Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny zo 17 krajín sveta.



Ondrej Sokol: Ako som vozil Nórov (recenzia)

25. máj 2018

Ondrej Sokol sa narodil v roku 1980 v Trenčíne. Študoval prekladateľstvo a tlmočníctvo, no po zrušení fakulty začal pracovať ako šofér pre Dopravný podnik Bratislava. Po štyroch mesiacoch skončil v Nórsku, kde, ako sám vraví, je práca rozmanitá a každý deň ho nasrdí niečo nové. Málokto sa rozhodne napísať knihu o tom, čo robí, a asi ešte menej ľudí to dokáže urobiť aj zábavne. Presne to sa však Ondrejovi podarilo.

S ľahkosťou a suchým humorom nám približuje výhody a úskalia práce vodiča autobusu v zahraničí, a zároveň uvádza na scénu postavičky šoférov aj cestujúcich, aké dobre poznáme aj z „našej“ MHD. Vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť rezignovanosť vodičov a ich vzťah k cestujúcim (označovaným pojmom „substrát“).

„Prestane ma baviť sedieť za volantom a prebehnem ku kolegovi v autobuse za mnou, či náhodou nevie niečo viac. Nevie. Situáciu berie s kľudom. Keď sa mu sťažujem, že dispečing nám nič nepovie a ja netuším, či mám ľudí posielať na metro alebo na električku, flegmaticky pokrčí ramenami, odhryzne si z chlebíčka a povie: ‚Ja ich posielam do piče.‘“ (str. 190)

Už po niekoľkých riadkoch je jasné, že bude zábava. Pre autora je typický humor, ktorý nazývame „workerský“: drsný, priamočiary, „občas“ aj politicky nekorektný. Výbuchy až záchvaty smiechu a úsmev na tvári však dokáže vystriedať aj slza v oku.

Irónia je Ondrejovou silnou stránkou. Nevyhýba sa jej ani pri porovnávaní autobusovej dopravy na Slovensku a v Nórsku, prístupu vedenia, reorganizačných a reštrukturalizačných opatrení, postojov k dodržiavaniu Zákonníka práce atď.

„Pozorovaním som došiel k záveru, že existuje priama úmera medzi množstvom žvástov o tom, akí sú zamestnanci pre firmu dôležití a nenahraditeľní, a správaním  sa dotyčnej firmy k personálu ako k dobytku. Ak vidíte na webovej stránke svojho potenciálneho zamestnávateľa korpospeakové frázy typu „našich zamestnancov si vážime a rešpektujeme ich“, „uvedomujeme si, že naši zamestnanci sú náš najcennejší kapitál“ alebo „bez našich zamestnancov by sme nikdy nedosiahli pozíciu lídra na trhu“, čo najrýchlejšie utekajte. A ak ponúkajú „adekvátne a motivačné ohodnotenie“, radšej si na odchode skontrolujte peňaženku.“ (str. 150)

PA_Sokol_recenziaOcenili sme tiež humorné poznámky na adresu väčšiny slovenskej politickej scény. Menej už jeden či dva zbytočné sexistické komentáre, ktoré však našťastie netvoria gro knihy.

Podstatným motívom knihy, hoci nie vždy explicitným, je práca ako poslanie a potešenie na jednej strane a znechutenie z nej na strane druhej. Ondrej sa bráni rezignácii, ale rokmi si stále viac uvedomuje, že musí myslieť viac na seba.

„Na moje námietky bolo odpovedané, že ak to neodjazdím ja, zostane spoj nevykonaný. Dnes sa s nostalgiou usmievam nad časmi, keď na mňa citové vydieranie a apel na profesionálnu hrdosť zaberalo. Moje cynické, substrátom zocelené dnešné ja by ho poslalo niekam.“ (str. 44)

Časť knihy je samozrejme venovaná aj príhodám z ciest – či už po trasách autobusových liniek alebo po prírodných a kultúrnych skvostoch Nórska.

„Skôr či neskôr sa odoberiem domov nastálo a nechcem dopadnúť ako spolugastarbeiteri, ktorí za dlhé roky v jednej z najkrajších krajín sveta nikdy nevybočili z trasy práca – ubytovanie – supermarket s najlacnejším pivom – kostol, kde majú poľského farára.“ (str. 160)

Ako „ekonomický migrant“ opisuje, ako musia zahraniční pracovníci v Nórsku znášať xenofóbne komentáre, a hoci sme mali pocit, že napríklad pri opise pobytu v Osle sa im nevyhol ani on sám, väčšina jeho vyjadrení je veľmi jasná (pobavili aj trefné poznámky na adresu ĽSNS).

