Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 19 krajín sveta.



Dôležité je nielen to, ČO sa nám podarí dosiahnuť, ale aj AKO

13. október 2016

„Nemal som veľa skúseností s organizovaním a pracujem v odvetví, kde zväzy vznikajú len zriedka (v odvetví IT, čiže informačných technológií). Predsa sa mi však podarilo dosiahnuť nejaké víťazstvá na mojom bývalom pracovisku (hlavne vďaka školeniu o organizovaní sa na pracoviskách, ktoré mi poskytol zväz Solidarity Federation) a ako sa vraví – najlepší spôsob, ako sa niečo naučiť, je vyskúšať si to!“ Týmito slovami sa začína článok člena Solidarity Federation (MAP Británia) z Bristolu, v ktorom opisuje, čo sa mu podarilo dosiahnuť v práci, hoci bol sám. Konkrétne išlo o zastavenie pokusu firmy zaviesť neplatené nadčasy a zlepšenie podmienok v oblasti BOZP.

„V robote sme to mali ľahšie, lebo všetci mali trvalý pracovný pomer a nemohli nás tak rýchlo nahradiť. Horšie však bolo, že o zväzoch ani organizovaní sa toho nikto veľa nevedel a pracovali sme v open office, kde sa dalo len ťažko rozprávať tak, aby to šéf nepočul.

Prvý problém sa objavil, keď sa mi skončila skúšobná doba, kvôli ktorej som sa dovtedy držal v ústraní. Firma sa z nás usilovala vyžmýkať čo najviac práce – napríklad nestačilo, že nás tam v jeden večer nechali do deviatej (mali sme končiť o piatej), aby sa stihol termín. Najnovšie od nás chceli, aby sme raz do týždňa robili aj cez obed. Vedel som, že sa to neuberá dobrým smerom, keďže v tomto odvetví sú neplatené nadčasy veľkým problémom. Buď by sme sa voči tomu postavili, alebo by to s nami išlo dolu vodou. Keď sme boli viacerí pokope na obede a počas prestávok, vyjadril som svoju nespokojnosť, no bol som jediný. Ostatní sa asi báli, že ich niekto začuje, alebo sa možno predtým nijako vážnejšie nezamýšľali nad tým, že by sa s tým niečo dalo urobiť (ako som už spomínal, v IT sektore je neplatená práca skutočne rozšíreným javom).

Rozhodol som sa, že zmením prístup, a radšej som sa začal rozprávať s každým zvlášť. Oplatilo sa. Každý, s kým som sa rozprával, súhlasil, že by sa s tým malo niečo robiť. Jeden sa dokonca ponúkol, že mi pomôže získať ďalších ľudí na našu stranu. Kým teda prišiel ďalší míting, za ktorý sme, mimochodom, nedostali zaplatené, keďže sa konal mimo pracovného času, všetkých sme obišli a ja som sa snažil vymyslieť, ako dať všetkých dokopy a pripraviť nejaký plán. Nakoniec som však vôbec nemusel! Na začiatku mítingu sa ozval jeden z kolegov, s ktorým som sa rozprával. Povedal, že sme viacerí nespokojní s tým, že nás vedenie oberá o obednú prestávku a že aj ostatní by sa k tomu asi chceli vyjadriť. Následne povedali všetci v kruhu, s čím sú nespokojní. Manažér sa tvárou v tvár nám všetkým musel poddať a na mieste súhlasil, že už nebudú nijaké povinné „pracovné“ obedy. Najlepšie je, že sa vyjadrili všetci, takže nemohli vybrať nikoho, s kým by vyjednávali alebo koho by následne potrestali. Počas ďalších dvoch rokov, čo som robil pre túto firmu, sme už ani raz nemali povinné stretnutie mimo pracovného času. Takže som veľmi rád, že sme sa proti tomu postavili. Rovnakú skúsenosť mali aj ostatní členovia v našom miestnom zväze – na šéfov a manažérov sa niekedy dá pritlačiť aj organizovaním sa zdola bez toho, aby sa musela uskutočniť nejaká priama akcia.

