Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 17 krajín sveta.



Brigáda vo Volkswagene - kyselina, pot a ponižovanie

1. december 2012

Prvý opis brigády, ktorý sme dostali po začatí kampane Ideš na brigádu?, poukazuje na otrasné podmienky z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na praktiky ako je práca bez zmlúv či odoberanie občianskych preukazov, ale aj na ponižovanie pracovníkov. Lenka približuje nielen podmienky, ale aj ako konala v situácii, na ktorú nebola pripravená. Ak ti napadá niečo iné, čo by sa dalo robiť, máš podobnú skúsenosť alebo máš záujem s danou vecou niečo robiť, určite sa nám ozvi.

Som študentka a popri škole pracujem už cca dva mesiace cez víkendy vo Volkswagene v Bratislave na dohodu o brigádnickej práci študenta. Nepracujem tam stále, ale len keď si poviem a majú pre mňa voľné miesto, tak idem, lebo vyplácajú mzdu na ruku po zmene.

Funguje to tam asi tak: Človek zavolá deň-dva dopredu šéfovi, že by chcel pracovať, a ten mu povie, na aký termín a o koľkej sa má dostaviť pred bránu. Ak je tam prvý raz, zoberú mu občiansky na celý deň, o čom som si myslela, že je protizákonné. Neexistuje tam žiadna zmluva, pracuje sa len po predložení občianskeho a podpísaní nástupu na zmenu. Ja som chodila vždy na 5:30. Človek nikdy nevie, keď ide do práce, či bude pracovať 8, 10, 12, a niekedy aj 16 hodín. Pred tou bránou je kopa ľudí, mladých, starých, žien, mužov, bývalých trestancov za pokus o vraždu niekedy vraj aj tehotné, proste ľudia všeho druhu. Po predložení občianskeho preukazu vám SBSkár požičia kartu pre návštevníka, pomocou ktorej sa dostanete cez turniket. Za vrátnicou potom títo ľudia všetci čakajú na šéfa, ktorý číta mená a rozdeľuje ľudí do jednotlivých výrobných hál.

V každej hale sídli iná upratovacia firma. V pozícii vám nadriadeného je majster z tejto firmy, ktorý triedi náradie a zadáva robotu. Väčšinou sú to upratovacie práce, drhnúť špinu alebo čosi zametať a podobne. Majster určuje aj prestávku. Jedna z týchto firiem (Slovclean) robí prestávky akoby naschvál vtedy, keď nie je otvorený ani jeden bufet a ľudia si nemajú ani kde čo kúpiť jesť, a dokonca ani prestávku v práci neprepláca. Druhá (Tip-top servis) prepláca. Ak si nerobíte svoju prácu tak, ako si to predstavuje majster, tak sa na vás sťažuje človeku, čo vás ako brigádnika zamestnáva, a ten vám tam už nemusí druhýkrát poskytnúť prácu. Vtedy je veľmi ťažké vysvetľovať majstrovi napríklad to, že je tá špina zažratá a nejde to vydrhnúť. Koniec zmeny je niekedy dosť prekvapujúci, lebo ľahko sa môže stať, že pracujete o hodinu dlhšie a nikoho nezaujíma, že ste už mali skončiť, len nech je vydrhnuté to, čo kázali, že má byť. Nadčasy nikto neprepláca. Keď už aj konečne dorobíte, stáva sa že trčíte v kilometrovej šóre ľudí na výplatu. To spôsobuje, že ľudia trčia potom niekedy aj hodiny pred automobilkou, lebo spoje k nej sú veľmi chabé.

Toľko k utvoreniu si obrazu o tejto práci, a teraz k mojej skúsenosti: Prvá zlá skúsenosť bola hneď druhý deň. Dali ma pracovať pod takú staršiu majsterku – na pohľad príjemnú pani. Tá nám, mne a mojej kamarátke, prikázala drhnúť dáke skrinky, okná, dopravníky, zdvíhacie zariadenia a podobne. Keďže nám nedala ani handry, ani čistiace prostriedky, a odišla, tak sme si s kamarátkou sadli na zem a čakali. Dotyčná pani majsterka sa dovalila po pätnástich minútach a rozvrieskala sa po nás, že čo sedíme na zemi, keď nám zadala robotu. Čo je komické, dajako si nedala vysvetliť, že nemáme čím pracovať. Neskôr sa sťažovala nášmu šéfovi, že sme sedeli. Keď sme sa aj konečne dali do roboty, museli sme všetko utierať tri razy (aj keď to bolo čisté). Jej práca spočívala v tom, že chodila okolo nás a vrieskala po nás, keď sme si vytiahli mobil a pozreli sa na hodinky alebo si sadli k umývaniu klimatizácie, ktorá bola na zemi. Vraj máme kľačať. Mňa si potom po obednej prestávke zobrala nabok a dala mi umývať akési trubky a hrdzu z dákych vaničiek. Asi päť metrov odo mňa kamarátka robila čosi veľmi podobné. Pri tejto práci mi robotník, ktorý bol nado mnou, zhodil na hlavu asi z metrovej výšky dve cca trojkilové lišty, po čom sa mi zatočila hlava, prišlo mi zle a ľahla som si na zem. Majsterka nebola na dosah, takže som jej to nemala ako oznámiť. Neskôr som sa dozvedela, že vraj si zavolali moju kamarátku a povedali jej, nech nabudúce nechodím, keď v práci ležím na zemi. Tá mi vybavila, že síce môžem prísť, ale dajú ma robiť do inej haly. Ja som sa o tomto celom dozvedela asi až o týždeň neskôr.

