Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 19 krajín sveta.



1. Medzinárodná asociácia pracujúcich (MAP) od roku 1860 po súčasnos

Historické korene

Medzinárodná asociácia pracujúcich (International Workers Association – IWA/AIT) bola založená v Berlíne v roku 1922, no jej korene siahajú až do roku 1864 k organizácii známej ako Prvá internacionála. V Prvej Internacionále mali najväčší vplyv anarchisti a stúpenci Karla Marxa. Anarchisti boli silní najmä vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku, podporovatelia Marxa v krajinách ako Nemecko a Anglicko. Spolupráca medzi nimi však netrvala dlho. Anarchisti sa postavili proti tomu, aby mal Sekretariát väčšiu moc; požadovali plnú autonómiu pre všetky sekcie. Marx sa za pomoci stúpencov v Internacionále rozhodol presadi svoje. Následne došlo na Kongrese na základe falošných obvinení k vylúčeniu dvoch významných anarchistov, Michaila Bakunina a Jamesa Gulliama, a Sekretariát získal širšie právomoci.

Propaganda činom

Anarchisti opustili Internacionálu a po páde Parížskej komúny v čase kontrarevolučného protižavicového teroru sa neúspešne pokúšali vytvori vlastnú. Internacionála aj anarchisti boli po rozkole oslabené, ich aktivity neúspešné a po niekožkých rokoch ustali. Anarchisti boli v jednotlivých krajinách postupne zahnaní do podzemia. V odpovedi na teror šéfov zahájila menšia čas anarchistického hnutia ozbrojenú kampaň, počas ktorej bolo zabitých niekožko krážov, krážovien, aristokratov a politikov. Táto stratégia sa označovala ako „propaganda činom“ a mala podnieti mlčiace masy ku konaniu. Výsledok bol však celkom opačný.

źudia sa od anarchistov pre násilie odvrátili a tlač získala silnú zbraň na útok proti revolucionárom: zrodil sa obraz šialenca s bombou v ruke. Na prelome storočí bola väčšina anarchistov presvedčená, že je potrebný nový prístup. Začali vyzýva k návratu k  verejnej, otvorenej činnosti medzi pracujúcimi. Ich novovytvorená stratégia dostala pomenovanie anarchosyndikalizmus.

Založenie MAP

V roku 1913 sa konal medzinárodný syndikalistický kongres v Londýne, ktorý mal za ciež vybudova pevnejšie vzahy medzi existujúcimi syndikalistickými zväzmi a propagačnými skupinami. Kongresu sa zúčastnili delegáti z FVdG (Nemecko), NAS (Holandsko), SAC (Švédsko), USI (Taliansko) a ISEL (Británia), ako aj pozorovatelia: IWW (USA), CNT (Španielsko), FORA (Argentína) a CGT (Francúzsko). Žiaž, kongres nedospel k žiadnemu záveru. Spísala sa iba deklarácia princípov a vytvoril sa informačný výbor, ktorý nemal dlhé trvanie. Do roka sa v Európe rozpútala prvá svetová vojna, čo znemožnilo komunikáciu medzi anarchosyndikalistami.

Po skončení vojny sa podmienky celkom zmenili. Rusko vyšlo z vojny sociálnou revolúciou, no za hranicami Ruska nebolo vežmi známe, že v skutočnosti sa moci chytili božševici. Tí založili Tretiu internacionálu a pozvali do nej aj syndikalistov (išlo o tzv. Červenú internacionálu odborových zväzov, ČIOZ). Prestíž prvej „úspešnej“ revolúcie pracujúcich sa podpísala pod to, že mnohí syndikalisti zabudli na svoje pochybnosti voči „diktatúre proletariátu“. Na prvom kongrese ČIOZ v Moskve však rýchlo vytriezveli, keď zistili, že ich ruskí kamaráti sedia vo väzení a sú vraždení novou „vládou pracujúcich“ a jej tajnou políciou. Rozčarovaní z božševikov sa rozhodli vytvori vlastnú medzinárodnú organizáciu.