Po tomto víťazstve som sa rozprával s ostatnými členmi zväzu SF v Bristole. Zaujímalo ma, čo ďalej. Vyšlo z toho, že najlepšie bude zorganizovať sa vo veci BOZP, keďže firma v niekoľkých bodoch zjavne porušovala zákon. Mohol som pokojne ísť za šéfom, odcitovať mu zákon, a možno by sa zopár vecí zmenilo. To by však nepomohlo pri budovaní organizácie na pracovisku a vytŕčal by som ako ten, čo robí problémy. Koniec koncov, dôležité je nielen to, čo sa nám podarí dosiahnuť, ale aj ako, no nie? Povedal som si teda, že začnem menšou priamou akciou. Požiadali ma, aby som spísal zoznam vecí, ktoré mala firma objednať pre nováčikov. Popri tvorbe zoznamu som však obehol celý tím a začal si zapisovať veci, ktoré by podľa nich zlepšili BOZP, pričom som nejaké navrhol aj sám – podložky pod zápästia, ergonomické klávesnice, podložky pod nohy a podobné veci. Všetko som to pridal na koniec zoznamu a označil ako „veci týkajúce sa BOZP.“ Budem úprimný – čakal som, že si ma zavolajú a budú sa ma na to vypytovať, no nikto nič nepovedal a dodali úplne všetko! Manažérka, ktorá spracovávala objednávku, mala mať na starosti aj BOZP, takže si možno myslela, že aj pre ňu bude lepšie, ak ju vybaví celú. Ktovieprečo to zabralo. Potom mi túto úlohu zo záhadných dôvodov odobrali s tým, že „programovanie mi ide oveľa lepšie a nemal by som strácať čas s objednávkami.“ Očakávania sa však zvýšili natoľko, že manažér, ktorý túto úlohu prebral, to začal robiť rovnako. Asi som si tým u ľudí získal aj rešpekt a niektorí si začali robiť srandu, že som ich odborový predák (nemali sme nijaké odbory), takže to podľa mňa v podstate vyšlo.

Napokon sa však organizovanie zastavilo v tomto bode a už sa mi nepodarilo dosiahnuť nič trvalé, ako v prípade spomínaných mítingov mimo pracovného času, a kolegovia neprejavili záujem ani o vstup do klasickej veľkej odborovej organizácie. Čiastočne preto, lebo som nechcel byť jediný, kto bude iniciatívny, a tak som sa sústredil na jednotlivcov a snažil sa nájsť aspoň jedného človeka, ktorý by so mnou riešil organizovanie. S prvým kolegom to vyzeralo sľubne a veľa sme diskutovali, bol však natoľko znechutený z práce, že nakoniec radšej dal výpoveď, ako by mal bojovať za nejaké zlepšenie. S druhým sme sa vo veľkej miere zhodli politicky a mali sme spolu veľa fakt dobrých debát, no napokon neprejavil záujem ísť aj na do niečoho iného, ako len debatovania (a to aj napriek tomu, že mal skutočne stresujúcu prácu, z čoho potom ochorel). Vzal som si z toho ponaučenie, že ľudia, ktorí sú nespokojní alebo „politicky“ vyhranení, nemusia byť tí najvhodnejší kolegovia, s ktorými sa dá organizovať. Ďalšie ponaučenie je, že netreba čakať na „správne podmienky“ na organizovanie alebo konanie. Dúfam, že svojimi dvoma príklady som ukázal, že je možné dosiahnuť trvalé zlepšenie v práci, a to anarchosyndikalistickým spôsobom a na pracovisku, kde ľudia bežne nie sú  členmi odborov.“

Na základe článku na webstránke zväzu Solidarity Federation - Bristol preložil Michal Tulík













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj pr?spevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

Najbližšie otvorené stretnutie bude 26. septembra
07.09.2020 Po júnovom stretnutí sa ďalšie otvorené stretnutie zväzu Priama akcia uskutoční v sobotu 26. septembra o 17:00 v bratislavskom Bystre. Budeme hovoriť o tom, ako by sme si navzájom vedeli pomôcť pri riešení problémov v regióne a ako podporiť aktivity, ktoré už prebiehajú. Budeme radi aj keď prídeš do diskusie s hocijakým vlastným bodom. Na stretnutí tiež budú naše propagačné materiály a publikácie. Môžeš si zobrať napríklad nálepky ku kampani venovanej koronakríze či brožúru „Ako sme si poradili s problémami v práci: Spory Priamej akcie 2015-2019“. Tešíme sa na stretnutie!

Najnovšie číslo Kapitálu aj s naším článkom o štrajkoch v školstve
13.03.2020 Redakcia časopisu Kapitál nás požiadala o príspevok k téme neposlušnosť a výsledkom je osobne ladený článok našej členky. „V rokoch 2012 a 2016 som sa ako učiteľka na jednom z bratislavských gymnázií zúčastnila protestov a štrajkov v školstve. Štrajk v roku 2012 sa stal jedným z najznámejších vyjadrení nespokojnosti pracujúcich v novodobých dejinách Slovenska. Zároveň bol predzvesťou štrajku v roku 2016, ktorý sa dá bezpochyby označiť za bezprecedentný prejav nezávislosti od klasických odborov.“

(Ne)voliť nestačí – Po voľbách sa nič nekončí
26.02.2020 Už o niekoľko dní sa na základe výsledkov volieb začne vytvárať koaličná vláda a my si vypočujeme, že teraz treba čakať. Najprv na prvých sto dní, ako je zvykom, potom do polovice volebného obdobia, a napokon na ďalšie voľby. Štátne inštitúcie a firmy budú robiť všetko preto, aby v novej situácii čo najefektívnejšie presadili svoje záujmy cez vlastné organizácie a kontakty. A my zatiaľ (znova) prestaneme existovať.

