Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 19 krajín sveta.



Rýchlo, účinne, s úspechom - štrajk smetiarov z Brightonu

23. apríl 2008

V roku 2001 sa v britskom prímorskom meste Brighton odohral víazný štrajk a okupácia pracoviska prepustenými smetiarmi. Podporili ich aj obyvatelia Brightonu, niekožkí anarchisti a ďalší aktivisti. Zaujímavé v tomto konflikte bolo postavenie odborového predáka a mestskej rady, a tiež fakt, že si pracujúci vydobyli splnenie takmer všetkých podmienok. V roku 2008 sa odohral ďalší, tentoraz divoký štrajk smetiarov, a tiež s úspešným koncom.

2001: Odmietnutie odvozu odpadkov

V týždni od 11. do 15. júna 2001 sa v depe smetiarskych áut odohral boj pracujúcich, aký sme v Británii dlho nezažili. V rozpore s rozšíreným sociálnym zmierom smetiari v Brightone uskutočnili kolektívnu akciu. Reagovali na svoje prepustenie po tom, čo odmietli nové rozvrhy práce a povinností. Ich boj sa čoskoro zmenil na úplné odmietnutie pracova pod vedením vtedajšieho manažmentu, a pasívne ho podporila vežká čas brightonskej verejnosti.

V pondelok 11. júna SITA, francúzska firma, ktorú si najala mestská rada v Brightone a Hove na čistenie ulíc a odvoz odpadu, zaviedla nové pracovné povinnosti, ktoré boli jednoducho nesplnitežné – napríklad vyčisti metlami 17 míž ulíc za osem hodín.

Keď sa pracujúci dozvedeli o nových opatreniach, dvanásti z nich ich odmietli vykona a boli okamžite dočasne prepustení. Títo dvanásti vzápätí zavolali svojim kolegom, ktorí už depo opustili, a vysvetlili im celú situáciu. Odpoveďou bolo, že sa všetci vrátili a spoločne zablokovali výjazdy z depa. Odmietli nové rozvrhy manažmentu a žiadali opätovné prijatie do práce. Manažment firmy SITA im dal všetkým výpoveď. Dôsledkom bolo niečo, čo sa v Brightone nestalo už najmenej 20 rokov: pracujúci začali okupova svoje pracovisko a žiadali:
* okamžité znovuprijatie všetkých zamestnancov (zamestnaných na plný úväzok aj prostredníctvom agentúr)
* zrušenie zmluvy so SITA.
 
O deň neskôr na zoznam pridali ďalšiu požiadavku:
* založenie družstva, ktoré sa venovalo čisteniu ulíc a odvozu odpadu.

Mestská rada reagovala tak, že firme SITA dala 48 hodín na to, aby dokázala, že zvláda prácu, za ktorú ju platia. SITA sa pokúsila toto ultimátum splni a preruši „štrajk“ pracujúcich tak, že cez lokálne (súkromné) pracovné agentúry najala štrajkokazov. V lokálnej tlači sa objavili inzeráty na 240 pracovných miest patriacich dočasne prepusteným (nielen v Brightone, ale aj v okolí, napríklad vo Worthingu a Crawley).

Niekožkí z nás (anarchistov a komunistov vychádzajúcich z myšlienok priamych akcií zdola) sme sa zapojili do boja hneď, ako sme sa o ňom dozvedeli. Spolu s pracujúcimi sme sa zúčastnili na rôznych akciách. Najprv sme s niekožkými zamestnancami išli do druhého depa, z ktorého vychádzali štrajkokazi, a chceli sme zastavi ich autá. Boli sme úspešní: jeden z nás sa zakliesnil pod prvé štrajkokazecké auto pri východe z depa, a tak zabránil vyjs aj ďalším autám. Pracujúci, ktorí sem prišli s nami, presvedčili väčšinu dočasných zamestnancov, aby sa nestali štrajkokazmi. Buď im vysvetlili celú situáciu, alebo im pohrozili, že ich odborový zväz sa postará, aby už v Brightone žiadnu prácu nenašli. Prišli hasiči, ktorí mali vytiahnu nášho kamaráta spod prvého auta, no zamestnanecký dôverník im vysvetlil, o čo ide. Hasiči sa rozhodli vyjadri pracujúcim solidaritu, odmietli pokračova v práci a hneď odišli. Mnohí dočasní zamestnanci, ktorých práve najali, odmietli pracova, keď si uvedomili, že by sa stali štrajkokazmi (v inzeráte to totiž nebolo napísané presne). SITA a manažéri agentúry, ktorí prišli, aby dohliadali na situáciu, boli vývojom zaskočení. Pracova mohlo iba jedno auto s posádkou troch mužov, ktoré dorazilo neskôr. Zvyčajne však pracovalo viac ako 30 áut s posádkou piatich žudí.

