Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 19 krajín sveta.



Ako sme si poradili s problémami v práci: Spory Priamej akcie 2015-2019

1. máj 2020

Zväz Priama akcia sa v rokoch 2015-2019 zapojil do piatich sporov. Až na jeden dopadli všetky v prospech pracujúcich. Kžúčové bolo, že ich mali celý čas pod svojou kontrolou a riadili sa taktikou priamych akcií. V praxi sme ukázali, že naše princípy fungujú a prinášajú výsledky. Teší nás, že sa teraz môžeme o tieto historicky prvé úspešné anarchosyndikalistické aktivity na Slovensku podeli, a dúfame, že budú inšpiráciou pre iných. Brožúra vyšla koncom februára a dnes ju sprístupňujeme na stiahnutie zdarma vo formátoch DOC, PDF, MOBI a EPUB.

 

 

 

Ako sme si poradili s problémami v práci
Spory zväzu Priama akcia v rokoch 2015-2019

OBSAH

Úvod
Spor o nevyplatenú odmenu s občianskym združením Divé maky
Spor o nevyplatenú mzdu s firmou CATO Agency
Tri boje v reštauračných službách, veža dôležitých poučení
Všeobecné odporúčania

 

ÚVOD

Pred zhruba desiatimi rokmi sme si položili otázku, kde by sme chceli by ako organizácia v blízkej budúcnosti. V tom čase sme boli malá skupina, ktorej hlavným ciežom bolo propagova anarchosyndikalistické myšlienky. Neoznačovali sme sa za zväz a ani s tým anarchosyndikalizmom to nebolo také žahké. Mali sme obavy, že tým žudí skôr odstrašíme.

Dnes, keď píšeme tieto riadky, si lepšie pomenovanie nevieme predstavi. V tomto úvode sa pokúsime čo najstručnejšie objasni, ako sa malá organizácia propagujúca anarchosyndikalizmus zmenila na anarchosyndikalistický zväz (aj keď stále malý).

Zmena bola pomalá, postupná a vychádzala skôr z praktických skúseností ako z teoretických úvah.

 

Od náhodných aktivít propagačnej skupiny
k systematickej činnosti zväzu pracujúcich

Začneme trocha zoširoka. Priama akcia vznikla v roku 2000 a v tom istom roku sa stala členskou sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP). Od začiatku sme sa teda hlásili k anarchistickému prúdu v hnutí pracujúcich. V prvých rokoch existencie sme sa sústredili hlavne na vyjadrovanie solidarity s bojmi pracujúcich na Slovensku a organizovanie solidárnych akcií s pracujúcimi v zahraničí. Okrem toho sme zverejňovali správy a vydávali publikácie o témach súvisiacich s prácou.

Vždy sme sa považovali za súčas pracujúcej triedy a nie nejaký intelektuálny predvoj, ktorý je od nej odtrhnutý. Aj keď v prvých rokoch tvorili organizáciu prevažne (pracujúci) študenti, stále sme hžadali možnosti, ako dáva do popredia aktivity na pracoviskách.

Prvé skúsenosti s konfrontáciou nadriadených sme nadobudli na študentských brigádach. Neskôr pribudlo riešenie problémov na pracoviskách, ktoré sa týkali našich členov, ale aj žudí mimo organizácie. A hoci sme nepostupovali systematicky, získali sme množstvo skúseností a praxou sme si vyjasnili naše ďalšie smerovanie.

Asi najväčšou brzdou bol fakt, že nám chýbal koncept a bez stratégie sme sa mohli spolieha len na náhodné udalosti. Zmenili sme preto veci, ktoré nefungovali, zhodli sa na jasných princípoch a ciežoch a spustili prvú kampaň týkajúcu sa problémov pracujúcich. Zamerali sme sa na to, s čím sme už mali skúsenosti – na študentské brigády. Kampaň sa volala Ideš na brigádu? a hoci nedopadla podža očakávaní, stala sa predchodkyňou oveža úspešnejšej kampane s názvom Problémy v práci?.

Takto sme sa dostali k prvým sporom so šéfmi a šéfkami, v ktorých sme už verejne vystupovali ako zväz (a nie iba ako jednotlivci). Zatiaž v nich nešlo o zakladanie vlastných zväzov na pracoviskách ani o väčšie zmeny s celospoločenským dosahom (veríme však, že časom príde aj to), ale „iba“ o podporu pracujúcich, keď už boli mimo pracoviska. Táto brožúra je pokusom o ich zhrnutie.


Spor o nevyplatenú odmenu
s občianskym združením Divé maky

Prvý spor, ktorý sme viedli kolektívne ako zväz, bol doslova krst ohňom. Zo všetkých doterajších bol najdlhší, najnáročnejší a zorganizovali sme počas neho najviac protestných aktivít. Zažili sme vyhrážky aj trestné oznámenia. Priniesol nám však cenné skúsenosti do ďalších sporov a hlavne sme v ňom vďaka vytrvalosti a taktike priamych akcií zvíazili.

PRÍČINA SPORU – NEVYPLATENÁ ODMENA

Občianske združenie Divé maky (ďalej len OZ DM) pomáha talentovaným rómskym deom. Je financované grantmi a darmi od štátnych inštitúcií, firiem a jednotlivcov. Michal pracoval v OZ DM ako živnostník, hoci v skutočnosti vykonával prácu bežného zamestnanca. Po vyše roku sa rozhodol, že si nájde niečo iné, pretože už nebol spokojný s podmienkami v organizácii.

So správkyňou OZ DM sa dohodol na tom, že odíde 31. júla 2015. Koncom júla dostal dokument s názvom Dohoda o zrušení zmluvy s jej podpisom a potvrdením, že zmluvné strany nemajú voči sebe nijaké nesplnené peňažné či iné nároky a takéto nároky nebudú vznáša ani v budúcnosti. Jedinou výnimkou bola úhrada odmeny Michalovi za posledný odpracovaný mesiac vo výške 950 €.

Odmena za júl však nechodila, hoci o ňu Michal v auguste a septembri niekožkokrát písomne žiadal. Namiesto toho mu začala správkyňa vytýka údajne nesplnené pracovné úlohy a žiada rôzne písomné vysvetlenia, a to napriek tomu, že dva mesiace predtým podpísala spomínanú Dohodu. Pritom Michal sa dobrovožne ponúkol, že po odchode ešte pomôže s niekožkými vecami, ku ktorým mu však OZ DM nedodalo potrebné podklady, aj keď o ne písomne požiadal.

Bolo teda zjavné, že správkyňa naahuje čas, lebo mu v skutočnosti nechce zaplati. Michal sa odmietol zmieri s tým, že peniaze už neuvidí, a kontaktoval náš zväz.

Hoci odmietame rasizmus a konkrétna pomoc rómskym deom je nám sympatická, nemohli sme tolerova nevyplatenie peňazí za prácu, vďaka ktorej sa týmto deom pomáha a za ktorú patrila Michalovi zmluvná odmena.

 

AKO SME POSTUPOVALI MY A DRUHÁ STRANA


Stretnutie s pracovníkom

Michal vedel, že do sporov sa zapájame len vtedy, keď sa na vyriešení problému podieža samotný pracovník. Túto podmienku bral vážne a po celý čas prípravy a trvania sporu bol vežmi aktívny a zodpovedný.

Na stretnutí nám ozrejmil všetky fakty a súvislosti. Nasledovala diskusia vo zväze o tom, či v tomto spore dokážeme uspie. Jej výsledok bol jednoznačný - rozhodli sme sa Michala podpori. Spoločne s ním sme pripravili list s požiadavkou a naplánovali jeho odovzdanie, ako aj hrubý náčrt možných krokov v prípade, že peniaze nebudú vyplatené.

V liste sme definovali problém, vyzvali k uhradeniu dlžnej sumy do 14 dní a jasne sme sa vyjadrili, že v opačnom prípade budeme nútení podniknú ďalšie kroky.

Odovzdanie listu s požiadavkou a termínom

List s požiadavkou sme chceli odovzda priamo do rúk správkyne. Vedeli sme však, že do kancelárie nechodí každý deň. Vymysleli sme teda trik. Kontaktovali sme OZ DM vydávajúc sa za nadšeného potenciálneho darcu a dohodli sme si osobné stretnutie v konkrétny deň aj hodinu. Takto sme zabezpečili prítomnos správkyne v práci a vydali sa na návštevu.

V skupine podporovatežov a podporovateliek zazvonil Michal 28. októbra na zvonček pred sídlom firmy. Otvorila mu pracovníčka, ktorej oznámil, že sme prišli za správkyňou. Tej v krátkosti vysvetlil dôvod návštevy, odovzdal list, pripomenul termín, dokedy má vyplati dlh, a potom sme odišli.

 

Otvorený spor a prvé akcie
(a reakcie)

Nasledujúce dva týždne sme využili na podrobnejšie rozpracovanie stratégie. V prípade nesplnenia požiadavky sme potrebovali ma jasno, aké budú naše kroky v najbližších týždňoch, aká bude ich postupnos, ako si rozdelíme jednotlivé úlohy atď.

Po vypršaní 14-dennej lehoty sme na webstránke zverejnili informáciu, že vstupujeme do sporu s ciežom dosiahnu vyplatenie protiprávne zadržiavanej odmeny. Správkyňa zareagovala tak, že dala plnú moc v spore právnikovi, ktorý nás začal zastrašova žalobou za to, že sme zverejnili informácie o spore.

Tento krok nás skôr pobavil a nemal nijaký vplyv na pripravený plán akcií. Právnické formulácie a vyhrážky žalobou sa na zastrašenie pracujúcich používajú bežne. A často fungujú, lebo žudia, ktorí sa v zákonoch vežmi nevyznajú, prestanú bojova za svoje požiadavky, aj keď sú oprávnené. Michal však do tejto skupiny nepatril.

Pokračovali sme teda zverejnením vzoru e-mailu, ktorý mohli žudia posla OZ DM, a tým vyjadri svoj názor na konanie organizácie:

Pripájam sa k protestu proti konaniu správkyne OZ Divé maky Barbory Kohútikovej, ktorá odmieta vyplati zmluvne dohodnutú a vlastným podpisom potvrdenú dlžnú odmenu vo výške 950 € bývalému pracovníkovi Michalovi R. Správkyňu považujem za priamo zodpovednú za vyriešenie vzniknutej situácie. Pokiaž nebude odmena vyplatená, budem o tomto prípade informova čo najviac žudí.

OZ Divé maky, stojí vám za to hazardova s povesou vašej organizácie a osudmi detí, ktoré podporujete? Urovnajte čo najskôr tento spor zaplatením za prácu bývalého pracovníka, ktorá prispela k napĺňaniu vašich ciežov. Vykonávanie charitatívnej činnosti vám nedáva právo stava sa do pozície, že so zmluvnými záväzkami si môžete robi, čo sa vám zachce.

Michalovi R. a kampani, ktorej ciežom je vyplatenie dlžnej odmeny, vyjadrujem svoju podporu.

Tento vzor sme preložili aj do angličtiny a OZ DM nakoniec dostalo takmer 150 protestných e-mailov (plus niekožko faxov) predovšetkým zo Slovenska, ale aj z ďalších 17 krajín (Brazília, Británia, Bulharsko, Česko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Kanada, Nemecko, Nórsko, Požsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko, Španielsko, Švédsko, USA), pričom v prípade desiatich z nich išlo o členské zväzy Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP).

Informácie o spore sa rozšírili aj na ďalších webstránkach a Facebooku. Podporu vyjadrili aj žudia z hudobnej scény: Oi Oi Piratoi, PKOTG, Rozpor, Železná kolóna a pravdepodobne aj ďalší, o ktorých sme sa nemali možnos dozvedie. Táto jednoduchá a časovo nenáročná forma podpory bola dôležitou súčasou kampane. Takmer dva týždne dostávalo OZ DM niekožko protestných e-mailov denne. Vedeli sme, že e-mailová kampaň vyvolala znepokojenie. Ukázalo sa, že nakoniec bola jedným z dôvodov vyplatenia dlžnej sumy. Ale nepredbiehajme.

Trestné oznámenia zo strany správkyne OZ DM

Prvý pokus o trestné oznámenie prišiel hneď po našej návšteve v sídle OZ DM. Správkyňa hovorila o vyhrážaní a vydieraní, no stačilo si overi príslušné ustanovenia zákona a bolo jasné, že tieto obvinenia sú smiešne. Michal nemal problém ís na políciu a poda vysvetlenie. Prvé trestné oznámenie sa vežmi rýchlo preklasifikovalo na priestupok a nakoniec nebolo nič ani z priestupkového konania.

Ozýva sa Mikuláš a Čert

Po zverejnení článku a spustení e-mailovej kampane nasledovala akcia 6. decembra. Hoci mali Mikuláš a Čert dos práce, našli si čas aj na odmenu pre OZ DM. Pred dverami sídla nechali uhlie a veršovačku, v ktorej vyjadrili svoj postoj. „Je to nehorázne! Ako si môže charitatívna organizácia dovoli nevyplati zmluvne dohodnutú odmenu a akým hodnotám takto učí deti?“ komentovali obaja. Veršovačka znela nasledovne:

Mikuláš sa s čertom spojil,
váš dlh nenechá na pokoji.
Hanbite sa, Divé maky,
za svoje triky aj za blafy.