Ustanovujúci kongres MAP sa konal v zime 1922-23 v Berlíne. Zúčastnili sa ho Regionálna federácia pracujúcich Argentíny (FORA) s 200 000 členmi, Priemyselní pracujúci sveta (IWW) z Čile s 20 000 členmi, Zväz syndikalistickej propagandy z Dánska so 600 členmi, Zväz slobodných pracujúcich Nemecka (FAUD) so 120 000 členmi, Národný sekretariát pracujúcich z Holandska s 22 500 členmi, Zväz talianskych syndikalistov (USI) s 500 000 členmi, Všeobecná konfederácia pracujúcich (CGT) z Portugalska so 150 000 členmi, Ústredná organizácia pracujúcich Švédska (SAC) s 32 000 členmi, Výbor na obranu revolučného syndikalizmu (odštiepený od CGT) z Francúzska so 100 000 členmi a Federácia bojujúcich Paríža s 32 000 členmi. Španielska CNT nemohla vysla delegátov pre ostrý triedny boj, ktorý viedla proti diktatúre Prima de Riveru, no o rok do MAP vstúpila.

Počas 20. rokov 20. storočia MAP rástla. So Sekretariátom MAP komunikovali ďalšie zväzy a propagačné skupiny, napríklad z Mexika, Uruguaja, Bulharska, Požska, Japonska, Austrálie, Južnej Afriky, Paraguaja a Severnej Afriky. Samozrejme, existovali aj iné syndikalistické zväzy mimo MAP, napríklad Regionálna organizácia pracujúcich Brazílie či IWW USA (ktorí sa čoskoro rozšírili do Kanady, Švédska, Austrálie, Južnej Afriky a Británie).

Revolúcia v Španielsku

V roku 1936 vyhral vožby v Španielsku źudový front – koalícia straníckych komunistov, sociálnych demokratov a liberálov. Nová vláda síce zaviedla len malé reformy, no na španielsku vládnucu triedu to bolo priveža. V júli 1936 sa fašisti vedení generálom Francom pokúsili o puč. Vláda v Madride bola ochromená a keby nebolo anarchosyndikalistických pracujúcich zo CNT, fašisti by dosiahli žahké víazstvo. V Barcelone a ďalších mestách vyšli pracujúci do ulíc, obkžúčili kasárne a ozbrojili sa zväčša zastaranými zbraňami. Puč fašistov bol zastavený, začala sa španielska revolúcia a občianska vojna trvajúca do roku 1939.

V Katalánsku (severovýchod Španielska) mali anarchistické skupiny úplnú kontrolu. Väčšina majitežov tovární utiekla, takže pracujúci ich začali spravova sami. Boli vytvorené susedské výbory, ktoré distribuovali jedlo. Zorganizovali sa milície pracujúcich, ktoré vyšli do oblastí kontrolovaných fašistami. Na vidieku farmári skolektivizovali pôdu, ktorá dovtedy patrila niekožkým bohatým vežkostatkárom. Boli založené slobodné komúny a prezident Katalánska ponúkol svoju rezignáciu v prospech CNT. V Madride však bol pri moci stále źudový front a Francovi fašisti kontrolovali takmer polovicu krajiny. CNT rozhodla, že antifašistická jednota je dôležitejšia ako šírenie revolúcie. Uvedomovali si, že potrebujú pomoc Ruska a západných demokracií, aby porazili fašistov, ktorí mali podporu Hitlera a Mussoliniho. Preto došlo k dohode s vládou v Madride, CNT vstúpila najprv do katalánskej a potom aj do federálnej a člen CNT Garcia Oliver sa stal prvým anarchistickým ministrom spravodlivosti.

Spojenectvo s źudovým frontom sa ukázalo ako osudový omyl. Západné demokracie odmietli pomôc republikánskej strane, pretože viac než fašistov sa obávali revolúcie pracujúcich. Rusko poslalo nejaké zbrane, ale zariadili, aby išli spojencom komunistickej strany. Žiadosti anarchistických milícií o dodávku zbraní boli zamietnuté a milície sa nakoniec museli spoji s źudovou armádou. Skolektivizované továrne a farmy sa rozpadli a komunistická strana už pripravovala tajné väzenia. Posledný odpor anarchistov sa prejavil v máji 1937, keď sa polícia pokúšala prevzia telefónnu ústredňu pod kontrolou CNT. Po niekožkých dňoch pouličných bojov sa vedenie CNT rozhodlo ustúpi. Občianska vojna trvala ďalšie 2 roky, ale revolúcia sa už skončila.