Druhá akcia, do ktorej sme sa pustili, sa týkala brightonských pracovných agentúr zamestnávajúcich štrajkokazov. V spolupráci s odborovým zväzom a na jeho žiados sme napísali leták varujúci pracujúcich, že ak prijmú danú prácu, stanú sa štrajkokazmi. Letáky sme rozdávali pred budovami agentúr. Manažment agentúry sa zžakol a pokúsil sa nás zastavi tak, že na nás zavolal políciu. V skutočnosti však polícia nemohla urobi nič okrem toho, že sa nám vyhrážala abstraktnými hrozbami. Manažment agentúry si uvedomil prehru, a tak sžúbil, že nebude najíma ďalších štrajkokazov. To isté sa stalo pred ďalšou agentúrou, ktorú SITA využívala a ktorá sa nachádzala mimo Brightonu, v susednom Worthingu. Po našej letákovej akcii agentúra sžúbila, že prestane najíma štrajkokazov.

To, že sme v spolupráci so zamestnancami zastavili štrajkokazectvo, boj pracujúcich posilnilo. SITA nedokázala dodrža termín, ktorý jej stanovila mestská rada. Vyjednávanie medzi zamestnancami, mestskou radou a firmou by iste vyzeralo úplne inak, keby sa nám nepodarilo zastavi štrajkokazov.

Od začiatku okupácie SITA odmietala akékožvek vyjednávanie a agentúry sa pokúšali zlomi boj pomocou otvorených hrozieb. No keď zamestnanci uskutočnili niekožko akcií a podporila ich aj verejnos, mestská rada sa zhostila úlohy sprostredkovateža medzi ostatnými aktérmi a bolo dohodnuté ďalšie stretnutie. Na ňom došlo ku konečnej dohode: zmluva s firmou SITA bola zrušená a manažment mal do septembra uvožni pozície; všetci prepustení zamestnanci boli znova prijatí do práce a dostali mzdu za týždeň, ktorý strávili okupáciou; pracovné povinnosti sa vrátili do podoby, v ktorej boli pred 11. júnom; akékožvek ďalšie výpovede mali by prerokované s GMB (všeobecný odborový zväz v Británii) a predstavitež mestskej rady mal dohliada na akékožvek ďalšie zmeny v organizácii práce.

História

Zametači ulíc predstavujú baštu odporu pracujúcej triedy s dlhou bojovnou tradíciou[1]. Mnohé pracovné postupy pochádzajú ešte z čias pred privatizáciou (čiže asi spred 10 rokov!). SITA sa túto situáciu už dlho snažila zmeni – v podstate neúspešne. Špekulovalo sa, že celú záležitos vyprovokovala (no nečakala takúto reakciu), aby sa pokúsila zbavi sa pracovných postupov zo „starých zlých čias“. Firma vraj vedela, že väčší zisk dosiahne len reorganizáciou pracovných podmienok, a tak zinscenovala prvotné dočasné prepúšanie s vedomím, že zvyšok pracujúcich na to nejako zareaguje. Po prepustení všetkých zamestnancov dúfala, že sa jej podarí znovu ich zamestna na základe individuálnych zmlúv s novými pracovnými povinnosami a efektívnym znižovaním miezd. A čo je dôležitejšie, chcela zlomi ich silu a solidaritu. Nevyplatilo sa: pracujúci ostali jednotní. Po tomto nezákonnom kroku dokázali manažment zatlači do obrannej pozície. K rokovaniam, ktoré prináša oficiálny štrajk, v podstate nedošlo.