Divé maky – čo ste zač?
Načo s vami zmluvu ma?
Význam charity sa stratí
tam, kde sa za prácu neplatí. 

Bude horšie, Divé maky,
nestojí to za tie prachy.
Kto si prácu neváži,
len sám sebe priaží. 

Mikuláš sa s čertom spojil,
aby vám za deti do duše prehovoril.
Ak nejakú ešte máte,
neprávom prisvojených 950 € na účet dáte.

 

 

Pokus o mimosúdne vyrovnanie zo strany OZ DM

V polovici decembra vyrukoval právnik správkyne s „posledným pokusom o mimosúdne vyrovnanie“. Očakávali sme, že v jeho e-maili nájdeme aspoň konkrétny návrh, no namiesto toho bol plný kecov o demokratických princípoch štátu, právnych nástrojoch riešenia problémov a nespokojnosti s tým, že na zverejnených fotkách sú anonymizované tváre žudí... Po úvode plnom nezmyselných úvah prišiel úder Thorovým kladivom: Michal mal údajne spôsobi OZ DM škodu za viac ako 3000 € (ako inak, všetko vraj bolo zdokumentované). V závere e-mailu právnik ešte zdôraznil, že organizácia má poslanie pomáha druhým, a práve preto je stále ochotná celý problém urovna mimosúdne.

Viac-menej nás to pobavilo (určite viac ako menej), hoci predstava, že sa budeme naahova s niekým, kto si dokáže takmer po polroku vymyslie také pofidérne obvinenia, nebola lákavá.

Čo už, povedali sme si. Všetky obvinenia sme prediskutovali s Michalom, aby sme si overili, či vie každé jedno vyvráti. Vedel. Potom sme sa pustili do písania odpovede právnikovi. O tri dni si už mohol prečíta zoznam skutočných porušení zákona zo strany OZ DM aj s príslušnými paragrafmi. Naša odpoveď ho zjavne zaskočila, lebo na náš e-mail nijako nezareagoval.

Čo všetko porušilo OZ DM? Trestný zákon, Obchodný zákon aj Zákonník práce. A dobre o tom vedelo, keďže na niektoré porušenia ich upozornil už v novembri sekretariát MAP, ktorý sa od začiatku aktívne zaujímal o vývoj situácie.

Žiadame o stanovisko partnerov OZ DM (a reakcia OZ DM)

S tvrdohlavým postojom OZ DM sme počítali, takže sme pristúpili k ďalšiemu plánovanému kroku: začali sme oslovova partnerov OZ DM. Od začiatku decembra sme o praktikách združenia postupne informovali žudí, ktorí priamo alebo nepriamo (často finančne) podporovali jeho činnos, pričom v kópii e-mailu bolo vždy aj OZ DM.

Reakcia OZ DM bola svojská. Bolo jasné, že združenie tento krok vežmi zabolel. Na internete sa zrazu objavili vyhrážky namierené proti Michalovi. Tá komickejšia čas spočívala v tom, že právnik správkyne sa na diskusnom fóre na našom webe oficiálne pochválil, že OZ DM protiprávne nevyplatilo dlžnú odmenu („Keďže ste sa ale zapojili do sporu s Michalom ... radi by sme vás aj verejnos informovali o dôvodoch prečo mu Divé maky odmietajú zaplati spomínanú odmenu za júl 2015.“). Nemal problém klama, keď napísal, že OZ DM má plnú podporu partnerov („Vaše aktivity vo forme /Priama akcia/ majú opačný efekt, ako ste si zrejme predstavovali, pretože všetky vami oslovené nadácie a aj darcovia nám vyjadrujú plnú podporu...“). A v rovnakom čase ako ním podpísané príspevky sa v diskusii objavili aj obsahovo a štylisticky takmer identické príspevky s absurdnými obvineniami z rasizmu, urážky adresované Michalovi a jeho rodine či vyhrážanie sa násilím.

Vyberáme len tie najväčšie perly:

„Tvoja matka ešte nevie čo stváraš ?“ (za príspevkom nasledovalo  meno a adresa trvalého bydliska Michalovej matky)

„aj ten nos chces dolmat ??? hmmmm“

 „úbohé a primitívne hodné chudáka“

„... to vy ste tak tupi ??? a vraj ste aj rasisti“

 

Právnik správkyne sa tiež nezdráhal využi e-mailové adresy žudí, ktorí vyjadrili podporu, na ďalšie útoky proti Michalovi. Podporovatežom a podporovatežkám sme však všetko obsiahlo vysvetlili a OZ DM si tak v konečnom dôsledku iba uškodilo.

Informovanie verejnosti o praktikách združenia
na vianočných trhoch

Súčasou našej stratégie bola aj konfrontácia OZ DM na verejnosti. Považovali sme za dôležité ukáza dvojakú tvár združenia a informova o jeho praktikách.

Počas vianočných trhov 18. decembra organizovalo OZ DM kultúrne podujatie na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, kde vystupovali mladé rómske talenty. Prišli sme aj my a na mieste sme rozdali niekožko desiatok letákov vysvetžujúcich aj inú ako charitatívnu stránku aktivít OZ DM – protiprávne nevyplatenie dlžnej odmeny:

Sú vám sympatické aktivity občianskeho združenia Divé maky?

Aj nám. Žiaž, nie všetky. Možno ešte neviete o tejto: Divé maky už pä mesiacov odmietajú vyplati bývalému pracovníkovi odmenu 950 € za odpracovaný mesiac júl 2015, ku ktorej sa zmluvne zaviazali, a navyše sa k tomu verejne priznávajú.

O čo ide

Aj nám sa zdá neuveritežné, že občianske združenie Divé maky, ktoré má taký ušžachtilý ciež, akým je podpora mladých rómskych talentov, by sa mohlo takto zachova. Stalo sa toto: Bývalý administratívny pracovník Mgr. Michal R. (mimochodom, „zamestnaný“ nie klasicky, ale na živnos) odišiel z Divých makov a v auguste 2015 čakal na vyplatenie poslednej odmeny. Peniaze nechodili, a tak sa ich začal dožadoval najskôr sám, a po niekožkých neúspešných pokusoch spolu so solidárnym zväzom Priama akcia. Občianske združenie však napriek predloženým dokumentom, ktoré potvrdzujú Michalov nárok, peniaze nevyplatilo. Zväz v dôsledku toho vstúpil do sporu o vyplatenie dlžnej odmeny.

Už vyše mesiaca sme však svedkami toho, ako Divé maky ignorujú desiatky mailov nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín, v ktorých Michalovi podporovatelia žiadajú vyplatenie dlžnej odmeny. Ešte horšie je, že Divé maky radšej volia cestu zavádzania verejnosti o Michalovom probléme a vyhrážania sa políciou a súdmi len za to, že si Michal pýta to, čo mu patrí podža zmluvy.

Je smutné, že v predvianočnom období, kedy by si každý najradšej užíval pokojné a štedré sviatky, musíme zápasi s žahostajnosou a aroganciou. Kladieme si otázku, akým hodnotám učí občianske združenie Divé maky svojím konaním mladých žudí?

Ako ďalej, Divé maky?

Je nám žúto, že v dôsledku vzniknutej situácie musíme oslovi aj Vás, a rovnako nás mrzí, že Divé maky svojím konaním dostávajú do nezávideniahodnej situácie nielen seba, ale aj talentované deti, ktorým sprostredkúvajú finančnú podporu. Sme však presvedčení, že za prácu sa platí, a ak nie, treba na to vždy upozorňova. 

Solidárny zväz pracujúcich Priama akcia bude podporova Michala, až kým nedostane dlžnú odmenu.

Čím dlhšie bude občianske združenie Divé maky zatvára oči pred našou oprávnenou požiadavkou, tým viac žudí sa dozvie o ich protiprávnom konaní. Držte nám palce, aby to trvalo čo najkratšie. Ak sa ani vám nepáči, čo sa deje, kontaktujte Divé maky. Naše stanovisko nájdete na webstránke www.priamaakcia.sk, alebo ak by ste mali ďalšie otázky, radi Vám na ne odpovieme a vysvetlíme nejasnosti.

 

Pokus o stretnutie sekretariátu MAP s OZ DM

Ako sme spomínali, sekretariát MAP v novembri kontaktoval OZ DM e-mailom a poukázal na čudné praktiky združenia. Koncom decembra sa členovia sekretariátu pokúsili o osobné stretnutie so správkyňou. V kancelári však po sviatkoch nikoho nezastihli, a tak svoj odkaz nechali v schránke a na dverách. Spor komentovali aj v rozhovore, v ktorom dobre vystihli, čo sa vlastne dialo:

„Myslíme si, že je hrozné, že niekto musí zažíva niečo také. Táto organizácia sa navyše snaží obháji svoje očividne neetické praktiky využívaním ešte horších praktík, ako napríklad vyhrážaním sa, nahlasovaním nezmyselných obvinení na polícii za to, že žudia pokojnými akciami bránia pracovníka, a písaním listov jeho podporovatežom, v ktorých hádžu vinu za situáciu naňho. Pokúšajú sa ospravedlni niečo, čo je neospravedlnitežné – nevyplatenie 950 €.“

Združenie zúfalých právnikov

V polovici januára kontaktoval Michala člen správnej rady, ktorý bol zároveň právnikom OZ DM (a nie právnikom správkyne). Naznačil ochotu vyplati dlžné peniaze, avšak podmienil to osobným stretnutím s Michalom medzi štyrmi očami. Deň na to zostal prekvapený a nespokojný, keď sa na ňom objavila aj členka nášho zväzu, ktorá sa vydávala za Michalovu kamarátku, no pomerne rýchlo pochopil, že si nemôže vybera.

Taktika, ktorú na Michala vybalil, bola fascinujúca. Najskôr pripustil, že naše akcie spôsobujú OZ DM obrovské problémy, takže s nimi musíme okamžite presta. Potom však opä preskočil do režimu zastrašovania. Jeho pokus dohodnú sa pozostával z „vežkorysej“ ponuky vyplati Michalovi polovicu dlžných peňazí a zvráteného prejavu „dobrej vôle“ spočívajúceho v tom, že ho nebudú žalova za spreneveru a zlé hospodárenie v organizácii. Michal tieto zúfalé falošné obvinenia vyvrátil už dávno a informovali sme o nich aj všetkých podporovatežov a podporovatežky. Právnik síce prišiel s novými „zisteniami“, tie však boli rovnako chabé. Michal viaceré z nich vyvrátil už na samotnom stretnutí aj bez toho, aby musel nahliadnu do svojej dokumentácie.

Stretnutie s právnikom síce nebolo vôbec príjemné, ale Michal sa z neho rýchlo otriasol. Spoločne sme celú vec prediskutovali a dospeli k jedinému zmysluplnému záveru – Michal ponuku nemohol akceptova, pretože bola v rozpore s jeho požiadavkou a záväzkom vyplývajúcim z Dohody o zrušení zmluvy. OZ DM sme na druhý deň odkázali, že ako prejav našej dobrej vôle od okamihu kontaktovania právnikom (13. januára) na pä dní pozastavujeme všetky naše aktivity. Dodali sme, že ak OZ DM do 18. januára nevyplatí dlžnú sumu v plnej výške, budeme nútení pristúpi k eskalácii sporu.

Ďalšia fáza kampane a vyplatenie dlžnej sumy

Ako sa dalo čaka, OZ DM v danom termíne peniaze nevyplatilo. A tak sme 20. januára informovali o praktikách združenia posledného zo zoznamu partnerov organizácie, čím sme ukončili prvú fázu kontaktovania. Nasledova mala druhá fáza, ktorá by OZ DM zasiahla ešte viac, no 21. januára popoludní napísal Michalovi právnik aj správkyňa OZ DM, že peniaze boli vyplatené. Na účet ich dostal 22. januára 2016, teda necelé tri mesiace po tom, ako o ne spoločne s naším zväzom požiadal.

Potvrdili sme prijatie dlžnej sumy a ukončenie sporu o nevyplatenú odmenu. Zároveň sme upozornili, že ak zaregistrujeme zo strany OZ DM snahu nedodrža celú Dohodu o zrušení zmluvy, sme pripravení okamžite vstúpi do nového sporu a podniknú všetky potrebné verejné, mediálne aj právne kroky.

MICHALOV POHźAD NA SPOR

Po ukončení sporu nás zaujímalo, aké mal z neho vlastne Michal dojmy, čo prežíval a čo v ňom spor zanechal. Výsledkom bol tento krátky rozhovor:

Čo a tento spor naučil a čo ti dal do života?

Dal mi veža. Potvrdil to, v čo som veril, a teda, že kolektívna akcia voči šéfom je úspešná, keď je vedená zodpovedne a rozumne. Som rád, že sa nám to podarilo. Nemyslím si, že bez zapojenia PA, resp. obdobnej kampane by som tie peniaze dostal a už vôbec nie v plnej výške. Tento spor mi to ukázal vežmi jednoducho a priamo. Naučil ma, že takéto aktivity je vždy lepšie rieši kolektívne než sám.“

Čo bolo pre teba v spore najdôležitejšie?