Druhá a zatiaľ najhoršia skúsenosť bola v lakovni. Prácu v lakovni už poznám, predtým som tam čistila sušičky na autolak. Majster tohto úseku bol podľa rečí mojich spolupracovníkov vraj najlepší majster široko ďaleko. Tým, že to bol známy mojej kamarátky, ústretovo sme mu ostali asi dva alebo trikrát robiť nadčas. Neviem, nejako som mu nepadla do oka alebo čo – aj s mojím priateľom nás nechával robiť ešte dlhšie ako ostatných a ešte aj ich nedokončenú robotu. Ani raz sme nepovedali ani pol slova. No naposledy som tam šla sama. Dal ma pracovať na akési vývodové vežičky, čo neviem ani na čo slúžia, no viem, že je v nich 54 stupňov, a to nepreháňam – presne toľko ukazoval teplomer. Keď som mala proti tomu výhrady, dozvedela som sa, že som fajnová a že má pre mňa dobrú správu, lebo v druhej vežičke je len 50 stupňov. To, že človek si môže poškodiť zdravie už aj krátkou prácou v takýchto podmienkach, sa vo VW zjavne ignoruje (odporúčam pozrieť si Vyhlášku č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci: http://www.uvzsr.sk/docs/leg/544_2007_ochrane_zdravia_pred_zatazou_teplom.pdf, ako aj ďalšie materiály súvisiace s BOZP). V týchto priestoroch, ktoré boli celkovo štyri (v jednej vežičke dve miestnosti) som v troch mala vyleštiť podlahu a vo štvrtom drhnúť kondenz (čierna špina, čo ide dole len koncentrovanou kyselinou). Majster povedal, že chce tú vežičku znútra striebornú, ako boli tie ostatné. Nafasovala som „papierovú“ kombinézu, koncentrovanú kyselinu, respirátor, gumené rukavice, okuliare a nejaké handry. Keďže mám atopickú dermatitídu, začali sa mi v kombinéze zaparovať ruky a skončila som s červenými svrbiacimi fľakmi. Keď som si vyhrnula rukávy, kyselina mi stekala po rukách, a neskôr to už bolo totálne jedno, keďže kombinéza bola premokavá a kyselina sa k mojim rukám dostala tak či tak. Vyhľadala som teda majstra a poprosila ho, či na to čosi nemá, a ten ma len zdrbal, že načo chodím pracovať do fabriky s ekzémom. To, že som tam bola x-krát predtým a nič mi nebolo, mu nestačilo. Povedal mi, že nič na to nemá a že tam nemá koho druhého dať, takže to musím dorobiť. Keď som chcela aspoň trápny obväz, povedal že ani ten nemá a že si to mám chodiť umývať. Tak som poctivo chodila každých 10 minút a keď už to bolo neznesiteľné, šla som radšej vymetať ďalšie tri miestnosti, kde nebolo treba používať kyselinu. Tesne pred prestávkou prišiel na kontrolu a tváril sa, jak keby som mu večeru zjedla. Pozrel iba do tej jednej, kde bol kondenz, na ostatné sa vykašľal, hoci som mu povedala, že sú hotové. Po prestávke, keď som sa znova pustila do roboty, došiel ešte aj s mojím šéfom. Neviem, či mi v tom teple nedoplo, že sa na mňa majster sťažoval, ale šéf mi začal nadávať, že mám robiť rýchlejšie. Tak som mu vysvetlila, že je tam teplo a tá špina nejde dole, no on v polovici môjho prehovoru odišiel. Nakoniec vysvitlo, že mu majster povedal, že som za pol dňa nestihla spraviť ani jednu stenu tej miestnosti (na to, že ďalšie tri miestnosti boli hotové, pozabudol). Ku koncu zmeny, keď som už nevládala drhnúť strop od kondenzu, keďže som mala od respirátora v oblasti úst červené fľaky a vyrážky, ktoré svrbeli (predpokladám, že ho po predchádzajúcom použití nedezinfikovali) a kyselina mi stekala na hlavu, ma majster preradil vysávať sušičku na autolak, ktorá bola cca 150 metrov dlhá a prístup ešte zhoršoval dopravník umiestnený v strede. Povedal, že ju musí mať v ten deň povysávanú, a každú väčšiu nečistotu, čo nejde povysávať, odšpachtlovanú. Keď mi dal túto robotu, bolo pätnásť minút pred fajrontom. Keď som mala povysávaných prvých 20 metrov, pozrela som na hodiny a bolo 17:30 (mala som pracovať od siedmej do piatej poobede). Dosť som sa ponáhľala na autobus, takže som odniesla všetky veci do výlevky a opatrne sa vyparila preč, nech ma majster nevidí. Dole pri odovzdávaní sa ma ďalší pracovník VW pýtal, že či som to ja tá lenivá, na ktorú sa majster sťažoval.