Úpadok MAP

Nástup diktatúr v 20. rokoch 20. storočia a druhá svetová vojna znamenali takmer úplný rozpad európskeho anarchosyndikalistického hnutia. Zo CNT sa stala exilová organizácia. Talianska USI, najväčší syndikalistický zväz na svete, bola aj napriek silnému odporu rozdrvená Mussoliniho diktatúrou. Súdne procesy s členmi FAUD v Nemecku znamenali smr mnohých jej členov v koncentračných táboroch. Požský zväz ZZZ so 130 000 členmi práve uvažoval o členstve v MAP, keď ho zničila nacistická invázia. Podobne ako syndikalisti v iných krajinách sa však nepoddal. Spoločne s Požskou syndikalistickou asociáciou sa chopil zbraní v boji proti nacistom a v roku 1944 sa mu dokonca podarilo vydáva noviny s názvom Syndikalista. V Portugalsku, kde od 20. rokov vládla Salazarova diktatúra, dokázala portugalská CGT aj v roku 1938 naďalej udržiava 50-tisícové členstvo v teraz už celkom ilegálnej, podzemnej organizácii. Nemohla však odoláva navždy. Podobný osud postihol holandskú NSV, francúzsku CGTSR a ďalšie zväzy vo východnej Európe a Latinskej Amerike.

V roku 1951 sa konal prvý povojnový kongres MAP vo francúzskom Toulouse. Už tu nebolo vežkolepé hnutie ako počas prvého kongresu. Zišli sa delegáti zväčša maličkých organizácií z Kuby, Argentíny, Španielska, Švédska, Francúzska, Talianska, Nemecka, Holandska, Rakúska, Nórska, Británie, Bulharska a Portugalska. Správa o podpore prišla z Uruguaja. Vyhliadky na obnovu anarchosyndikalizmu nevyzerali dobre. Vo východnej Európe zakázal nový stalinistický režim všetky štrajky a slobodné odbory. Ako zvyčajne, prvých poslali do väzenských táborov anarchistov. Situáciu na Západe zase charakterizovala výrazná finančná podpora USA a katolíckej cirkvi, ktorá skrotila odbory kontrolované kresanskými a sociálnymi demokratmi. Za podpory Ruska došlo k rovnakému vývoju aj v prípade francúzskej CGT, talianskej CGIL a ďalších organizácií. Oslabená MAP nemala šancu bojova o vplyv. Koncom 50. rokov MAP opustil švédsky SAC a v internacionále neostali nijaké fungujúce odborové zväzy. MAP prežívala iba ako zoskupenie malých propagačných skupín a exilových organizácií. Niektorí sa pýtali, či MAP vôbec prežije.

Obnova

Koncom 60. rokov sa však veci začali meni k lepšiemu. Boje vo Francúzsku v roku 1968, „horúca jeseň“ v Taliansku v roku 1969, stovky triednych bojov na celom svete a všeobecná radikalizácia novej generácie pomohli MAP a jej členským organizáciám. V roku 1975 zomrel Franco a jeho režim sa rozpadol. CNT prekvitala. Počas niekožkých mesiacov sa jej členstvo vyšplhalo z niekožko sto aktivistov na vyše 200 000. (Neskôr došlo k rozkolu a CNT opustilo reformistické krídlo; dnes má organizácia okolo 6 000 členov.) Rast CNT podporil návrat anarchosyndikalizmu. Došlo k obnove starých sekcií, vznikali nové, no niektoré aj zanikli alebo vystúpili (napr. sekcia z USA, Česka, Bulharska, Japonska, Švajčiarska, Izraela...). V súčasnosti má MAP 14 sekcií a 4 organizácie označujúce sa za Priatežov MAP, pričom udržiava kontakty s rôznymi ďalšími organizáciami.

Upravené podža článku http://libcom.org/history/international-workers-association













Diskusia / smetnĂ˝ kĂ´ĹĄ

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj pr�spevok








 
ODPORÚČAME



(pĂ­ĹĄ s diakritikou)

SPRÁVY

Najnovšie číslo Kapitálu aj s naším článkom o štrajkoch v školstve
13.03.2020 Redakcia časopisu Kapitál nás požiadala o príspevok k téme neposlušnos a výsledkom je osobne ladený článok našej členky. „V rokoch 2012 a 2016 som sa ako učitežka na jednom z bratislavských gymnázií zúčastnila protestov a štrajkov v školstve. Štrajk v roku 2012 sa stal jedným z najznámejších vyjadrení nespokojnosti pracujúcich v novodobých dejinách Slovenska. Zároveň bol predzvesou štrajku v roku 2016, ktorý sa dá bezpochyby označi za bezprecedentný prejav nezávislosti od klasických odborov.“

(Ne)voli nestačí – Po vožbách sa nič nekončí
26.02.2020 Už o niekožko dní sa na základe výsledkov volieb začne vytvára koaličná vláda a my si vypočujeme, že teraz treba čaka. Najprv na prvých sto dní, ako je zvykom, potom do polovice volebného obdobia, a napokon na ďalšie vožby. Štátne inštitúcie a firmy budú robi všetko preto, aby v novej situácii čo najefektívnejšie presadili svoje záujmy cez vlastné organizácie a kontakty. A my zatiaž (znova) prestaneme existova.