Vežmi pozitívne vnímam podporu od MAP, ktorá sa zapojila nielen formou posielania e-mailov a faxov. Členovia sekretariátu osobne navštívili kanceláriu OZ Divé maky, aj keď tam nakoniec nikoho nenašli. Myslím, že tým, že mi ponúkli aj finančnú podporu, zanechali v OZ Divé maky dojem, že ide o vážnu vec. Táto podpora ma tiež upokojila a dodala mi sebavedomie na to, aby som vydržal.

Jednou z najdôležitejších vecí v tomto spore bola aj podpora vo forme posielania protestných mailov, ktoré naozaj zavážili. Chcel by som sa poďakova každému, kto sa do kampane zapojil, či už posielaním mailov, vyjadrením podpory alebo aktívnou pomocou. Vežmi si túto podporu vážim a naozaj v priebehu sporu pomohla.

Čo by si poradil niekomu s podobným problémom?

Určite treba by kžudný a nenecha sa zlomi šéfmi. Ani keď je to niekto, koho poznáš dlhšie a chce ti hra na city. Neustupova, nereagova na ich podnety a razi si svoje. Nebᝠsa obvinení ani zastrašovania, lebo kolektív a podrží.

 

ČO DAL SPOR NÁM A POUČENIA DO BUDÚCNOSTI

Každý spor je zdrojom poučení a zlepšení. Vždy sa o nich snažíme hovori aj písa verejne, aby priniesli úžitok nielen nám, ale aj ostatným pracujúcim.

Hlbšie spoznávanie súvislostí

Na začiatku sme uviedli, že spor s OZ DM bol náš prvý kolektívne vedený spor. Ani zďaleka však nešlo o prvý problém na pracovisku, s ktorým sme mali dočinenia. Vďaka poučeniam z predošlých prípadov sme napríklad mali celkom dobrú predstavu o problematike poškodzovania dobrého mena. Počas sporu sme sa však dozvedeli viac aj o témach týkajúcich sa práce s osobnými údajmi, zodpovednosti za škodu, možnosti využitia obchodného a občianskeho práva v sporoch či problematiky závislej práce.

Psychologické aspekty boja

Zaži spor, vies ho a zvíazi v ňom prináša takú škálu dojmov a pocitov, že sa to nedá porovna s ničím, čo sme zažili dovtedy. Videli sme, že dokážeme uspie a pomáha sebe aj ďalším pracujúcim. A to znamená veža, pretože práve to je jeden zo základných bodov našej činnosti.

Zo sporu sme vyšli s posilneným sebavedomím. Dokázali sme, že naše úsilie a organizovanie sa prináša hmatatežné výsledky, a teda má zmysel. Jedna vec je totiž číta o úspechoch iných žudí v sporoch, ale úplne iná, keď v spore zvíazíme sami – vlastnými silami a vďaka solidarite ďalších. Teraz už vieme, že to, čo robíme, robíme dobre, a je vežká pravdepodobnos, že uspejeme.

Boj so sebou však prináša aj ďalšie psychologické aspekty. Individuálna aj kolektívna zodpovednos za úspech sporu môže žahko spôsobi nepríjemné stavy, obavy, pocity úzkosti a neistoty, problémy so spánkom atď.

Z dlhodobého hžadiska sú mnohonásobne vyvážené pozitívnymi účinkami, ale treba ma na pamäti, že hoci si človek počas boja užije kopec srandy, samotné organizovanie boja nie je sranda.

Ako čo najlepšie zvláda spory z psychologického hžadiska? Berúc do úvahy aj ďalšie naše boje, podža nás veža závisí od počtu aktívnych žudí. Čím viac žudí si podelí úlohy a prevezme zodpovednos za ich splnenie, tým lepšie sa dá spor zvládnu aj po emocionálnej a psychologickej stránke.

Hodnotenie a zlepšenia

Ukončenie sporu neznamená uzavretie témy. Poslednou fázou je vždy hodnotenie. Všetci členovia a členky zväzu sa kriticky vyjadria k rôznym aspektom boja a zamýšžajú sa nad tým, čo fungovalo a čo nie. Na základe toho prichádzame so zlepšeniami do nasledujúcich sporov a tipmi pre ďalších bojovne naladených pracujúcich ochotných postavi sa za svoje požiadavky.

Príkladom z tohto sporu môže by organizácia e-mailovej kampane. Ukázalo sa, že nemá zmysel, aby sa posielanie protestných e-mailov či faxov „vystriežalo“ hneď v prvý deň po zverejnení výzvy. Vymysleli sme preto taktiku postupného šírenia publikovaných informácií o spore, čím sme zabezpečili pravidelný nátlak počas takmer dvoch týždňov. V nasledujúcich sporoch sme tento postup ďalej vylepšovali a obdobie ešte viac predĺžili.

Hodnotenia sa však môžu hodi aj ako podklady pre teoretické a praktické texty. Aj hlavné myšlienky tejto brožúry vychádzajú z hodnotení, ktoré sme spísali po sporoch.

Podpora

Väčšina žudí, ktorí podporili Michala pri odovzdávaní listu či rozdávaní letáku na vianočných trhoch, nebola z Priamej akcie. Ani Mikuláš a Čert;) Rovnako to bolo aj v sporoch, ktoré nasledovali. Prečo to spomíname? Chceme poukáza na fakt, že aj keď v spoločnosti pretrváva nechu organizova sa a systematicky sa venova nejakej činnosti, uspie sa dá aj vtedy, keď má organizácia okolo seba žudí, ktorí sú ochotní urobi správnu vec.

Tento stav síce nie je naším ciežom, no chápeme jeho príčiny. Neustále sa však snažíme prakticky dokazova, že má zmysel zapája sa do e-mailových kampaní, odovzdáva listy s požiadavkami a zúčastňova sa piketov

a ďalších foriem priamych akcií proti firmám. A organizova sa. Ono to totiž skutočne funguje. A všetko sa žahšie pripravuje, keď sú žudia súčasou organizácie.

 

Rast tak trocha inak

Otázku členstva sme spomenuli aj preto, že žudí často zaujíma, či pracovníci alebo pracovníčky po spore vstúpia do zväzu. Nám sa to zatiaž nestalo, no vo väčšine prípadov náš zväz naďalej podporujú a zapájajú sa do ďalších sporov. Napríklad Michal svoje skúsenosti z polície a rôznych fáz sporu neskôr ochotne sprostredkoval aj ďalším žuďom, s ktorými sme spoločne viedli spory, a povzbudzoval ich. Zrejme zavážilo aj to, že nás poznal aj pred sporom a naše myšlienky sú mu blízke. Stav, kedy žudia ďalej podporujú náš zväz a spory, nás momentálne teší. Nikdy sme neboli organizácia, ktorá sa zameriava na nábor nových členov a členiek, a nie je to pre nás ani meradlom úspechu.

„Ja nič, ja muzikant“ alebo skutočný potenciál
(nielen) hudobnej scény

Riešenie problémov v práci nie je pútavá téma a získa širšiu podporu v sporoch je vždy výzva. Hudobná scéna má vďaka sociálnym sieam vežký potenciál šíri informácie o sporoch a prispie tak k vyriešeniu problémov na pracoviskách. V Michalovom prípade poslali žudia zo scény množstvo protestných e-mailov, čo vežmi pomohlo. Zapojili sa však hlavne preto, lebo Michala osobne poznali.

Známych má však každý a v spore je vždy dôležité, aby žudia, ktorých poznáme, oslovovali ďalších žudí vo svojom okolí. Jedna vec je totiž rozšírenie informácie medzi stovky či tisícky žudí na sociálnych sieach, a iná, keď ich oslovíme priamo, aby poslali protestný e-mail alebo prišli na protestnú akciu (a prípadne oslovili ďalších žudí zo svojho okolia, ktorí urobia to isté).

Sila organizácie

Naša sila spočíva v taktike priamych akcií a solidarite medzi pracujúcimi. Voči sebe aj pracujúcim sme zodpovední a odhodlaní bojova, kým nezvíazíme.

V komunikácii so šéfmi a šéfkami sme trpezliví, vynaliezaví a neústupčiví. Vďaka tomu, že sa organizujeme a víazíme v sporoch, im zanechávame jasný odkaz, že si musia dobre rozmyslie, či chcú pokračova vo svojich praktikách a pocíti, ako zasiahneme ich biznis alebo poves.

Väčšinou sa spoliehajú, že keď vybabrali s pracujúcimi raz, prejde im to znova. Zvyčajne však nepočítajú s možnosou, že sa im postaví organizovaná sila. A už vôbec nie, že budú musie čeli priamym akciám.

Z pozície zväzu dávame jasný signál pracujúcim aj šéfom a šéfkam, že keď sa človek rozhodne ozva a rieši spor na pracovisku s pomocou organizácie, priamymi akciami môže dosiahnu svoje, a to relatívne rýchlo (v porovnaní so súdnymi spormi).

V takomto nastavení a so skúsenosami z Michalovho sporu sme už o necelé dva mesiace dostali žiados o podporu od Martina.

 

Spor o nevyplatenú mzdu
s firmou CATO Agency

Martin pracoval pre CATO Agency od júla 2015 do marca 2016 ako dokladač zvieracích krmív firmy Royal Canin v dvoch pobočkách predajne so stavebným a záhradným materiálom v Bratislave. Od novembra 2015 pracoval aj ako promotér. Prvé výplaty síce dostal načas a v súlade s ustanoveniami pracovnej zmluvy (a Zákonníka práce), ďalšie už však pravidelne meškali. Hoci si uvedomoval, že firma sa dopúša protiprávneho konania, nevedel, čo v takej situácii robi, a tak sa zmieril s tým, že si na peniaze počká. Nakoniec totiž vždy prišli. Až kým...

 

PRÍČINA SPORU – NEVYPLATENÁ MZDA

Martin nám napísal v polovici marca 2016, keď sa dozvedel, že ho konatežka CATO Agency obvinila zo spôsobenia škody vo výške viac ako 1500 €. O dva týždne sa údajne stretli zástupcovia oboch firiem, suma sa zrazu zvýšila na 3000 € a návrh riešenia znel: Martin odrobí apríl a máj pod dohžadom zástupcu Royal Canin zadarmo a budú si kvit. Samozrejme, s peniazmi za už odrobený február a marec sa mal rozlúči tiež.

Martin šéfke CATO Agency obratom odpísal, že si to premyslí a ozve sa. Na osobnom stretnutí sme sa zhodli, že šéfkin návrh riešenia je absurdný a nie je ani v súlade so zákonom. Prebrali sme aj obvinenie zo spôsobenia škody, ktoré sme však uzavreli ako neopodstatnené. Martinovi sme vysvetlili, že v prípadnom spore musí by aktívny, a potom sme si zhrnuli, čo všetko treba zisti, aby sme vedeli posúdi, ako by sa dala získa dlžná mzda za február a marec. Usúdili sme, že potrebujeme získa viac informácií, a tak Martin oznámil šéfke, že potrebuje ešte nejaký čas. Týmto jej dal zároveň najavo, že ak od neho niečo chce, on sám si určí, kedy jej odpovie.

 

AKO SME POSTUPOVALI MY A DRUHÁ STRANA

Na ďalšom stretnutí s Martinom 19. marca sme si ujasnili požiadavky a prediskutovali konkrétne kroky. Martin mal záujem vstúpi do sporu, a tak sme sa dohodli, že skúsi sformulova znenie listu, ktorý by sme šéfke spoločne odovzdali začiatkom mája na adrese sídla firmy v Košiciach. Na inšpiráciu sme mu poskytli znenie použité v spore s OZ DM. Koordináciu akcie v Košiciach sme si vzali na staros my. Martin pripravil list s požiadavkou a poslal ho na adresu, ktorú malo CATO Agency uvedenú na webstránke. Keď sa mu list vrátil, porovnal adresu na webe s tou v obchodnom registri a zistil, že sú iné.

Medzitým jeden z našich členov začal oslovova aktivistov a aktivistky z Košíc, či by Martina prišli podpori počas odovzdávania listu.

Spor, ktorý takmer nebol

Vstup do sporu však nebol úplne hladký. Martin sa odmlčal a znova sa ozval len pä dní pred plánovaným odovzdaním listu v Košiciach. Vysvetlili sme mu, že ak máme vyjs do sporu, očakávame zodpovednejší prístup z jeho strany a dodržiavanie dohôd a úloh zo stretnutí.

Martina táto situácia mrzela a navrhol, že spoluprácu ukončíme a do sporu nepôjde. Stále sme však mali pocit, že problém je skôr technický a možno by sme sa nemali spolieha iba na komunikáciu cez internet, ktorá nefungovala spožahlivo. Okrem toho by nás mrzelo, keby sme firme dovolili, aby s ním takto vybabrala. Navrhli sme mu teda alternatívnu formu komunikácie a opýtali sa, či si to s tým sporom ešte predsa len nerozmyslí. Ukázalo sa, že problém bol naozaj v komunikácii, na ktorej sme sa na začiatku zrejme nedohodli najlepšie. Martin sa teda nakoniec rozhodol, že do sporu vstúpi.

Zvažovali sme síce, že pošleme pôvodný nedoručený list na novú adresu, no nakoniec sme si povedali, že na šéfku nebudeme bra nijaké ohžady a pripravíme list s požiadavkou, ktorý jej rovno odovzdáme podpísaný naším zväzom. Nebol dôvod ďalej odďažova vstup do sporu s firmou, ktorá si dovolila vydiera pracovníka, aby robil zadarmo.