A toto nie sú jediné problémy. Veľa zamestnancov sa sťažuje na šikanu, že sa k nim správajú ako k opiciam a nie ľuďom, že sa nestíhajú najesť, lebo len cesta do jedálne im trvá pätnásť minút tam a pätnásť naspäť, že robia v nepredstaviteľných horúčavách a podobne. Ja som si tiež od stálych zamestnancov Slovcleanu vypočula na jednej zmene veci typu, že sme: „... vyjebanci zdola, čo minuli všetok Indus“ a podobne.

Riešenie v takýchto situáciách, kde sa bojíte o vlastné peniaze, keďže za každú hlúposť sa vám vyhrážajú strhnutím jednej hodiny z platu, sa nachádza ťažko. Mojou voľbou boli neposlúchnutia absurdných príkazov majstrov alebo prispôsobenie si práce pre seba. Po tomto mojom drobnom vyčíňaní, ako napríklad zdrhnutie z práce bez vedomia majstra, som ho stretla na ďalší krát na chodbe vo VW a zazeral po mne, zrejme som mu tým zdrhnutím uškodila. Ale nevadí, keby sa ku mne správal ako človek určite by sme sa na tej práci dohodli, lenže keď sa správa povýšenecky k ľuďom, od ktorých niečo chce, tak nech nečaká, že budú skákať, ako píska, plniť nezmyslené príkazy a ešte aj v zlých podmienkach. Bola to taká moja drobná výhra, cítila som sa lepšie sama pred sebou.

Ešte existuje jedna možnosť v takýchto prípadoch. Ak si človek vopred vytelefonováva prácu, tak sa môže spýtať, ku ktorému majstrovi ho pravdepodobne pridelia alebo či by mu neurobili láskavosť a nedali ho robiť do nejakej inej haly. Tresnúť mopom o zem na pracovisku a povedať si kašlem na vás moc nepomáha, lebo môže sa stať, že vám nepreplatia odrobené hodiny.

To, že vám zoberú občiansky, pracujete bez zmluvy, ste vystavený drzému zaobchádzaniu zo strany majstrov a buzerácii a okrem toho pracujete skoro až v neľudských podmienkach, nie sú ani zďaleka jediné problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť na pracovisku. Dôležité je im čeliť a pokúsiť sa to zmeniť, lebo pokiaľ sa zamestnanec neozve, tak vášmu šéfovi to samému nenapadne.

Lenka Fandelová

Ďalšie informácie:
Kampaň Ideš na brigádu?













Diskusia / smetný kôš

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Re: 2013-05-13 | 13:29:40 | patrik | frenklin96@azet.sk
reaguj na príspevok brigada
prosimvas chcel by som sa spitat ci neberiete do wolcwagenu brigadnikov .. Ďakujem


Pridaj príspevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opäť symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypočuť/stiahnuť si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokoľvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájsť rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosťou a režimom pred rokom 1989.

Ďalšia neúspešná žaloba Poľskej pošty proti zväzu ZSP
23.04.2019 Okresný súd vo Varšave zamietol 9. apríla žalobu, ktorú podala Poľská pošta proti Jakubovi, členovi Zväzu poľských syndikalistov (ZSP). Ako sme písali v skoršom článku, bol to ďalší (neúspešný) pokus vedenia Poľskej pošty kriminalizovať aktivity zväzu ZSP, ktorých hlavným cieľom je podpora pri organizovaní sa pracovníkov a pracovníčok Poľskej pošty.

Štrajk žien 8. marca
01.03.2019 Prinášame vyhlásenie feministickej sekcie zväzu CNT-AIT v Granade.

Vianočné dovolenky sa možno skončili, ale tvoje práva platia celý rok!
07.02.2019 Lokálna skupina zväzu Solfed v Brightone (MAP Veľká Británia) dosiahla ďalšie víťazstvo v kampani proti zlým praktikám šéfov. Jedna z najznámejších krčiem v centre Brightonu nezaplatila pracovníkovi peniaze za nevyčerpanú dovolenku a neposkytla výplatné pásky zodpovedajúce odpracovaným hodinám.