Výhodou pre pracujúcich bola aj takmer plná zamestnanos v meste. Vysvetžuje napríklad, prečo súkromné agentúry tak rýchlo prestali najíma štrajkokazov, ako aj to, prečo sa mnohí „štrajkokazi“, ktorí prišli do druhého depa, nechali tak žahko presvedči, aby neprekročili líniu piketu. Nájs si teraz inú prácu bolo žahšie ako v minulosti.

Boj okamžite podporila väčšina obyvatežov Brightonu, ktorí pocítili dopady privatizácie odvozu odpadu a zhoršenie kvality služieb, ktoré bolo výsledkom toho, že odvoz riadila SITA. Odvoz odpadu bol len sporadický a pomerne neúčinný. Aj keď boli počas štrajku ulice plné odpadu, nenarazili sme na nikoho, kto by za to obviňoval pracujúcich. Ich boj podporila celá komunita, a bol preto silnejší. Podobal sa na boje železničiarov. Spomeňme aspoň jeden dôsledok privatizácie v tomto odvetví – zhoršenie bezpečnosti. Boj smetiarov bol však dynamickejší, zlomil žahostajnos verejnosti a spôsobil, že sa oň zaujímala celá brightonská komunita, aj keď pasívne. Viditežná účas aktivistov presadzujúcich priame akcie tiež svedčila o tom, že ide o otvorený boj s celospoločenským významom.

Zdá sa tiež, že s firmou SITA bola nespokojná aj mestská rada, no zákon jej nedovožoval zruši s ňou zmluvu. Je možné, že štrajk poskytol rade možnos vyvinú nátlak na jej zrušenie. Vysvetžovalo by to rozhodnutie da firme 48-hodinový termín, čo nebolo nutné, a tiež negatívny postoj miestnej tlače voči SITA.

Organizácia boja

Jednou z hlavných pozitívnych čŕt boja bola úplná jednotnos pracujúcich, čo sa týka všetkých aktivít. Väčšina zamestnancov trávila čas najmä v okupovanom depe (spali tu, stravovali sa v kantíne alebo jedli sendviče, atď.). Zaviedli systém šícht pri vchodoch a všetci chceli pomáha s praktickými úlohami (napríklad s piketmi, odvozom pred pracovné agentúry v iných mestách, atď.). Morálka bola väčšinu času vysoká. A aj keď to nikto nikdy nepovedal nahlas, došlo aj k niekožkým sabotážam strojov, aby sa zamestnanci nemuseli vráti do práce, keby ich polícia vysahovala. Mnohí z nich boli v takom prípade ochotní bráni sa (metly a palice boli nachystané hneď pri strážených vchodoch). Vyjadrovali sa však, že ich ciežom je udrža akciu pokojnú.

SITA je francúzska firma, a tak sme si dávali pozor, či sa v boji neprejaví „nacionalizmus“. Došlo k niekožkým prípadom, kedy zamestnanci prejavili protifrancúzske názory, išlo však len o okrajové záležitosti, ktoré necharakterizovali boj ako taký. A aj keď brightonské miestne noviny Argus známe reakčným postojom, skúšali vytiahnu rasistickú kartu[2], neuspeli.

Od začiatku bola problémom nedostatočná komunikácia a výmena informácií medzi pracujúcimi. Organizácia celého boja, každá informácia, aktivita alebo leták istým spôsobom prechádzali rukami zástupcu odborov. Z toho vyplývalo niekožko dôsledkov:

Na jednej strane to znamenalo, že mnohí zamestnanci nemali presné informácie o tom, čo sa dialo, v akom štádiu je vyjednávanie, aké rozhodnutia sa robia. Znamenalo to, že kolovalo množstvo klebiet, čo prispievalo k napätiu.