Dohodli sme sa na stretnutí 1. mája v Košiciach, odkiaž sme mali ís za šéfkou do novej štvrte s rodinnými domami na okraji Košíc. Miesto sme už mali preskúmané a odfotené, aby sme vedeli, kam ideme a čo nás tam čaká. Vďaka tomu bolo pre nás žahšie vymyslie, ako budeme postupova. 

 

Prvý máj v duchu boja pracujúcich

Plán odovzda list symbolicky na Prvého mája bola príjemná náhoda. V ten deň sme totiž v Košiciach prezentovali aktivity nášho zväzu a predošlý spor s OZ DM na prvomájovej akcii organizovanej košickými aktivistami a aktivistkami z Food Not Bombs a KLUBu. Spojili sme užitočné s užitočným a pred prezentáciou sa Martin s podporou desiatich ďalších žudí vybral pred sídlo a zároveň domácu adresu šéfky a jej manžela, t.j. konatežov CATO Agency.

 

Doma sme nikoho nezastihli, takže Martin nechal list v schránke a z celej udalosti sme podobne ako v prípade OZ DM urobili foto a video záznam.

Pripravujeme sa

Šéfka dostala sedem dní na vyplatenie protiprávne zadržiavanej mzdy. Zatiaž sme sa znova stretli s Martinom a pripravili plán publikovania prvých dvoch článkov o spore na našom webe a časový rozvrh akcií na mesiace máj a jún. Dohodli sme si aj termín ďalšieho stretnutia. Zverejnenie článku o vstupe do sporu vyšlo opä na symbolický dátum – piatok trinásteho.

Nejasnosti vo výške dlžnej sumy

Keďže šéfka dlžné peniaze nevyplatila, uverejnili sme článok. Takmer okamžite po jeho zverejnení sa Martinovi ozval právnik. Martin v liste žiadal vyplatenie 350 € za február a 35 € za marec. Právnik v telefóne spomenul sumu 390 € za február. Vzápätí sa Martinovi ozvala aj šéfka, ktorá tvrdila, že všetky peniaze sú predsa vyplatené, čo však nebola pravda.

Martinovi sa nepozdávalo, že druhá strana operuje s odlišnými sumami, a tak si znova preveril svoje výpočty. Od šéfky mu navyše prišiel rozpis odpracovaných hodín za jednotlivé mesiace s údajnými dátumami ich vyplatenia. Riadok, podža ktorého uhradila Martinovi peniaze za marcové odpracované hodiny už vo februári, v nás veža dôvery v jej účtovníctvo rozhodne nevyvolal...

Po dôkladnej kontrole sa ukázalo, že v skutočnosti sú sumy ešte trocha iné. Problém vznikol v dôsledku neskorého vyplácania miezd a nejasností v sumách za jednotlivé mesiace. Za február nešlo o sumu 350 € ani o 390 € (čo bola v skutočnosti meškajúca výplata za december 2015 a január 2016 vyplatená až koncom februára 2016), ale o 155 €. Šéfke sme teda poslali nový výpočet dlžnej mzdy a upozornili ju na chyby. Na naše opravy nereagovala. Martinovi iba napísala, že ak má nejaké nejasnosti ohžadom mzdy, má ich rieši s ňou a nie cez náš zväz.

Po tomto vyjasnení faktov sme v rámci korektnosti opravili dlžnú sumu aj na webe. Spor pokračoval.

Rozdežuj a panuj

Potrebovali sme však vyrieši ešte jednu vec. Aj keď sme so šéfkou od začiatku sporu komunikovali z našej adresy, ona vždy odpovedala iba Martinovi. Zjavne tým chcela da najavo, že neakceptuje našu účas v spore. Problém však bol, že Martin mal tendenciu odpoveda na jej správy od seba. Nečudovali sme sa mu. Aj počas sporu s OZ DM sme sa viackrát ocitli v podobnej situácii. Našastie, v oboch prípadoch sme si to pomerne rýchlo a racionálne vyjasnili a s druhou stranou sme komunikovali iba z organizačného e-mailu.

Ide o to, že od okamihu, keď vstúpime do sporu ako zväz, stáva sa kontaktným bodom zväz a nie jednotlivec. Pre človeka v spore je nevýhodou komunikova z osobnej adresy alebo telefónu. Druhá strana má takto väčšiu šancu naruši náš spoločný postup, čo by mohlo vies k nepremysleným, unáhleným a skratovým reakciám. Výsledkom by mohla by až izolácia a návrat do situácie, aká bola na začiatku, keď proti šéfom stojí človek so svojím problémom úplne sám.

 

Nedáme pokoj

Na 24. mája sme pripravili publikovanie druhého článku, ktorým bola výzva na podporu Martina v spore (o týždeň išla von aj anglická verzia).

Obsahovala vzor protestného e-mailu a možnos vyjadri svoj názor na praktiky firmy pomocou online formulára:

Týmto vyjadrujem nesúhlas s tým, že ste vášmu pracovníkovi Martinovi nevyplatili mzdu za odvedenú prácu vo výške 190 €. Očakávam, že sa k veci postavíte zodpovedne a túto sumu urýchlene vyplatíte. V opačnom prípade budem o praktikách vašej spoločnosti informova ďalších žudí.

Dovožte mi tiež vyjadri počudovanie nad Vaším konaním. Nevyplácanie miezd je nielen trestným činom, ale aj morálne nesprávnym konaním. Domnievam sa, že suma 190 € nie je pre vašu spoločnos likvidačná. Naopak, pre Martina ako študenta ide o významnú sumu a navyše o peniaze za odvedenú prácu, na ktoré má nárok podža zmluvy s CATO Agency s.r.o.

Vyjadrujem podporu Martinovi a kampani, ktorej ciežom je vyplatenie dlžnej mzdy. Ak to bude potrebné, do tejto kampane sa zapojím aj inak ako len e-mailovou formou.


Takisto sme vyzvali žudí v Košiciach a okolí, aby sa nám ozvali, ak chcú Martina podpori aj inými formami, keďže sme mali v pláne ďalšie akcie v meste.

Článok sa objavil na viacerých weboch a facebookových stránkach. Oslovili sme tiež organizácie z Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP) a viaceré nás podporili. Aj vďaka tomu dostávala šéfka až do 7. júna najmenej jeden protestný e-mail denne (dokopy prišlo niečo vyše 60 e-mailov, z toho zhruba polovica bola zo zahraničia).

Šéfka sa nevzdávala a niekožko hodín po zverejnení článku boli na svete dve reakcie. Prvá išla Martinovým podporovatežom a podporovatežkám. Keďže si dovolili posla jej protestný e-mail, vyhrážala sa im, že ak zverejnia nepravdivé informácie, dopustia sa trestného činu poškodzovania dobrého mena a dobrej povesti právnickej osoby (a samozrejme, firma bude musie podstúpi právne kroky... za to, že jej poslali e-mail...). V našich článkoch pritom neboli nijaké nepravdivé informácie a problematiku poškodzovania dobrého mena sme už celkom slušne poznali z minulosti a zo sporu s OZ DM. Takže sme sa v podstate iba pousmiali. Do článku sme doplnili poznámku, že ak žudia dostanú reakciu od CATO Agency, môžu nám ju preposla, aby sme mali prehžad, či každému píše rovnaké nezmysly (a aby sme na ne prípadne mohli reagova).

Druhá reakcia išla Martinovi. Dostal e-mail, v ktorom nebolo ani slovo o dlžnej mzde. Šéfka chcela vyžaka aj jeho a znova sa vrátila k údajnej škode. Dokonca mu preposlala komunikáciu s Royal Canin (v ktorej bola uvedená výška škody zase iná – už nie 1500 € ani 3000 €, ale 1300 € s DPH). Okrem toho ho začala obviňova z nedodržiavania dohodnutej dochádzky. Martin hneď priložil svoje vysvetlenia. Niektoré jej informácie boli úplne nepravdivé, iné vytrhnuté z kontextu a poprekrúcané. Nás však zaujímalo iba vyplatenie dlžnej mzdy. Totiž, ono sa to nerobí tak, že firma len tak nevyplatí pracovníkovi mzdu na základe obvinenia zo spôsobenia škody. V prípade, že zamestnanec škodu neuzná, vo veci rozhoduje súd, ktorým sa firma síce vyhrážala, ale dobre vedela, že by neuspela. Zákon navyše presne určuje, aká môže by výška náhrady škody v závislosti od výšky mzdy.

Kontaktujeme partnerov firmy

S Martinom sme sa znova stretli, aby sme sa dohodli na ďalšom postupe, pri ktorom sme chceli použi doteraz nezverejnené informácie o praktikách firmy. Ani v najbližších týždňoch sme totiž neplánovali da pokoj. Práve naopak, chceli sme ešte pritvrdi. Zistili sme, že šéfka je zodpovedná za PR a marketing júnového Art Film Festu v Košiciach. Koncom mája sme teda začali oslovova organizátorov festivalu, aby sa vyjadrili k spolupráci s osobou, ktorá nevypláca mzdy.

Reakcia šéfky prišla ešte v rovnaký deň. Martinovi však iba preposlala posledný e-mail a dodala, že od neho žiada kontakt na niekoho z nášho zväzu, pretože vec údajne postupuje právnikovi. Táto absurdná logika nás opä pobavila. O dva dni odišiel e-mail ďalšiemu partnerovi festivalu, a potom ďalšiemu a ďalšiemu...

Priama akcia na módnej prehliadke

Okrem toho sme sa dohodli, že zorganizujeme protestnú akciu počas módnej prehliadky kostýmov Art Film Festu, ktorá sa konala 1. júna. Akcie sa mal zúčastni aj Martin, no žiaž, na poslednú chvížu mu do toho prišli pracovné povinnosti a nemohol vycestova do Košíc. Nebola to síce ideálna situácia, ale rozhodli sme sa, že do toho pôjdeme aj tak.

Prehliadka sa konala vo vychytenom hoteli Jasmín. Košickí aktivisti prišli pred hotel s letákom o spore a rozprávali sa s návštevníkmi akcie, reklamnými partnermi a médiami o konaní osoby zodpovednej za PR festivalu. Zvyšné letáky skončili za stieračmi áut na parkovisku pri hoteli.

Text letáku:

PR a marketing Art Film Festu v rukách osoby dlhujúcej mzdu

Áno, na Slovensku je stále množstvo podnikatežov, ktorí odmietajú vypláca mzdy. Medzi takých patrí aj spoločnos CATO Agency s.r.o., ktorej konatežka Mgr. Veronika Šmihužová Kašpar je zodpovedná aj za PR a marketing Art Film Festu.

Tento leták nie je namierený proti Art Film Festu. Myslíme si však, že keď ide o nevyplácanie miezd, nikdy nie je správne zosta ticho. Pevne veríme, že s touto myšlienkou súhlasíte aj Vy ako žudia oceňujúci umenie, ktoré bolo vždy aj prostriedkom ako poukazova na spoločenské neduhy.

O čo ide

Mgr. Šmihužová Kašpar protiprávne odmieta vyplati pracovníkovi Martinovi mzdu vo výške 190 € za prácu, ktorú vykonal pre CATO Agency s.r.o. vo februári a marci 2016. Tento záväzok jej vyplýva z Dohody o brigádnickej práci študentov uzavretej dňa 16.7.2015, kde sa uvádza: „Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca podža § 129 Zákonníka práce.“

Martin však svoje peniaze stále nemá. Domnievame sa, že suma 190 € nemôže by pre nijakú firmu likvidačná, no pre Martina ako študenta ide o značnú sumu peňazí, navyše za odvedenú prácu a v súlade s uzavretou zmluvou.

Je smutné, že v deň tlačovej konferencie a prehliadky musíme poukazova na takýto vážny problém. Kladieme si však otázku, kde je záruka, že Mgr. Šmihužová Kašpar nebude kona protiprávne aj v iných svojich aktivitách, keďže v prípade Martina zatiaž nekoná a peniaze zostávajú nevyplatené?

Mrzí nás, že v dôsledku vzniknutej situácie musíme oslovi aj Vás, a rovnako nás mrzí, že Mgr. Šmihužová Kašpar svojím  konaním dostáva do nezávideniahodnej situácie nielen seba,  ale aj Art Film Fest. Sme však presvedčení, že za prácu sa platí, a ak nie, treba na to vždy upozorňova, aj keď je možné, že to v tomto prípade nemusí pôsobi dobre pre PR a marketing Art Film Festu.

Tento leták vznikol ako vyjadrenie podpory Martinovi v nádeji, že spoločnos CATO Agency s.r.o. sa konečne postaví k veci zodpovedne a vyplatí dlžnú mzdu.

Držte nám palce, aby spor trval čo najkratšie. Ak sa ani vám nepáči, čo sa deje, podporte prosím Martina. Odporúčame tiež kontaktova CATO Agency s.r.o. alebo priamo Mgr. Šmihužovú Kašpar. Naše stanovisko nájdete na webstránke www.priamaakcia.sk. Ak budete ma ďalšie otázky, radi Vám na ne odpovieme na info@priamaakcia.sk.