„Zatiaľ čo na nórskych vodičov si miestna mládež dovolí, cudzincov sa boja, pretože všetci Východoeurópania sú násilní kriminálnici a možno aj kanibali. Pri krátkej diskusii schválne zvýrazňujem každé jedno r, aby som znel viac ako hollywoodske klišé zlého Rusa („Máš prrobljem, malčik? Ja urrrobiť, aby ty už ňjikdy njemal prrrobljem!“) a pohrávam sa s paralyzérom (viac na efekt, než že by som veril v nejaký reálny účinok) a rýchlo sa zhodneme, že najlepšie bude, ak počká na čerstvom vzduchu hodinku na ďalší spoj.“ (str. 52)

„Nakoniec nevydržím, zahodím hrdosť a odbehnem do neďalekej kaviarne, kde ma súcitný majiteľ – podľa reči Austrálčan – pustí na služobné vécko. Neskôr mi postaršia Arabka, ktorej som povedal, že tu už stojím vyše dvoch hodín, prinesie veľký pohár s kávou. Takmer sa rozplačem.“ (str. 191)

„Na druhej strane musím povedať, že ešte vždy sa počas piatkovej a sobotňajšej noci cítim bezpečnejšie v Osle než na Obchodnej ulici v Bratislave.“ (str. 197)

„Ibrahim, ktorého striedam, sa spoza volantu neponáhľa. Má čas, svet je gombička a platia mu rovnako bez ohľadu na to, či mešká alebo ide načas. A viete čo? Takýto prístup je jediná správna reakcia na nereálne jazdné doby. My Slováci sa naháňame. Stresujeme. Kurwapitchujeme. Afričania majú všetko na háku. Sú si dobre vedomí toho, že majú iba jedno zdravie, a na rozdiel odo mňa nebudú mať o pár rokov žalúdočný vred veľkosti detskej päste.“ (str. 201)

Kniha neponúka nijakého hrdinu pracujúcej triedy. Nijakého sme ani nečakali a v nijakého vlastne ani neveríme. A možno práve vďaka tomu sa tak dobre číta :)

Ako som vozil Nórov vyšlo vo vydavateľstve Eruditio v roku 2018.

 

Recenzovali Michal Tulík a Nadia Hladká













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj príspevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

Nálepky (Ne)voliť nestačí sú tu!
22.11.2019 Chceš podporiť túto myšlienku vo svojom regióne? Ozvi sa, pošleme!
Budú k dispozícii aj na otvorenom stretnutí v Bystre v BA už túto sobotu od 16:00. Viac info: nájdeš tu.


Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v novembri
09.11.2019 Po hodnotnom prvom stretnutí minulý mesiac bude v novembri ďalšie. Pokračujeme v našej snahe o diskusie a spoločné aktivity ľudí, ktorým je blízky triedny prístup. Diskusie vychádzajú z potrieb a záujmov ľudí na stretnutiach a zámer je, aby mali praktický presah. Vidíme sa v sobotu 23. novembra o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Rozšírme myšlienku „(Ne)voliť nestačí“ do regiónov!
28.10.2019 V rámci príprav na aktivity, ktorými chceme rozšíriť myšlienku „(Ne)voliť nestačí“, by sme radi znova zdôraznili, že sa chceme vyhnúť naťahovaniu sa o to, či voliť alebo nevoliť. Nájdu sa hlasy, ktoré tvrdia, že treba voliť napríklad preto, aby sa do parlamentu nedostali neofašistické tendencie. Ide o veľmi dobrý príklad, na ktorom sa pokúsime vysvetliť pointu kampane. Viac informácií o plánovanej kampani, do ktorej sa môžeš zapojiť, nájdeš tu.

(Ľavicová) žurnalistika – skúsenosť s redakciou blogu Pole
22.10.2019 Seriózna žurnalistika by mala byť bez ohľadu na politickú orientáciu korektná. Očakáva sa, že človek, ktorý chce o niečom písať, si tému nielen vopred naštuduje, ale bude tiež vnímavo pristupovať k poznámkam „respondentov“. Platí to pre klasické články aj pre rozhovory. Teda malo by. Naša skúsenosť s redakciou blogu Pole bola iná.