(Ne)voliť nestačí – Voliť či nevoliť? O čom sú voľby
18.02.2020 Pozastavme sa na chvíľu ani nie tak nad odpoveďou na túto otázku, ale nad tým, ako uvažujeme v období pred voľbami a ako vlastne funguje zastupiteľská demokracia.

Otvorené stretnutie v deň volieb – program akcie
17.02.2020 S blížiacim sa termínom predvolebného otvoreného stretnutia v Bratislave aktualizujeme jeho program.

(Ne)voliť nestačí - Organizovanie sa
11.02.2020 V práci aj v bežnom živote riešime problémy väčšinou bez toho, aby sme sa nejako špeciálne organizovali. Keď chceme na niečo poukázať alebo sa niekoho zastať, vieme to urobiť v podstate hocikedy. Stačí trocha zdravého rozumu a odvahy. Je však veľa problémov, ktoré sa dajú len ťažko vyriešiť bez skutočnej organizácie a plánovania.

Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v januári
04.01.2020 V otvorených stretnutiach pokračujeme aj v novom roku. Jedno už máme naplánované na deň volieb vo februári, no stretneme sa aj v januári. Naposledy (v novembri) boli výsledkom stretnutia tri aktivity (článok o štrajku pracujúcich proti klimatickej zmene, účasť na klimatickom štrajku a solidarita s protestmi v Čile). Dúfame, že praktický presah budú mať aj ďalšie stretnutia. Vidíme sa v sobotu 18. januára o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Zväz CNT-Tarragona hlási úspech po desiatich mesiacoch v spore
21.12.2019 Po desiatich mesiacoch sa 13. decembra dohodou skončil spor s predajňou tabaku Estanco Nº 2 de El Vendrell. K dohode došlo bez súdneho sporu a zapojenia právnikov. Rozhodli priame akcie.

Nálepky (Ne)voliť nestačí sú tu!
22.11.2019 Chceš podporiť túto myšlienku vo svojom regióne? Ozvi sa, pošleme!
Budú k dispozícii aj na otvorenom stretnutí v Bystre v BA už túto sobotu od 16:00. Viac info: nájdeš tu.


Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v novembri
09.11.2019 Po hodnotnom prvom stretnutí minulý mesiac bude v novembri ďalšie. Pokračujeme v našej snahe o diskusie a spoločné aktivity ľudí, ktorým je blízky triedny prístup. Diskusie vychádzajú z potrieb a záujmov ľudí na stretnutiach a zámer je, aby mali praktický presah. Vidíme sa v sobotu 23. novembra o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Rozšírme myšlienku „(Ne)voliť nestačí“ do regiónov!
28.10.2019 V rámci príprav na aktivity, ktorými chceme rozšíriť myšlienku „(Ne)voliť nestačí“, by sme radi znova zdôraznili, že sa chceme vyhnúť naťahovaniu sa o to, či voliť alebo nevoliť. Nájdu sa hlasy, ktoré tvrdia, že treba voliť napríklad preto, aby sa do parlamentu nedostali neofašistické tendencie. Ide o veľmi dobrý príklad, na ktorom sa pokúsime vysvetliť pointu kampane. Viac informácií o plánovanej kampani, do ktorej sa môžeš zapojiť, nájdeš tu.

(Ľavicová) žurnalistika – skúsenosť s redakciou blogu Pole
22.10.2019 Seriózna žurnalistika by mala byť bez ohľadu na politickú orientáciu korektná. Očakáva sa, že človek, ktorý chce o niečom písať, si tému nielen vopred naštuduje, ale bude tiež vnímavo pristupovať k poznámkam „respondentov“. Platí to pre klasické články aj pre rozhovory. Teda malo by. Naša skúsenosť s redakciou blogu Pole bola iná.

Fotoreport z klimatického štrajku v Bratislave (20. 9. 2019)
20.09.2019 K dnešnému protestu na Námestí slobody sme sa ako organizácia vyjadrili stanoviskom zverejneným na webe, ale aj osobnou účasťou na mieste v rámci „tmavozeleného“ bloku, ktorý pochodoval za veľkým transparentom kolektívu Bod obratu „Zmeňme systém, nie klímu“.

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opäť symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypočuť/stiahnuť si na bandcampe a youtube.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in