 

A peniaze sa zrazu našli

Ďalšie naplánované aktivity sme už realizova nemuseli. Presne týždeň po prehliadke dostal Martin na účet 175 €. Dohodli sme sa, že šéfke napíšeme, že to nie je celá suma. Martinovi nechcela preplati taxík (5 €), hoci mu to predtým sžúbila, ako aj dve hodiny (10 €), ktoré odpracoval na promo akcii pre Royal Canin (žiados, aby zostal na akcii o dve hodiny dlhšie, prišla na mieste od zodpovednej zástupkyne tejto spoločnosti). Šéfke sme teda poslali e-mail, v ktorom sme tieto položky rozpísali, a boli sme zvedaví, aký postoj zaujme.

Deň na to prišla reakcia, v ktorej však nebola jasná odpoveď na náš e-mail týkajúci sa zvyšných 15 €, a tak sme sa pripomenuli znova. Až potom sa šéfka vyjadrila jasne. Nám trucovito odpísala, že náš zväz nepovažuje za Martinovho zástupcu a just bude v danej veci kontaktova iba jeho. Nechýbala ani obligátna hrozba právnymi krokmi.

Martinovi oznámila, že v prípade taxíka požaduje originál dokladu o zaplatení (nestačil jej poslaný sken) a dve navyše odpracované hodiny mu jednoducho nezaplatí, lebo ona od neho nikdy nič také nežiadala. (Bolo by celkom zaujímavé vidie účtovníctvo medzi CATO Agency a Royal Canin a spôsob, akým v ňom boli vyúčtované tieto dve hodiny...).

Martin sa vyjadril, že mu nestojí za to naahova sa s ňou o 15 €. Rešpektovali sme jeho rozhodnutie, a týmto sme spor považovali za ukončený.

Varovanie pred praktikami CATO Agency

V článku, ktorý sme uverejnili po spore, sme zhrnuli nejasnosti týkajúce sa praktík CATO Agency, aby sme varovali žudí, ktorí by pre túto firmu chceli pracova v budúcnosti:

  • Neskoré vyplácanie miezd

Firma vyplácala výplaty po lehote, ktorú upravuje § 129 Zákonníka práce.

  • Nevyplácanie miezd

Išlo o príčinu Martinovho sporu. Šéfka navyše najprv klamala, že všetko vyplatila. Sme presvedčení, že Martin dostal svoju mzdu len vďaka našej kampani.

  • Evidencia odpracovaných hodín

Firma mala problém poskytnú kompletnú evidenciu. Martin si však viedol dobré záznamy e-mailov a SMS a aj vďaka tomu mohol jednoduchšie spochybni evidenciu, ktorú poskytla šéfka.

  • Zmluva v rozpore so zákonnými požiadavkami

V dohode o brigádnickej práci študentov nebola riadne špecifikovaná náplň práce ani miesto výkonu práce. Nezrovnalosti boli aj v dátumoch na zmluve, čo si pravdepodobne neskôr všimla aj šéfka. Martina požiadala, aby podpísal dokument, ktorý by to čiastočne ošetril. Podobný pokus sme zažili aj v predošlom spore. Ktovie, prečo niekto vôbec skúša také priehžadné triky...

  • Je CATO Agency s.r.o. pracovná agentúra?

Spoločnos má v názve „agency“ (agentúra), no podža Obchodného registra nemala v predmete činnosti nič, čo by ju oprávňovalo sprostredkova prácu. Napriek tomu pracoval Martin pre inú firmu (Royal Canin) v priestoroch tretej firmy (v obchodoch so stavebným a záhradným materiálom) a prácu vykonával nielen na základe pokynov od konatežky CATO Agency, ale aj zástupkyne Royal Canin.

Študentov a študentky sme v článku upozornili aj na opatrnos pri podpisovaní zmlúv a vykonávaní prác pre rozličné firmy a odkázali na našu vožne dostupnú publikáciu o brigádnickej práci Ideš na brigádu? Skúsenosti a tipy, ako so sebou nenecha zameta.

 

MARTINOV POHźAD NA SPOR

Počas jednej z debát nám Martin spomenul, že náš zväz už nejaký čas pozná a dokonca bol aj na jednej našej prezentácii. Nemuseli sme mu teda vysvetžova, ako fungujeme, ale požiadali sme ho, aby si prečítal všetko o spore s OZ DM, aby mal predstavu, čo ho môže čaka. Ako sa ukázalo, nakoniec sa ocitol v podobných situáciách ako Michal, a takisto ich ustál dobre. S Michalom sa tiež osobne porozprával na jednom zo stretnutí.

Aj po tomto spore sme boli zvedaví, ako ho vnímal samotný pracovník. Martinovi sme preto poslali rovnaké otázky ako predtým Michalovi.

Čo a tento spor naučil a čo ti dal do života?

Presvedčil ma o sile priamej akcie ako formy boja. V mojom prípade to bolo za vyplatenie mzdy, ale myslím si, že môžem zovšeobecni a poveda, že podobnými formami nátlaku sa dajú rieši rôzne spoločenské problémy. Neviem si predstavi, že by som bez Priamej akcie v spore uspel tak rýchlo, resp. uspel vôbec. Takisto mi spor pomohol nauči sa zvláda rôzne situácie bez nervov, predsa len, s niečím podobným som sa doteraz nestretol.

Čo bolo pre teba v spore najdôležitejšie?

Bola to podpora žudí. Vedel som, že v tom nie som sám. Keď sme v Košiciach odovzdávali list s požiadavkou o vyplatenie mzdy, nečakal som, že sa nájde tožko ochotných žudí, ktorí by ma nezištne podporili. Cítil som aj podporu kamarátov, známych, no tá bola viac-menej len morálna.

Čo by si poradil niekomu s podobným problémom?

Všetkým, čo majú podobný problém, by som poradil, aby sa nebáli. Uvedomujem si, že niekedy je jednoduchšie nespravodlivos prehliada, a to aj v prípade, že smeruje voči vám osobne. Viem, že žudia sa vo všeobecnosti boja postavi proti tým, ktorí sú v nadriadenom postavení, v pozícii silnejšieho. Sám som sa dlho rozhodoval, či mi stojí za to ís do otvoreného sporu, no podpora, ktorú som počas celého sporu cítil, a úspešný výsledok ma presvedčili o tom, že som sa rozhodol správne.

 

ČO DAL SPOR NÁM A POUČENIA DO BUDÚCNOSTI

Každý náš spor je iný. Používame síce rovnakú taktiku (priame akcie), no zakaždým musíme zohžadni celkom iné okolnosti a vymyslie takú stratégiu, ktorá čo najrýchlejšie zabezpečí splnenie požiadaviek pracujúcich.

Zbieranie skúseností do ďalších bojov

Od začiatku sme vychádzali z toho, že po každom spore na tom budeme lepšie, pretože budeme môc zužitkova predošlé skúsenosti. To sa nám v tomto prípade podarilo do bodky naplni. Martinovi sme vedeli poskytnú morálnu podporu vo vypätejších situáciách a dobre vysvetli naše návrhy v situáciách, ktoré boli takmer rovnaké ako v minulosti. Zdôrazňovali sme, že je dôležité neda sa zatiahnu do nezmyselných debát, nepodvožova sa, sústredi sa na fakty, zbytočne nevysvetžova a „ís si svoje“.

Domnievame sa, že ak chceme dosahova zmeny v spoločnosti, žudia sa musia organizova. V organizáciách zhromažďujeme skúsenosti z vlastných aj iných bojov. Ak je naša činnos systematická, lepšie nás pripravuje na kritické spoločenské situácie, ale aj na riešenie každodenných problémov členov, členiek a ostatných žudí, ktorí požiadajú o pomoc. Schopnos vyrieši tieto problémy je potom signálom pre ďalších pracujúcich, že nie sú sami a spoločne niečo dokážeme. Keď sme sa Martina na začiatku pýtali, prečo sa obrátil práve na nás, jeho odpoveď potvrdila to, čo sme práve napísali – myslel si, že mu vďaka našim skúsenostiam budeme vedie poradi. Nakoniec sme mu vedeli nielen poradi, ale aj pomôc vyrieši celý problém.

Koordinácia sporu v meste bez lokálnej skupiny

Tento spor bol pre nás vežkou výzvou. Museli sme zváži, či si naň trúfame, pretože jeho príčina sa nachádzala v Košiciach, čo je 400 km od našej bratislavskej lokálnej skupiny. V regióne sme síce mali členov (tzv. izolovaní členovia, ktorí sú plnohodnotnou súčasou zväzu, no nie je ich dos na to, aby vytvorili lokálnu skupinu), no iné je ma na starosti spor, keď je človek v meste osamotený, a iné, keď je v skupine. Ubezpečili sme sa, že keď si budeme navzájom pomáha a rozdelíme si povinnosti, spor dokážeme zvládnu.

Vežmi nám pomohli aj aktivisti a aktivistky z Košíc. Podiežali sa na organizácii a uskutočnení dvoch dôležitých priamych akcií (odovzdanie listu a protest pred hotelom) a zohrali kžúčovú úlohu v celom spore. Celkovo bola dobrá odozva z východu Slovenska aj z hžadiska počtu odoslaných protestných e-mailov.

Neočakávané udalosti

Nemilo nás prekvapil fakt, že Martinove podklady k výpočtu dlžnej sumy neboli úplne presné, takže sme ju museli opravova. Podobná vec sa nám stala neskôr aj v inom (víaznom) spore v reštauračnom sektore. Príčiny boli v oboch prípadoch rovnaké: chaotické účtovníctvo, neskoré vyplácanie miezd a neochota firiem komunikova pred vstupom do sporu. Nejasnosti, ktorým sa dalo predís, sa teda mohli rieši, až keď firmy pochopili, že to myslíme vážne. Táto skúsenos preverila našu schopnos reagova na nepredvídané situácie, vhodne ich vyrieši a aj napriek nim v sporoch uspie.

Ďalšie tri spory sme spracovali inak ako spor s OZ DM a CATO Agency, pretože sa týkajú jedného odvetvia – reštauračných služieb. Zatiaž čo v prvých dvoch sporoch sme sa pokúsili podrobne zachyti chronológiu a anatómiu sporov, nasledujúce boje si všímame práve v kontexte odvetvia a jeho špecifík.


Tri boje v reštauračných službách

V rokoch 2017 až 2019 sme viedli tri spory v gastre. Týkali sa pizzerie, kaviarne a bistra. V dvoch sme uspeli v priebehu niekožkých týždňov, tretí bol predčasne ukončený zo strany pracovníčky. Hoci ide iba o tri spory, myslíme si, že sa dajú zmysluplne porovna a zhodnoti. Našu analýzu sme doplnili aj o niekožko tipov, ktoré by mohli by užitočné (nielen) pre žudí pracujúcich v reštauračných službách.

 

PRÍČINA SPOROV

O príčinách jednotlivých sporov sme informovali v samostatných článkoch na našom webe, takže ich len stručne zhrnieme.

* Martin pracoval v Lozano Pube ako pizzér a firma mu po odchode odmietala preplati 201 € za vyčerpanú dovolenku.

* Mia obsluhovala v kaviarni Space Mania (tzv. hravá kaviareň určená pre deti aj dospelých) a majitežka jej dlhovala 222,44 € za odpracované hodiny.

* Jakub pracoval ako pomocný kuchár v bistre a šéfka mu nevyplatila mzdu a náhradu mzdy vo výške 584,61 €.

 

PRVÉ KROKY PRACUJÚCICH

Martin aj Jakub sa najprv pokúšali rieši problém individuálne. Martin sa stretol s reakciou, ktorú by sme mohli nazva taktikou opakovaných sžubov. Keď si pýtal dlžné peniaze, stále počúval, že ich dostane, no nič sa nedialo. Hoci táto taktika často spôsobí, že človek stratí záujem rieši problém, Martin sa nevzdal (a to ani po odpovedi z inšpektorátu práce, že sa vecou nebude zaobera a má to rieši súdnou cestou) a kontaktoval nás.

Aj Jakub so šéfkou celý čas komunikoval a na jej zámer prepusti ho reagoval snahou dohodnú sa na lepších podmienkach. Jej odpoveď bola oveža drsnejšia ako v Martinovom prípade. Nazvali by sme ju jednoducho pomsta (aj keď označi ju ako dotknuté ego by tiež nebolo ďaleko od pravdy). Vyhrážala sa, že mu bude pridežova menej zmien, a to aj urobila. Dospelo to až do bodu, kedy mu odmietala vyplati akékožvek dlžné peniaze.

V Miinom prípade bola situácia komplikovanejšia. Keď si prišla po poslednú výplatu, šéfka jej dala iba čas peňazí (70 €) za 20 odpracovaných dní a tvrdila, že tožko to vychádza za 40 odpracovaných hodín, pričom jej odmietla ukáza dochádzkovú kartu. Mia dostala „na výber“: buď podpíše kópiu výplatnej pásky, alebo jej šéfka nedá ani tých 70 €. Mia teda podpísala a hneď sa ozvala svojej kamarátke Maji, ktorej sa so všetkým zdôverila. So šéfkou sa pokúšali spoji telefonicky, cez SMS a neskôr aj e-mailom, avšak bez reakcie. Šéfkina taktika mŕtveho chrobáka však ani v tomto prípade neviedla k rezignácii pracovníčky. Práve naopak, Mia zareagovala priam obdivuhodne. Spoločne s Majou a občas aj ďalšími sympatizujúcimi žuďmi začali niekožkokrát do týždňa protestova s transparentmi pred kaviarňou. Šéfka vytiahla z arzenálu taktiku obete: zakaždým zavolala policajtov, ktorým potom vykladala, že u nich Mia kradla, že deti v kaviarni sa boja alebo že protesty narúšajú verejný poriadok. Po niekožkých týždňoch akcií, ktoré neprinášali výsledok, nás Mia a Maja kontaktovali so žiadosou o pomoc.