Upratovačky zo zväzu ZSP si vybojovali dlžné mzdy
28.01.2019 Upratovačky z centra pre utečencov pri Varšave dosiahli významné víťazstvo. Zmluvy s firmou Sadar im bránili vziať si dovolenku, mali nižšiu náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nižšie dôchodkové odvody a chýbali aj platby sociálneho poistenia. Vďaka sporu však došlo k splneniu všetkých ich požiadaviek.

Zväz ZSP uspel v spore o dlžnú mzdu s predajňou obuvi
09.01.2019 Problémy vo firme Schaffa Shoes sa týkajú neoprávneného prepúšťania, neskorého a neúplného vyplácania miezd a zlého správania šéfov. Na protest proti týmto praktikám sa 10. decembra vo Varšave uskutočnila akcia pred jednou z kamenných predajní s obuvou a doplnkami, ktorá patrí do siete Schaffa Shoes. Podobný protest sa konal aj začiatkom roka 2018 v inej predajni, a hoci vtedy sa situácia vyriešila v prospech pracovníčky, isté praktiky zjavne pretrvali.

Rýchle víťazstvo zväzu SolFed v spore o dlžnú mzdu
06.11.2018 Podnik Proud Cabaret zameraný na kabaret a burlesku vyplatil dlžných 1500 libier hneď po odovzdaní listu s požiadavkou. Vedenie neplnilo dohodu o výške hodinovej mzdy vo výške 8,50 libier a platilo len 7,58 libier (až do zavedenia novej minimálnej mzdy v apríli 2018, keď sa minimálka zvýšila na 7,83 libier). Do zmluvy tiež nezahrnulo zákonom požadovanú informáciu o mzdových tarifách. Pracovník na to opakovane upozorňoval, no nikam to neviedlo. Keď ho neustále odbíjanie unavilo, ozval sa SolFedu a po odovzdaní listu s požiadavkami dostal svoje peniaze.

Zväz SolFed v Manchestri zvíťazil v spore s realitkou Fortis
02.11.2018 Len pred pár dňami sme informovali o víťazstvách zväzu Solfed v Brightone v sporoch týkajúcich sa bývania. V septembri publikoval článok o úspechu aj Solfed v Manchesteri. Spor sa začal v máji a skončil v júli. Išlo o vyplatenie kompenzácie štyrom študentom, ktorí boli ubytovaní cez realitku Fortis. Dostali kompenzáciu spolu vo výške 832 libier.

Jeden piket a dlžná mzda na účte
20.05.2018 Zväz Solidarity Federation v Brightone sa v apríli ohlásil s ďalším ukončeným sporom. Istá reštaurácia dlhovala bývalej pracovníčke 1200 libier za odpracované hodiny a nevyčerpanú dovolenku. Stačila jedna protestná akcia, krátky e-mailový pingpong medzi SolFedom a zamestnávateľom a dlžná suma bola vyplatená.

Anarchosyndikalistický Prvý máj 2018
15.05.2018 Spracovali sme súhrn aktivít organizácií, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP) alebo s ňou sympatizujú. V článku si môžeš prečítať o aktivitách v 18 krajinách sveta: Austrália, Bangladéš, Brazília, Británia, Bulharsko, Francúzsko, India, Indonézia, Kolumbia, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko, Španielsko, Švédsko a USA.

Krátka správa z vernisáže plagátov „Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní“
09.04.2018 V sobotu 24. marca sa v bardejovskej Bašte uskutočnila vernisáž výstavy kolektívu Hogwash s názvom Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní. Plagáty sa nachádzajú na prvom poschodí Bašty. V priestoroch kaviarne sú menšie plagáty z edície Abeceda anarchistického amatéra, vo vedľajšej veľkej miestnosti sú veľké plagáty. Kto nestihol vernisáž, má možnosť navštíviť Baštu v otváracích hodinách do 30. apríla, kedy sa výstava skončí (udalosť na FB).

Podporili sme pracovníkov a pracovníčky Poľskej pošty
01.03.2018 Dnes napoludnie sme v rámci medzinárodného týždňa solidarity s pracovníkmi a pracovníčkami Poľskej pošty navštívili veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave. Keďže veľvyslanec sa na mieste nenachádzal, konzulovi sme objasnili dôvody našej návštevy a odovzdali list s požiadavkou (PDF), aby o proteste informoval príslušné orgány v Poľsku.

Rozhovor so zväzom Priama akcia v nemeckom vysielaní RTVS
26.02.2018 Ak ovládaš aspoň základy nemčiny, môžeš si vypočuť rozhovor pre Radio Slowakei International (vysielanie RTVS v nemeckom jazyku) z konca januára na tomto odkaze: RTVS.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in