Fotoreport z klimatického štrajku v Bratislave (20. 9. 2019)
20.09.2019 K dnešnému protestu na Námestí slobody sme sa ako organizácia vyjadrili stanoviskom zverejneným na webe, ale aj osobnou účasťou na mieste v rámci „tmavozeleného“ bloku, ktorý pochodoval za veľkým transparentom kolektívu Bod obratu „Zmeňme systém, nie klímu“.

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opäť symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypočuť/stiahnuť si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokoľvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájsť rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosťou a režimom pred rokom 1989.

Ďalšia neúspešná žaloba Poľskej pošty proti zväzu ZSP
23.04.2019 Okresný súd vo Varšave zamietol 9. apríla žalobu, ktorú podala Poľská pošta proti Jakubovi, členovi Zväzu poľských syndikalistov (ZSP). Ako sme písali v skoršom článku, bol to ďalší (neúspešný) pokus vedenia Poľskej pošty kriminalizovať aktivity zväzu ZSP, ktorých hlavným cieľom je podpora pri organizovaní sa pracovníkov a pracovníčok Poľskej pošty.

Štrajk žien 8. marca
01.03.2019 Prinášame vyhlásenie feministickej sekcie zväzu CNT-AIT v Granade.

Vianočné dovolenky sa možno skončili, ale tvoje práva platia celý rok!
07.02.2019 Lokálna skupina zväzu Solfed v Brightone (MAP Veľká Británia) dosiahla ďalšie víťazstvo v kampani proti zlým praktikám šéfov. Jedna z najznámejších krčiem v centre Brightonu nezaplatila pracovníkovi peniaze za nevyčerpanú dovolenku a neposkytla výplatné pásky zodpovedajúce odpracovaným hodinám.

Upratovačky zo zväzu ZSP si vybojovali dlžné mzdy
28.01.2019 Upratovačky z centra pre utečencov pri Varšave dosiahli významné víťazstvo. Zmluvy s firmou Sadar im bránili vziať si dovolenku, mali nižšiu náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nižšie dôchodkové odvody a chýbali aj platby sociálneho poistenia. Vďaka sporu však došlo k splneniu všetkých ich požiadaviek.

Zväz ZSP uspel v spore o dlžnú mzdu s predajňou obuvi
09.01.2019 Problémy vo firme Schaffa Shoes sa týkajú neoprávneného prepúšťania, neskorého a neúplného vyplácania miezd a zlého správania šéfov. Na protest proti týmto praktikám sa 10. decembra vo Varšave uskutočnila akcia pred jednou z kamenných predajní s obuvou a doplnkami, ktorá patrí do siete Schaffa Shoes. Podobný protest sa konal aj začiatkom roka 2018 v inej predajni, a hoci vtedy sa situácia vyriešila v prospech pracovníčky, isté praktiky zjavne pretrvali.

Rýchle víťazstvo zväzu SolFed v spore o dlžnú mzdu
06.11.2018 Podnik Proud Cabaret zameraný na kabaret a burlesku vyplatil dlžných 1500 libier hneď po odovzdaní listu s požiadavkou. Vedenie neplnilo dohodu o výške hodinovej mzdy vo výške 8,50 libier a platilo len 7,58 libier (až do zavedenia novej minimálnej mzdy v apríli 2018, keď sa minimálka zvýšila na 7,83 libier). Do zmluvy tiež nezahrnulo zákonom požadovanú informáciu o mzdových tarifách. Pracovník na to opakovane upozorňoval, no nikam to neviedlo. Keď ho neustále odbíjanie unavilo, ozval sa SolFedu a po odovzdaní listu s požiadavkami dostal svoje peniaze.

Zväz SolFed v Manchestri zvíťazil v spore s realitkou Fortis
02.11.2018 Len pred pár dňami sme informovali o víťazstvách zväzu Solfed v Brightone v sporoch týkajúcich sa bývania. V septembri publikoval článok o úspechu aj Solfed v Manchesteri. Spor sa začal v máji a skončil v júli. Išlo o vyplatenie kompenzácie štyrom študentom, ktorí boli ubytovaní cez realitku Fortis. Dostali kompenzáciu spolu vo výške 832 libier.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in