 

ZAPOJENIE ZVÄZU PRIAMA AKCIA
A STANOVENIE POŽIADAVIEK

Aj v týchto sporoch sme urobili rovnaký prvý krok ako predtým. Preštudovali sme si všetky dostupné dokumenty a tam, kde to bolo potrebné, sme prepočítali, kožko vlastne šéf alebo šéfka dlhuje. Tento postup má za ciež urči presnú sumu, ktorá bude neskôr súčasou požiadaviek.

Martinov prípad bol relatívne jasný. Dlžná suma sa odvíjala od informácií od účtovníčky firmy.

Mia si mala na pokyn šéfky znači menej hodín, ako v skutočnosti odpracovala, no našastie si viedla aj vlastné záznamy. Odfotila si aj skutočnú dochádzkovú knihu, vďaka ktorej sme nakoniec vypočítali presnú dlžnú sumu.

Najkomplikovanejší bol výpočet v Jakubovom prípade, pretože šéfka vyplácala čas výplaty načierno, výplatné pásky boli jeden vežký bordel, pracovná zmluva neobsahovala povinné náležitosti, ako je napríklad pracovný čas, a šéfka mu navyše prestala pridežova zmeny. Nakoniec sa nám však predsa len podarilo spísa presnú požiadavku.

Treba doda, že odpracované hodiny si značili a fotili aj Martin a Jakub. Odkladali si aj výplatné pásky a mali k dispozícii dôležité SMS alebo iné správy. Takáto dokumentácia výrazne užahčí prípravu sporu, lebo vieme žahšie sformulova požiadavky a vyvinú účinnejší tlak, ale netvrdíme, že ak chýba, všetko je stratené. Chceme len zdôrazni, aké dôležité je robi si záznamy o všetkom, čo sa na pracovisku deje (a nemusí to súvisie iba s peniazmi, ale aj s pracovnými podmienkami, bezpečnosou a ochranou zdravia pri práci a pod.).

ODOVZDANIE LISTU S POŽIADAVKAMI

Odovzdanie listu je akcia, ktorou dávame firme najavo, že pracujúci majú problém, ktorý treba vyrieši, a že za nimi stojí náš zväz. V liste je vždy termín, dokedy má by problém vyriešený. V prípade, že ho firma nedodrží, vstupujeme do otvoreného sporu. Pri odovzdávaní listov v spomenutých prevádzkach zaujali zodpovedné osoby úplne odlišné postoje.

Šéf Lozano Pubu vystupoval naoko suverénne. Vežmi rýchlo začal skúša, či sa mu podarí oddeli Martina od nás ostatných (prehováral ho, aby si s ním bez nás sadol za stôl a porozprávali sa). Našastie, Martin sa aj vďaka našej prítomnosti nenechal zlomi.

V prípade Space Manie sme zastihli pred vchodom do kaviarne šéfkinho manžela (ktorý v kaviarni občas pracuje). Ten sa držal manželkinej taktiky mŕtveho chrobáka, tváril sa, že sa ho problém vôbec netýka a list odmietol prevzia. Po otázke, či máme list necha na zemi pred dverami Space Manie, naoko flegmaticky naznačil, že pokojne. Po našom odchode sa poň musel zohnú a odovzdal ho manželke. Tá zrazu ožila, prestala Miu ignorova a napísala jej SMS, v ktorej spomenula možnos „dohodnú sa“. Namiesto konkrétnej dohody však v skutočnosti iba chcela, aby sa Mia stretla so štyrmi (!) právnikmi Space Manie, na ktorých hodila celú záležitos, aby sa zbavila zodpovednosti za riešenie vzniknutého problému.

Ani Jakubovu šéfku sa nám nepodarilo zastihnú osobne, no vymenili sme si aspoň zopár e-mailov. Keďže ako jediná vyplatila peniaze v určenom termíne, do otvoreného sporu sme nakoniec nevyšli.

STUPŇOVANIE NÁTLAKU

Začali sme klasicky – medializáciou. Na webstránke sme zverejnili základné informácie o konaní firmy s výzvou k solidarite s pracujúcimi. źudia mohli do firmy zavola, napísa svoj názor e-mailom alebo prida pár slov na hodnotiace portály.

Druhým krokom boli konkrétne nátlakové akcie.

V čase, keď sme vstupovali do sporov, sa v Lozano Pube aj Space Manii mali kona aktivity tretích strán (stand-up show a akcia pre deti). Túto príležitos sme využili a informovali ich o spore. Vysvetlili sme, že môžu prispie k jeho rýchlemu ukončeniu a vyhnú sa problémom v prípade, že by počas sporu spolupracovali s podnikom.

V prípade majiteža Lozano Pubu bola reakcia blesková. Ktovieprečo si vybral facebookovú stránku českej Anarchistickej federácie, kde k zdiežanému článku o spore napísal toto:

„Tak aby som to uviedol na správnu mieru. Bývali zamestnanec Martin ma nekontaktoval za posledný rok ani jeden krát až pokiaž ma nenavštívil minulý týždeň reštauráciu s partiou na obrázku. Ktorý obkžúčili môj stôl počas obedovania, čo si myslím že je absolútne neslušné a nevychované. A ich drzos bola až taká vežká že si ma ako obedujem začali natáča s kamerou. Keď som navrhol Martinovi aby tam ostal že prešetrím čo ma na srdci tak jeden z tých drzých a nevychovaných mu povedali že nie ideš s nami. Ak si myslite že na mňa toto vaše drzé arogantné správanie platí tak to ste na omyle to možno platí na japonské rybárske lode čo lovia vežryby. Bývali zamestnanec ma moje číslo vie kde ma nájde a môže sa so mnou o jeho probléme porozpráva a ak zistím že naša firma mu niečo dlží tak dohliadnem aby sa to doriešilo. A vám dám jednu radu, žite tak aby ste si nemuseli maza tváre na fotkách.“

 

Na to sme reagovali:

„V priebehu roka 2017 Martin viackrát informoval Lozano Pub o tom, že mu nebola preplatená dovolenka. K dispozícii máme SMS komunikáciu s opakovanými prísžubmi, že peniaze budú vyplatené. Doteraz sa tak nestalo.

Dňa 30.10. ste boli o probléme opätovne informovaný prostredníctvom písomnej výzvy na uhradenie dlhu. Odvtedy uplynuli dva týždne, počas ktorých ste mohli problém vyrieši a dlžnú sumu 201 € vyplati.

Jediným riešením tohto sporu je okamžité uhradenie dlžnej sumy Martinovi. Keď bude suma za nepreplatenú dovolenku (ktorá je jediným dôvodom tohto sporu) uhradená, spor budeme považova za uzavretý.“

 

Tri dni od začiatku sporu (resp. hneď na druhý deň po komunikácii na Facebooku), boli dlžné peniaze vyplatené.

Spor s bistrom sa skončil ešte skôr a do verejnej fázy sa ani nedostal, keďže šéfka poslala peniaze na účet pred vypršaním termínu.

Skutočné stupňovanie nátlaku sa teda udialo len v prípade Space Manie. Tam sme dokonca dostali aj reakciu od tretej strany. Majitežka agentúry FUNTASIA, ktorá spolupracovala so Space Maniou na tzv. Frozen Party, nám na naše upozornenie na problém odpísala, že praktiky Space Manie sa jej netýkajú, a preto sa k celej veci nebude vyjadrova. Takýto alibizmus sme nemienili akceptova a na Frozen Party sme sa preto rozhodli prís aj my.

V ten deň sme sa ešte zastavili v centre Senca s letákmi o spore a možnostiach podpory. Reakcie žudí boli priaznivé, mnohí už o probléme vedeli a boli prekvapení, že sa také niečo deje. Viacerí prisžúbili, že informácie o spore rozšíria medzi svojimi známymi alebo oslovia samotnú majitežku firmy.

Po príchode do priestorov Space Manie na nás začal kriča náš obžúbenec (majitežkin manžel) a do jedného z nás aj strka. Reagovali sme pokojne: rodičom sme rozdávali letáky a hžadali majitežku, aby nám povedala, kedy uhradí dlžné peniaze. Majitežkin manžel naopak robil rozruch a vyzýval pracovníčku za pultom, aby zavolala políciu, čo nám prišlo vzhžadom na prítomnos detí vrcholne nevhodné (hlavne keby polícia naozaj prišla). Po niekožkých minútach sme priestory opustili. Rodičov sme dodatočne kontaktovali cez Facebook a objasnili im, že naším zámerom nebolo pokazi im ani ich deom podujatie. Sami sme rodičia a vysvetlili sme, že je podža nás neakceptovatežné, aby takíto žudia pracovali s demi a podnikali tak, že nevyplácajú peniaze za prácu.

Akcia v Senci nebola jedinou nátlakovou aktivitou. Majitežka dostala desiatky e-mailov zo Slovenska aj zahraničia. Zapojili sa hlavne organizácie (a ich členovia) z Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP) z Británie, Nórska, Požska, Rakúska, Ruska, Španielska a USA. E-mail poslal aj sekretariát MAP a podpora pre Miu prišla od jednotlivcov a ďalších spriatelených organizácií z Británie, Česka, Chorvátska, Nemecka, Slovinska, Španielska a USA. Viacerí žudia tiež vyjadrili svoj názor napríklad na facebookovej stránke Space Manie (odkiaž však boli príspevky opakovane vymazané).

Do Senca sme sa vrátili ešte raz – na tzv. pirátsku párty. Vyzbrojili sme sa pirátskymi maskami, bubnom, transparentmi a bolo nás poču všade naokolo. Majitežka kaviarne opä nebola prítomná, nášho obžúbenca vystriedal najatý SBS-kár, ktorý nás ale nijako neobažoval, lebo bol skoro celý čas vnútri. Šéfku sme však aj tak nenechali na pokoji. Po asi polhodine sme sa presunuli pred jej panelák, kde sme pokračovali so skandovaním. Táto akcia bola obzvl᚝ úspešná, pretože aj keď vnútri zopár rodičov s demi bolo, avizovaná Pirátska párty sa nakoniec neuskutočnila. 

Ďalšie plánované aktivity sme už nezrealizovali, pretože pár dní po tom, ako sme sa Miou dohodli na pláne ďalších akcií, začala bez nášho vedomia rieši ukončenie sporu so šéfkou. Keďže išlo o porušenie dohody o spoločnom postupe, museli sme Mii oznámi, že aktivity z našej strany pozastavujeme. O týždeň nás Mia informovala, že spor ukončuje. Dlžné peniaze nakoniec nedostala.

 

VÝSLEDOK A VYJADRENIA PRACUJÚCICH

Martin dostal presne to, čo žiadal. Na účet mu prišla dlžná suma 201 €. Neskôr nám napísal:

Stálo to dos námahy, ale stálo to za to, za čo som vám vežmi vďačný.

Mia svoje peniaze nedostala, napísala nám však (rovnako ako aj Maja) svoje vyjadrenie:

Mia:

„Už to nechcem rieši. Pol roka sme tam chodili a nikam sa to nepohlo, ale ďakujem všetkým, ktorí ste mi pomáhali. Nezabudnem nato, že ste mi pomáhali. Ešte raz vežké ĎAKUJEM.“

Maja:

„Ďakujem vám Priama akcia, že ste sa ujali tohto sporu na môj podnet. Naozaj si to vážim, naučila som sa veža nového a dúfam, že bude príležitos, aby som vám ešte nejak pomohla.“

 

Jakub svoje dojmy vyjadril v obšírnejšom rozhovore.

Prečo si sa rozhodol rieši problém v práci s naším zväzom?

Zväz Priama akcia poznám už minimálne pä rokov a vždy som ho podporoval, pretože sympatizujem s jeho aktivitami. Verím, že vzájomná pomoc a solidarita je to, čo môže pomôc žuďom v boji proti neprávostiam vznikajúcim v dnešnom systéme. Ďalším dôvodom, prečo som problém riešil s PA, bolo, že rieši čokožvek so šéfkou bolo na dlhé lakte aj vtedy, keď tvrdila, že je ochotná danú vec rieši. Vedel som, že sám nič nedosiahnem, a tak som sa radšej nakontaktoval na PA.

Mnohým žuďom sa môže zda zvláštne alebo až podozrivé, že si problém neriešil súdnou cestou. Stretol si sa v svojom okolí s takým názorom aj ty? Čo si o tom myslíš?

O probléme s bistrom som žuďom v mojom okolí vežmi nehovoril a tým, čo o ňom vedeli, som vopred vysvetlil, prečo je podža mňa lepšie rieši ho radšej s Priamou akciou ako súdnou cestou, a zároveň aké sú nevýhody riešenia súdnou cestou. Primárne je to čas, ktorým sa spor naahuje, a nervy okolo toho. Obzvl᚝ so zretežom na slovenské súdnictvo.

Jednou z našich podmienok bolo, že budeš aktívny a že nebudeme robi veci za teba. Vedel by si poveda, či bol nejaký rozdiel medzi tvojou predstavou o vlastnej aktivite na začiatku a tým, čo všetko to nakoniec zahŕňalo napríklad z hžadiska času a potreby reagova na vývoj problému?

