové kritériá, ktoré človeka oprávňujú na štátny byt, sú stanovené priveľmi nízko. Na trhu nie sú byty, ktoré by si mohli prenajať ľudia, ktorí síce prekračujú tento limit, ale nachádzajú sa v priemernej príjmovej skupine. A mesto ďalej zvyšuje nájomné.

(Na fotografii vpravo je „Dom pod sovami,“ kde sa v sobotu zastavili protestujúci, aby vysvetlili, aké praktiky používa firma Prometeusz, ktorá zaberá domy a vysťahúva ich obyvateľov.)


Historické korene bytových problémov

Po nacistickom bombardovaní počas 2. svetovej vojny vo Varšave nezostalo veľa bytov. Mnohí vlastníci buď opustili krajinu alebo zomreli vo vojne. Viaceré nové domy sa postavili na pozemkoch, kde predtým stáli súkromné domy. Niektoré domy s historickou hodnotou boli zničené len čiastočne. Podarilo sa ich opraviť vďaka verejným zdrojom a dobrovoľnej práci vtedajších alebo budúcich nájomníkov, ktorí mali dostať byt za svoju prácu.

V roku 1952 vznikla Poľská ľudová republika (PĽR), ktorá previedla veľa súkromných bytov do štátneho vlastníctva a nechala v nich bývať nájomníkov. Reprivatizačný proces umožňuje navrátenie týchto zoštátnených bytov predchádzajúcim vlastníkom, avšak bez nutnosti poskytnúť nájomníkom iné štátne byty. Počas reprivatizácie veľakrát dochádza k podvodom. Niektoré firmy napríklad vlastnili byt alebo len časť budovy a po vzniku PĽR zanikli. Vďaka právnym kľučkám je však v Poľsku možné ktorúkoľvek predvojnovú firmu reaktivovať – a s ňou aj všetky jej vlastnícke práva. Stačí iba predložiť „dôkaz vlastníctva“ – inými slovami, akcie. V PĽR však papierové akcie stratili svoju hodnotu a s nimi aj vlastnícke práva. Ľudia ich brali ako zberateľské predmety, takže mnohé z nich skončili v obchodoch so starožitnosťami či v antikvariátoch. Ich vlastníci sa teraz môžu oháňať tým, že sú platné. Hoci sa proti tomuto podvodu podnikajú právne kroky, ďalším právnym nezmyslom je, že ak bola reprivatizovaná budova predaná tretej osobe, daný predaj sa nedá anulovať, aj keby bola budova získaná podvodným spôsobom!

Kamaráti zo ZSP tiež zistili, že medzi „dedičmi“ sú aj takí, ktorí tvrdia, že sú potomkami ľudí, ktorí vôbec nemali deti alebo za svoj majetok už dostali náhradu. Mesto žiadosti nekontroluje a nájomníkov neinformuje, či si niekto uplatňuje nárok na ich dom. Často sa o tom dozvedia, až keď sa vlastníctvo domu prevedie na tretiu osobu alebo sa dom predá. Znamená to, že niektorí starší nájomníci, ktorí si dokonca pamätajú pôvodných vlastníkov a majú veľa informácií o vlastníckych vzťahoch, nemôžu poskytnúť dokumenty, ktoré by vyvrátili nároky nových žiadateľov, lebo o tom jednoducho nevedia. Mesto naschvál bráni nájomníkom získavať informácie o tom, čo sa deje s ich budovou.

Po procese reprivatizácie môže nový nájomca zvýšiť nájomné alebo sa pokúsiť vypovedať nájomnú zmluvu s nájomníkmi. Nie je neobvyklé, že noví majitelia používajú taktiky ako je vypnutie kúrenia či vody, aby nájomníkov čo najrýchlejšie vyštvali z domovov. (Musia im totiž poskytnúť výpovednú lehotu, no mnohí sa už nevedia dočkať, ako zarobia na trhu s nehnuteľnosťami).


Stanovisko ZSP je jasné: „Chceme zradikalizovať protesty nájomníkov, ktoré miestni politici ignorujú. Chceme spojiť nájomníkov, ktorí čelia vysťahovaniu alebo žijú v nebezpečných a podradných podmienkach, aby sa organizovali a bránili. Vravíme nie špekulácii a priživovaniu sa na tejto základnej ľudskej potrebe, nie antisociálnej politike a praktikám miestneho zastupiteľstva, nie prevzatiu súkromného vlastníctva a zdedeného majetku. Vyzývame všetkých nájomníkov, aby sa organizovali, pomáhali si navzájom, vyjadrovali si solidaritu, a bojovali proti týmto praktikám, ktoré čoraz väčšiemu počtu ľudí ničia život.“

Podľa informácií od členov ZSP spracovali Nadia Hladká, Michal Tulík a Daniel Drevený.