(Ne)voli nestačí – Voli či nevoli? O čom sú vožby
18.02.2020 Pozastavme sa na chvížu ani nie tak nad odpoveďou na túto otázku, ale nad tým, ako uvažujeme v období pred vožbami a ako vlastne funguje zastupitežská demokracia.

Otvorené stretnutie v deň volieb – program akcie
17.02.2020 S blížiacim sa termínom predvolebného otvoreného stretnutia v Bratislave aktualizujeme jeho program.

(Ne)voli nestačí - Organizovanie sa
11.02.2020 V práci aj v bežnom živote riešime problémy väčšinou bez toho, aby sme sa nejako špeciálne organizovali. Keď chceme na niečo poukáza alebo sa niekoho zasta, vieme to urobi v podstate hocikedy. Stačí trocha zdravého rozumu a odvahy. Je však veža problémov, ktoré sa dajú len ažko vyrieši bez skutočnej organizácie a plánovania.

Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v januári
04.01.2020 V otvorených stretnutiach pokračujeme aj v novom roku. Jedno už máme naplánované na deň volieb vo februári, no stretneme sa aj v januári. Naposledy (v novembri) boli výsledkom stretnutia tri aktivity (článok o štrajku pracujúcich proti klimatickej zmene, účas na klimatickom štrajku a solidarita s protestmi v Čile). Dúfame, že praktický presah budú ma aj ďalšie stretnutia. Vidíme sa v sobotu 18. januára o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Zväz CNT-Tarragona hlási úspech po desiatich mesiacoch v spore
21.12.2019 Po desiatich mesiacoch sa 13. decembra dohodou skončil spor s predajňou tabaku Estanco Nº 2 de El Vendrell. K dohode došlo bez súdneho sporu a zapojenia právnikov. Rozhodli priame akcie.

Nálepky (Ne)voli nestačí sú tu!
22.11.2019 Chceš podpori túto myšlienku vo svojom regióne? Ozvi sa, pošleme!
Budú k dispozícii aj na otvorenom stretnutí v Bystre v BA už túto sobotu od 16:00. Viac info: nájdeš tu.


Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v novembri
09.11.2019 Po hodnotnom prvom stretnutí minulý mesiac bude v novembri ďalšie. Pokračujeme v našej snahe o diskusie a spoločné aktivity žudí, ktorým je blízky triedny prístup. Diskusie vychádzajú z potrieb a záujmov žudí na stretnutiach a zámer je, aby mali praktický presah. Vidíme sa v sobotu 23. novembra o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Rozšírme myšlienku „(Ne)voli nestačí“ do regiónov!
28.10.2019 V rámci príprav na aktivity, ktorými chceme rozšíri myšlienku „(Ne)voli nestačí“, by sme radi znova zdôraznili, že sa chceme vyhnú naahovaniu sa o to, či voli alebo nevoli. Nájdu sa hlasy, ktoré tvrdia, že treba voli napríklad preto, aby sa do parlamentu nedostali neofašistické tendencie. Ide o vežmi dobrý príklad, na ktorom sa pokúsime vysvetli pointu kampane. Viac informácií o plánovanej kampani, do ktorej sa môžeš zapoji, nájdeš tu.

(źavicová) žurnalistika – skúsenos s redakciou blogu Pole
22.10.2019 Seriózna žurnalistika by mala by bez ohžadu na politickú orientáciu korektná. Očakáva sa, že človek, ktorý chce o niečom písa, si tému nielen vopred naštuduje, ale bude tiež vnímavo pristupova k poznámkam „respondentov“. Platí to pre klasické články aj pre rozhovory. Teda malo by. Naša skúsenos s redakciou blogu Pole bola iná.

Fotoreport z klimatického štrajku v Bratislave (20. 9. 2019)
20.09.2019 K dnešnému protestu na Námestí slobody sme sa ako organizácia vyjadrili stanoviskom zverejneným na webe, ale aj osobnou účasou na mieste v rámci „tmavozeleného“ bloku, ktorý pochodoval za vežkým transparentom kolektívu Bod obratu „Zmeňme systém, nie klímu“.

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opä symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypoču/stiahnu si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokožvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájs rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosou a režimom pred rokom 1989.

�al�ie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňova.
Log in