Keďže viem, ako funguje riešenie sporov s PA, rozdiel medzi mojou predstavou a realitou nebol. Samozrejme, prípravy na spor a riešenie detailov nie sú záležitosti, že poviem info a nestarám sa, takže zaberajú dos času a vyžadujú veža detailnej práce a trpezlivosti. Keď však chceme niečo v spoločnosti dosiahnu, musíme na tom SPOLOČNE pracova. :) 

Čo pre teba bolo počas riešenia problému najažšie?

Najažšia bola časová spotreba týchto aktivít. Nebol to síce nejaký extrém, no vzhžadom na to, že takmer každý deň mám program a povinnosti od rána do večera, bolo niekedy celkom náročné do toho napasova aj riešenie aktivít ohžadom sporu.

Aký si mal pocit z toho, že žiadaš peniaze za hodiny, ktoré si neodrobil?

Spočiatku som to ani neplánoval žiada, ale keď som zistil od žudí z Priamej akcie, že je to možné (a má to oporu aj v zákone), tak som pristúpil aj na túto možnos. Pocitovo mi to bolo najskôr zvláštne, potom som si však spomenul na šéfkinu vetu, že ona mi bude určova, kožko odrobím, čo mi prišlo už vtedy z jej strany ako slušný odrb.

Ako si prežíval spoločné odovzdanie listu s požiadavkou v bistre? Čo bolo pre teba povzbudzujúce alebo naopak stresujúce?

Nervozita tam samozrejme bola, ale neviem, prečo by som sa mal bᝠžiada to, čo mi právom patrí. Povzbudzujúcim momentom bola podpora od žudí, ktorí prišli so mnou odovzda list s požiadavkami. Vežmi si to vážim a potešilo ma, že žudia vedia prejavi solidaritu a nezatvárajú sa iba do svojho sveta egoizmu. Ďalším pozitívnym momentom bolo, že som sa opä videl s kolegami. :)

Stresujúcim momentom okrem odovzdávky ako takej bolo odovzdanie listu prevádzkarke, s ktorou mám tiež dobré vzahy a nechcel som, aby to brala ako útok voči jej osobe. Na druhej strane verím, že pochopila, o čo išlo.

Vieme, že majitežka v istom momente zvolila typickú taktiku zamestnávatežov: začala zastrašova a vyhráža sa trestným oznámením, čo je vždy nepríjemné. Ako si to vnímal ty? Čo by si v tejto situácii poradil ostatným?

Nebolo mi to príjemné, ale očakával som to. Podávanie trestných oznámení je častá taktika zamestnávatežov v sporoch s PA. Z toho, čo viem, išlo vždy o výmysly, ktoré nemali nijaké opodstatnenie. V mojom prípade to platilo dvojnásobne, keďže kampaň sa ešte ani nezačala. Šéfka napriek vyhrážkam nakoniec žiadne trestné oznámenie nepodala.

Ostatným by som poradil, aby sa nebáli, pretože pokiaž žiadajú to, čo im patrí, určite nekonajú protizákonne.

Ako si zareagoval, keď ti šéfka poslala viac peňazí, ako si žiadal (resp. čo si si o tom pomyslel)?

Avizovala to už vo svojom poslednom maili. Prekvapilo ma to, no uveril som, až keď mi tá suma prišla na účet. Lenže mne nešlo o to, aby som zarobil na bistre (kde, mimochodom, stále robia kolegovia, ktorých mám rád, a nechcel som a ani nechcem, aby to malo na nich akýkožvek negatívny dopad), a tak som jej „prebytok“ hneď vrátil.

A ako si teda vnímal to, že ti poslala viac?

Tvárila sa, že z jej strany ide o prejav láskavosti a štedrosti, avšak v kontexte celého mailu som mal pocit, akoby ma postavila do pozície chudáčika, ktorý „nemá ani na kabát“. Nie som prípad pre charitu. Žiadal som len, čo mi patrilo.

Čo by si poradil niekomu s podobným problémom?

Nielen niekomu s podobným problémom, ale každému, kto má alebo mal problémy v práci, by som poradil, aby to riešil a aby neakceptoval nespravodlivos od šéfov či vedenia. V gastre, ale aj v iných odvetviach by mali by zamestnanci na prvom mieste, pretože oni šéfom tvoria zisk. Nech si zvykajú, že si nemôžu dovožova a robi so zamestnancami, čo sa im zachce.


SPORY V ČÍSLACH

 

 

Lozano Pub

Space Mania

bistro

Dĺžka sporu (od odovzdania listu s požiadavkami) v dňoch

14

63

19

Počet odoslaných solidárnych e-mailov (o ktorých vieme)

4

58

0

Dlžná suma (v €)

201

222,44

584,61

Vybojovaná suma (v €)

201

0

584,61

 

 

PREČO SME V DVOCH SPOROCH USPELI A V JEDNOM NIE?

Úspech závisí predovšetkým od dodržania dohodnutej stratégie. Príčiny nedodržania dohody v prípade Space Manie sa môžu objavi aj v ďalších sporoch a zrejme sa im nedá nikdy celkom vyhnú. Súvisia predovšetkým s pochybnosami na strane pracujúcich, ktoré pramenia napríklad z takýchto otázok:

„Naozaj sa spor vyrieši, hoci ani po týždňoch aktivít nenastáva viditežný posun?“

Pozera sa na vec z časového hžadiska je pochopitežné. Spor môže trva aj niekožko mesiacov a nakoniec sa skonči úspechom. Napríklad náš spor s OZ Divé maky trval 86 dní a skončil sa vyplatením požadovaných dlžných 950 €.

Zaujímavé je tiež sledova, kedy firmy kapitulujú. Viackrát sa nám stalo, že to bolo vežmi krátko po tom, ako sa dôrazne vyjadrili, že v žiadnom prípade neustúpia. Oplatí sa teda drža stratégie priamych akcií, ktorá skrátka funguje.

„Sú podklady, na základe ktorých sme pripravili požiadavky, naozaj dostatočne presvedčivé?“

Je iné, keď ide človek do sporu o sumu potvrdenú samotnou firmou (spor s Lozano Pubom), a keď firma od začiatku tvrdí, že suma v požiadavke je nezmyselná (spor so Space Maniou aj bistrom). Aj keď žudia vedia, že pravda je na ich strane, po čase sa u nich môžu objavi pochybnosti. Ponárajú sa do negatívnych úvah a majú pocit, akoby stáli pred súdom a museli ma nepriestrelný dôkaz o svojej pravde, hoci v niektorých prípadoch ide skôr o „slovo proti slovu“.

Aj keď pri našich sporoch vychádzame z podkladov, ktoré by uspeli aj na súdoch, pri stratégii priamych akcií treba uvažova inak. Ide v nej totiž o to, že sú to pracujúci (a nie súdy), kto určuje, čo je oprávnená a spravodlivá požiadavka. A že si ju vybojujú svojou aktivitou, a nie spoliehaním sa na niekoho iného.

Okrem faktorov, ktoré sú skôr subjektívne alebo psychologické, môže hra dôležitú úlohu aj trhová konkurencia. Presnejšie to, ako vnímajú konkurenciu majitelia alebo majitežky podnikov. Svojmu imidžu pripisujú rôznu dôležitos, čo sa môže odrazi na ich tvrdohlavosti alebo poddajnosti a tým pádom aj na dĺžke trvania sporu.

Lozano Pub hosoval podujatia tretích strán a podnik vedel, že v prípade problémov by sa mohli presahova inam, nehovoriac o tom, že v okolí sú na výber aj iné možnosti stravovania. Podobne na tom bolo aj bistro, keďže konkurenčných prevádzok bolo v okolí tiež dos.

Naopak, Space Mania bola v čase sporu v podstate jediným priestorom svojho druhu v Senci. Aj keby došlo k zrušeniu spolupráce s tretími stranami, rodičia by nemali na výber. Takže zatiaž čo v pizzerii a bistre hrozba dlhodobej peňažnej straty zabrala pomerne rýchlo, v tomto prípade si mohla šéfka poveda, že zásadné problémy so ziskom sa tak skoro nedostavia, lebo žudia s malými demi aj tak vždy skončia v Space Manii. Kaviareň však nebola ktovieako zisková a bolo pravdepodobné, že skôr či neskôr nebude ma šéfka na výber a v dôsledku opakovaných protestných akcií bude musie dlžné peniaze predsa len zaplati.

 

GASTRO – VEźA PROBLÉMOV, ALE AJ OCHOTY BOJOVA

Pre reštauračné odvetvie je typické, že sa v ňom výrazne šetrí na mzdách, a teda na pracovnej sile. Podobných odvetví je samozrejme viac. Z našej skúsenosti však môžeme poveda, že práve v gastre sme sa stretli s problémami najčastejšie. Zároveň v ňom bolo najviac žudí, ktorí prejavili odhodlanie nenecha so sebou zameta.

Išlo však o žudí, ktorí vo firmách už nepracovali, alebo bol ich odchod len otázkou času. Organizovanie sa v prípadoch, kedy vo firmách robia a aj naďalej plánujú robi, by vyzeralo inak a takáto skúsenos nás ešte iba čaká.

Pre žudí, s ktorými sme riešili spory, preto platilo, že si zároveň hžadali inú prácu, aby rýchlo vyriešili výpadok príjmu, prípadne už novú prácu mali. Museli si vyhradi čas na plánovanie a aktivity a počíta aj s možným stresom. Aj napriek tomu sa nevzdali a postavili sa vedeniu, čo je pozitívny signál, že aj keď sú žudia v zlej situácii, dokážu by aktívni a úspešne bojova.

Pokiaž ide o charakteristiky a typické problémy v tomto odvetví, pozreli sme sa na ne pozornejšie a spísali ich do stručných bodov. Nasledujúci zoznam nepovažujeme za kompletný a budeme len radi, ak nám ho pomôžeš do budúcnosti doplni a vylepši, obzvl᚝ ak v gastre pracuješ.

 

Všeobecné body

 

  • Nízke mzdy, a teda aj pomerne nízke dlžné sumy.

Na prvý pohžad by sa mohlo zda, že pracujúcim sa o ne „neoplatí“ bojova. Opak je pravdou. Vieme o sporoch v zahraničí o vysoké sumy, no naše boje sa týkali aj súm ledva nad 200 €. Domnievame sa, že žudia boli ochotní bojova za tieto relatívne nízke sumy aj preto, že vedeli o našich predošlých sporoch, z ktorých bolo jasné, že dokážeme uspie.

 

  • Vysoká fluktuácia.

Tento faktor síce neovplyvňuje vstup do sporu s gastro prevádzkou, keď v nej už pracovník alebo pracovníčka nepracujú, no organizovanie sa v takomto prostredí je zložité. To je však všade. Ak pod fluktuáciou chápeme aj prepúšanie, tak prepusti niekoho (či už legálne alebo nelegálne) je takisto možné všade. Rýchlo nájs plnohodnotnú náhradu je však náročné a veža firiem v gastre si to uvedomuje.

 

  • Jednoduchá štruktúra sociálnych vzahov na pracovisku.

V podniku je zvyčajne šéf/majitež, prevádzkar a pracovníci. Vzahy, ktoré vznikajú v tomto trojuholníku, sa zvyčajne obracajú proti pracujúcim vo forme emocionálneho či sociálneho nátlaku. (Tento nátlak vyplývajúci z pokrivených „kamarátskych“ vzahov s vedením je niekedy taký silný, že dokáže negatívne vplýva na pracujúcich aj vtedy, keď už vo firme nepracujú.) Ak na pracovisku neexistujú žudia, ktorí by sa tomuto „kamarátskemu“ emocionálnemu vydieraniu či otvorenému zastrašovaniu postavili, „trpí“ celý kolektív.

 

Body týkajúce sa pracovného pomeru a výšky mzdy

 

  • Nízke povedomie o právach a povinnostiach pracujúcich aj firiem.

Čo sa týka firiem, môže sa zda, že to iba hrajú, ale nie je to vždy tak – niekedy naozaj nevedia, čo hovoria. Čo sa týka pracujúcich, vždy je dobré pozna zákony. Neinformovanos o tom, na čo mám nárok, môže spôsobi, že nebudem rieši svoj problém. Na internete je veža stránok, ktoré poskytujú cenné právne rady v zrozumitežnom podaní. Vychádza výlučne z nich v prípade záujmu ís do sporu síce nie je najlepšie riešenie, no na zvýšenie právneho povedomia o tom, či sa na pracovisku porušujú zákony, určite poslúžia.

 

  • Častý výskyt neplatných, resp. neúplných pracovných zmlúv.

Opä môže ís o amatérstvo firiem, ale aj o zámer. Pritom stačí, že chýba jedna z podstatných či pravidelných náležitostí pracovnej zmluvy a môže sa to negatívne odrazi na pracovných alebo mzdových podmienkach. Podrobnejšie sme o tom písali po skončení sporu s bistrom v článku z marca 2019 s názvom „Nevyplatená mzda a náhrada mzdy – čo s tým?“.

 

  • Chybné alebo neexistujúce výplatné pásky.