Ďalšie informácie:
http://www.strajkczynszowy.pl/
Blog ZSP-Varšava 
Príspevky na Libcom.org 
Články na portáli cia.bzzz.net 
Pozitívne a negatívne skúsenosti z odborovej a komunitnej činnosti v Poľsku – prezentácia v Bratislave













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.
<< >>

Pridaj pr�spevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

Najnovšie číslo Kapitálu aj s naším článkom o štrajkoch v školstve
13.03.2020 Redakcia časopisu Kapitál nás požiadala o príspevok k téme neposlušnosť a výsledkom je osobne ladený článok našej členky. „V rokoch 2012 a 2016 som sa ako učiteľka na jednom z bratislavských gymnázií zúčastnila protestov a štrajkov v školstve. Štrajk v roku 2012 sa stal jedným z najznámejších vyjadrení nespokojnosti pracujúcich v novodobých dejinách Slovenska. Zároveň bol predzvesťou štrajku v roku 2016, ktorý sa dá bezpochyby označiť za bezprecedentný prejav nezávislosti od klasických odborov.“

(Ne)voliť nestačí – Po voľbách sa nič nekončí
26.02.2020 Už o niekoľko dní sa na základe výsledkov volieb začne vytvárať koaličná vláda a my si vypočujeme, že teraz treba čakať. Najprv na prvých sto dní, ako je zvykom, potom do polovice volebného obdobia, a napokon na ďalšie voľby. Štátne inštitúcie a firmy budú robiť všetko preto, aby v novej situácii čo najefektívnejšie presadili svoje záujmy cez vlastné organizácie a kontakty. A my zatiaľ (znova) prestaneme existovať.

(Ne)voliť nestačí – Voliť či nevoliť? O čom sú voľby
18.02.2020 Pozastavme sa na chvíľu ani nie tak nad odpoveďou na túto otázku, ale nad tým, ako uvažujeme v období pred voľbami a ako vlastne funguje zastupiteľská demokracia.

Otvorené stretnutie v deň volieb – program akcie
17.02.2020 S blížiacim sa termínom predvolebného otvoreného stretnutia v Bratislave aktualizujeme jeho program.

(Ne)voliť nestačí - Organizovanie sa
11.02.2020 V práci aj v bežnom živote riešime problémy väčšinou bez toho, aby sme sa nejako špeciálne organizovali. Keď chceme na niečo poukázať alebo sa niekoho zastať, vieme to urobiť v podstate hocikedy. Stačí trocha zdravého rozumu a odvahy. Je však veľa problémov, ktoré sa dajú len ťažko vyriešiť bez skutočnej organizácie a plánovania.

Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v januári
04.01.2020 V otvorených stretnutiach pokračujeme aj v novom roku. Jedno už máme naplánované na deň volieb vo februári, no stretneme sa aj v januári. Naposledy (v novembri) boli výsledkom stretnutia tri aktivity (článok o štrajku pracujúcich proti klimatickej zmene, účasť na klimatickom štrajku a solidarita s protestmi v Čile). Dúfame, že praktický presah budú mať aj ďalšie stretnutia. Vidíme sa v sobotu 18. januára o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Zväz CNT-Tarragona hlási úspech po desiatich mesiacoch v spore
21.12.2019 Po desiatich mesiacoch sa 13. decembra dohodou skončil spor s predajňou tabaku Estanco Nº 2 de El Vendrell. K dohode došlo bez súdneho sporu a zapojenia právnikov. Rozhodli priame akcie.

Nálepky (Ne)voliť nestačí sú tu!
22.11.2019 Chceš podporiť túto myšlienku vo svojom regióne? Ozvi sa, pošleme!
Budú k dispozícii aj na otvorenom stretnutí v Bystre v BA už túto sobotu od 16:00. Viac info: nájdeš tu.


Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v novembri
09.11.2019 Po hodnotnom prvom stretnutí minulý mesiac bude v novembri ďalšie. Pokračujeme v našej snahe o diskusie a spoločné aktivity ľudí, ktorým je blízky triedny prístup. Diskusie vychádzajú z potrieb a záujmov ľudí na stretnutiach a zámer je, aby mali praktický presah. Vidíme sa v sobotu 23. novembra o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Rozšírme myšlienku „(Ne)voliť nestačí“ do regiónov!
28.10.2019 V rámci príprav na aktivity, ktorými chceme rozšíriť myšlienku „(Ne)voliť nestačí“, by sme radi znova zdôraznili, že sa chceme vyhnúť naťahovaniu sa o to, či voliť alebo nevoliť. Nájdu sa hlasy, ktoré tvrdia, že treba voliť napríklad preto, aby sa do parlamentu nedostali neofašistické tendencie. Ide o veľmi dobrý príklad, na ktorom sa pokúsime vysvetliť pointu kampane. Viac informácií o plánovanej kampani, do ktorej sa môžeš zapojiť, nájdeš tu.

(Ľavicová) žurnalistika – skúsenosť s redakciou blogu Pole
22.10.2019 Seriózna žurnalistika by mala byť bez ohľadu na politickú orientáciu korektná. Očakáva sa, že človek, ktorý chce o niečom písať, si tému nielen vopred naštuduje, ale bude tiež vnímavo pristupovať k poznámkam „respondentov“. Platí to pre klasické články aj pre rozhovory. Teda malo by. Naša skúsenosť s redakciou blogu Pole bola iná.

Fotoreport z klimatického štrajku v Bratislave (20. 9. 2019)
20.09.2019 K dnešnému protestu na Námestí slobody sme sa ako organizácia vyjadrili stanoviskom zverejneným na webe, ale aj osobnou účasťou na mieste v rámci „tmavozeleného“ bloku, ktorý pochodoval za veľkým transparentom kolektívu Bod obratu „Zmeňme systém, nie klímu“.

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opäť symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypočuť/stiahnuť si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokoľvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájsť rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosťou a režimom pred rokom 1989.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in