Aj tento problém sme opísali vo vyššie spomenutom článku, takže iba v skratke – výplatná páska je ďalší oficiálny dokument a dôkaz o tom, kožko peňazí dostávaš. Dá sa porovna s údajmi v zmluve a skutočne odpracovaným časom. Akékožvek nezrovnalosti sa dajú v prípade sporu použi proti firme.

 

  • Neprehžadné záznamy o odpracovaných hodinách.

Áno, čas sú peniaze a ak nemáš prehžad o tom, kožko pracuješ, nevieš, či dostávaš patričnú mzdu. Ak je na papieri menší počet odpracovaných hodín, ako naozaj odpracuješ, firma s tebou môže kedykožvek vybabra a zaplati ti menej. Listinný dôkaz bude na strane firmy, čo síce neznamená, že nie je šanca vybojova si zvyšné peniaze, ale sú s tým spojené väčšie komplikácie.

 

  • Práca za minimálnu mzdu, pričom dodatočné peniaze sa vyplácajú „na ruku“, niekedy aj celkom bez dokumentácie.

Skutočná dlžná mzda sa potom ažko dokazuje a vymáha. Problém spočíva aj v tom, že šéf alebo šéfka rozhoduje, kožko dostaneš podža vlastného uváženia, aktuálnych potrieb firmy alebo svojej nálady. Dlho to môže by rovnaká suma, no nič nezaručuje, že taká bude aj o mesiac alebo že ju vôbec dostaneš.

 

  • Stupeň náročnosti práce.

O stupni náročnosti práce sa veža nehovorí, no ide o jeden z kžúčových bodov hlavne pre žudí, ktorí dostávajú minimálnu mzdu. Existuje šes stupňov náročnosti práce. źuďom pracujúcim na dohodu sa minimálna mzda určí na základe prvého stupňa (od 1. januára 2020 je to 580 € v hrubom mesačne). Pri ostatných sa stupeň náročnosti práce určuje podža typu práce a pracovných úloh. Vždy si treba overi, či a firma zaradila správne.

 

  • Neplatená práca alebo takzvaná práca „na skúšku“.

Táto taktika firiem sa často kombinuje s odďažovaním podpísania pracovnej zmluvy. źudia niekedy takto pracujú „zadarmo“ aj niekožko dní a radšej odídu, ako by to riešili.

 

Bezpečnos a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

 

  • Ustanovenia BOZP môžu by silným motívom boja za zlepšenie pracovných podmienok. V reštauračnom odvetví sa bežne pracuje na zmeny (často viac ako 8-hodinové), vyžaduje sa práca nadčas, práca večer, cez víkendy a štátne sviatky, flexibilita v zaskakovaní za kolegov a kolegyne. Tieto faktory môžu narúša rovnováhu medzi pracovným a osobným či rodinným životom a vyvoláva zvýšený stres.
  • Práca ako taká je často náročná fyzicky (človek je stále na nohách) aj psychicky (kontakt s žuďmi). Firmy navyše nemajú problém porušova BOZP v oblasti dodržiavania povinných prestávok alebo vožna. Samostatnou kapitolou je tiež (ne)dodržiavanie hygienických predpisov.

 

 

ŠTATISTIKY

Štatistický úrad definuje ako činnosti reštaurácií a pohostinstiev nasledovné: reštauračné činnosti a mobilný predaj jedál, dodávka jedál a iné služby a služby pohostinstiev. Keď hovoríme o reštauračnom odvetví, máme na mysli práve tieto činnosti.

Počet zamestnaných v reštauráciách a pohostinstvách v posledných rokoch stúpa a v čase vydania brožúry v nich pracuje takmer 50 tisíc žudí.

Priemerná mzda v reštauráciách a pohostinstvách sa pohybuje blízko výšky minimálnej mzdy. Z údajov za roky 2018 a 2019 vyplýva, že v priebehu roka sa mierne zvyšovala, no na úroveň minimálnej mzdy, resp. mierne nad ňu sa dostala až v druhej polovici oboch rokov. Údaje v tabužke zachytávajú priemernú hrubú mzdu nezníženú o zákonné alebo so zamestnancom dohodnuté zrážky (podnikatežské príjmy sa do tejto sumy nezarátavajú). Minimálna mzda v hospodárstve bola 480 € v roku 2018 a 520 € v roku 2019. Štvrroky, v ktorých je priemerná mzda nižšia ako minimálna, by sa dali vysvetli skrátenými pracovnými úväzkami. Je však očividné, že oficiálne mzdy v tomto odvetví sú extrémne nízke.

 

 

2018

2019

1. štvrrok

459

496

2. štvrrok

461

519

3. štvrrok

477

526

4. štvrrok

494

v čase vydania publikácie bez údaja

 

 

 

VŠEOBECNÉ ODPORÚČANIA

Na základe opakujúcich sa problémov, ktoré sme museli rieši počas sporov (nielen) v reštauračnom odvetví, sme spísali krátky zoznam odporúčaní. Uvádzame ich preto, lebo v prípade, že sa nimi pracujúci riadia, môžu ma väčšiu šancu na úspech, ak budú chcie rieši nejaké problémy.

 

  • Presne si znač svoj skutočný pracovný čas aj čas súvisiaci s prácou ako takou: odpracované hodiny, prácu počas víkendov a sviatkov, návštevu lekára alebo OČR, dovolenky, PN-ky... V prípade dovoleniek a PN-iek pochopitežne postačia dni, v iných prípadoch sú dôležité aj minúty.

 

  • Vždy sa snaž ma všetky informácie o práci a mzde v písomnej forme.

 

  • Uchovaj si všetky podklady, ktoré súvisia s peniazmi. Archivuj si e-maily, SMS či inú komunikáciu s vedením.

 

  • Výplatná páska je povinnos. Žiadaj ju vždy a nenechaj sa odbi. Ak ti na nej niečo nesedí, požiadaj o vysvetlenie. Na výplatnej páske sa môžu vyskytnú náhodné chyby, ale môžu sa za nimi skrýva aj zámerné účtovné praktiky, ktoré je dobré preveri, aby bolo jasné, či ti náhodou neškodia.

 

  • Ak dostávaš peniaze načierno napríklad v obálke, na ktorú zodpovedná osoba píše aj sumu alebo hocičo iné, obálky si odkladaj. Ak pri tom niečo podpisuješ, skús popremýšža, ako dosiahnu, aby sa o tom dal urobi dôkaz (napríklad fotka). A aj keď ti vyplácanie peňazí načierno môže vyhovova, vždy stojí za to pouvažova, ako by sa dalo dosiahnu, aby išlo o legálny príjem. Od oficiálnej výšky príjmu sa odvíja napríklad tvoja šanca získa hypotéku, ale aj výška sociálnych dávok vrátane PN, OČR, materskej a dôchodku.

 

  • Informácie vedenia o tom, ako sa darí firme (najmä ak tvrdí, že zle) odporúčame bra s rezervou. Delia sa o ne so zámerom dosiahnu svoje. Nezabúdaj, že majú svoje podnikatežské plány, predstavy o rozvoji firmy a ich ciežom je zarobi – inými slovami, dosta od teba čo najviac za čo najmenej peňazí. Vytvárajú dojem, že ste na jednej lodi, ale asi dobre vieš, že to tak nie je.

 

  • Ak a niečo v práci štve, vyhžadaj si o tom viac informácií v Zákonníku práce, Zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo v iných zdrojoch.

Na záver by sme radi povzbudili všetkých, ktorí pracujú (nielen) v reštauračnom odvetví, aby svoje problémy na pracovisku riešili a nevzdali sa, aj keď situácia môže vyzera zdanlivo neriešitežná. Nie je dobré spolieha sa na Inšpektoráty práce či súdy, ani si necha šliapa po hlave. Problémy v práci dokážeš vyrieši vlastnou aktivitou.

A ak sa ti podarilo na pracovisku niečo podobné ako nám, napíš nám o tom. Radi to zverejníme, aby sme dodali odvahu a inšpiráciu ďalším pracujúcim.













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj pr�spevok








 
ODPORÚČAME



(pĂ­ĹĄ s diakritikou)

SPRÁVY

Najnovšie číslo Kapitálu aj s naším článkom o štrajkoch v školstve
13.03.2020 Redakcia časopisu Kapitál nás požiadala o príspevok k téme neposlušnos a výsledkom je osobne ladený článok našej členky. „V rokoch 2012 a 2016 som sa ako učitežka na jednom z bratislavských gymnázií zúčastnila protestov a štrajkov v školstve. Štrajk v roku 2012 sa stal jedným z najznámejších vyjadrení nespokojnosti pracujúcich v novodobých dejinách Slovenska. Zároveň bol predzvesou štrajku v roku 2016, ktorý sa dá bezpochyby označi za bezprecedentný prejav nezávislosti od klasických odborov.“

(Ne)voli nestačí – Po vožbách sa nič nekončí
26.02.2020 Už o niekožko dní sa na základe výsledkov volieb začne vytvára koaličná vláda a my si vypočujeme, že teraz treba čaka. Najprv na prvých sto dní, ako je zvykom, potom do polovice volebného obdobia, a napokon na ďalšie vožby. Štátne inštitúcie a firmy budú robi všetko preto, aby v novej situácii čo najefektívnejšie presadili svoje záujmy cez vlastné organizácie a kontakty. A my zatiaž (znova) prestaneme existova.

(Ne)voli nestačí – Voli či nevoli? O čom sú vožby
18.02.2020 Pozastavme sa na chvížu ani nie tak nad odpoveďou na túto otázku, ale nad tým, ako uvažujeme v období pred vožbami a ako vlastne funguje zastupitežská demokracia.

Otvorené stretnutie v deň volieb – program akcie
17.02.2020 S blížiacim sa termínom predvolebného otvoreného stretnutia v Bratislave aktualizujeme jeho program.

(Ne)voli nestačí - Organizovanie sa
11.02.2020 V práci aj v bežnom živote riešime problémy väčšinou bez toho, aby sme sa nejako špeciálne organizovali. Keď chceme na niečo poukáza alebo sa niekoho zasta, vieme to urobi v podstate hocikedy. Stačí trocha zdravého rozumu a odvahy. Je však veža problémov, ktoré sa dajú len ažko vyrieši bez skutočnej organizácie a plánovania.

Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v januári
04.01.2020 V otvorených stretnutiach pokračujeme aj v novom roku. Jedno už máme naplánované na deň volieb vo februári, no stretneme sa aj v januári. Naposledy (v novembri) boli výsledkom stretnutia tri aktivity (článok o štrajku pracujúcich proti klimatickej zmene, účas na klimatickom štrajku a solidarita s protestmi v Čile). Dúfame, že praktický presah budú ma aj ďalšie stretnutia. Vidíme sa v sobotu 18. januára o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Zväz CNT-Tarragona hlási úspech po desiatich mesiacoch v spore
21.12.2019 Po desiatich mesiacoch sa 13. decembra dohodou skončil spor s predajňou tabaku Estanco Nº 2 de El Vendrell. K dohode došlo bez súdneho sporu a zapojenia právnikov. Rozhodli priame akcie.

Nálepky (Ne)voli nestačí sú tu!
22.11.2019 Chceš podpori túto myšlienku vo svojom regióne? Ozvi sa, pošleme!
Budú k dispozícii aj na otvorenom stretnutí v Bystre v BA už túto sobotu od 16:00. Viac info: nájdeš tu.


Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v novembri
09.11.2019 Po hodnotnom prvom stretnutí minulý mesiac bude v novembri ďalšie. Pokračujeme v našej snahe o diskusie a spoločné aktivity žudí, ktorým je blízky triedny prístup. Diskusie vychádzajú z potrieb a záujmov žudí na stretnutiach a zámer je, aby mali praktický presah. Vidíme sa v sobotu 23. novembra o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Rozšírme myšlienku „(Ne)voli nestačí“ do regiónov!
28.10.2019 V rámci príprav na aktivity, ktorými chceme rozšíri myšlienku „(Ne)voli nestačí“, by sme radi znova zdôraznili, že sa chceme vyhnú naahovaniu sa o to, či voli alebo nevoli. Nájdu sa hlasy, ktoré tvrdia, že treba voli napríklad preto, aby sa do parlamentu nedostali neofašistické tendencie. Ide o vežmi dobrý príklad, na ktorom sa pokúsime vysvetli pointu kampane. Viac informácií o plánovanej kampani, do ktorej sa môžeš zapoji, nájdeš tu.

(źavicová) žurnalistika – skúsenos s redakciou blogu Pole
22.10.2019 Seriózna žurnalistika by mala by bez ohžadu na politickú orientáciu korektná. Očakáva sa, že človek, ktorý chce o niečom písa, si tému nielen vopred naštuduje, ale bude tiež vnímavo pristupova k poznámkam „respondentov“. Platí to pre klasické články aj pre rozhovory. Teda malo by. Naša skúsenos s redakciou blogu Pole bola iná.

Fotoreport z klimatického štrajku v Bratislave (20. 9. 2019)
20.09.2019 K dnešnému protestu na Námestí slobody sme sa ako organizácia vyjadrili stanoviskom zverejneným na webe, ale aj osobnou účasou na mieste v rámci „tmavozeleného“ bloku, ktorý pochodoval za vežkým transparentom kolektívu Bod obratu „Zmeňme systém, nie klímu“.

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opä symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypoču/stiahnu si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokožvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájs rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosou a režimom pred rokom 1989.

�al�ie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňova.
Log in