Na druhej strane, bolo pre nás zložité pochopi celý problém len z rozprávania zamestnancov. Aj my sme sa spoliehali na zástupcu odborov (či už pri praktických aktivitách alebo informáciách o súčasnej situácii) a nemohli sme sa na všetko pýta len tak hocikoho. Vežakrát, keď sme začali prebera niektoré aspekty boja s pracujúcimi a bolo treba urobi nejaké rozhodnutie, väčšina nám povedala, aby sme sa porozprávali s odbormi.

Nepopieratežným faktom je, že zástupca odborov bol slušný a bojovný chlap, ktorý pracujúcich nikdy nezradil a nezneužil dôveru, ktorú doňho vkladali. To vysvetžuje takmer bezvýhradnú dôveru zamestnancov. Pravdou tiež je, že účas odborov bola podmienená bojovnosou samotných pracujúcich. Po tom, čo sme sa porozprávali s niekožkými zamestnancami, nám bolo jasné, že keby odbory zastupoval niekto iný, určite by sa objavilo viac pokusov o samoorganizáciu a radoví členovia by boli iniciatívnejší.

Netradičný postoj a oddanos zástupcu odborov však spôsobili, že také niečo nebolo neodkladne nutné. Ku koncu, keď odbory vyjednávali s mestskou radou a firmou SITA, nám bolo jasné, že keby bol výsledok pre pracujúcich neprijatežný a keby mali pocit, že odbory ich zradili, situácia by sa vyvíjala odlišne a možno by vznikli aj iné formy organizovania sa. Je to dobré alebo zlé? Je ažké uvažova o tomto probléme. Keby sme však tvrdili, že medzi odbormi a pracujúcimi došlo k viditežným znakom konfliktu (okrem niekožkých incidentov s žuďmi zamestnanými prostredníctvom agentúr, o ktorých budeme hovori nižšie), nebola by to pravda.

Zamestnaní prostredníctvom agentúr

Ďalším sžubným aspektom tohto boja bol stupeň jednoty medzi stálymi zamestnancami a zamestnanými prostredníctvom agentúr. Obe strany sa zhodli, že čokožvek sa bude dia, budú drža spolu a bojova, akoby boli v rovnakej pozícii. Bolo to dôležité najmä s ohžadom na zamestnancov z agentúr, pretože ich pozícia bola oveža neistejšia ako pozícia stálych zamestnancov[3] – mnohí z nich nemali ani oficiálne zmluvy, pretože to agentúry odkladali. Jeden zo smetiarov, s ktorým sme sa stretli, čakal na svoju zmluvu už viac ako pä mesiacov!

Agentúra vyskúšala niekožko taktík, aby zamestnancov z agentúr a stálych zamestnancov rozdelila: od hlúpych trikov až po otvorené hrozby. Agentúra najprv požiadala zamestnancov z agentúr, aby sa zhromaždili v inom depe, kde malo dôjs k prediskutovaniu situácie. Bol však odhalený jej skutočný plán: chcela ich donúti, aby sa okamžite vrátili do práce (ako štrajkokazi), a kto by odmietol, bol by okamžite prepustený. Agentúra dúfala, že ich zastihne nepripravených a odlúčených od stálych zamestnancov, a pod hrozbou straty práce ich prinúti poslúcha. Našastie to nevyšlo, pretože všetci plán prekukli a sžúbili, že budú naďalej odmieta pracova. Na plánované stretnutie s manažmentom agentúry nikto neprišiel.

Keď zlyhal tento plán, agentúra sa rýchlo znížila k jasným hrozbám. Volala zamestnancom domov a informovala ich, že ak neprídu do druhého depa, sú prepustení. Väčšina z nich však bola v okupovanom depe, a tak telefonát ani nedostala (tí, ktorým sa dovolali, ho ignorovali). Zástupca odborov a zamestnaneckí dôverníci zároveň znova zdôraznili rozhodnutie, že všetci smetiari budú drža spolu, čokožvek sa bude dia, a že prepustení zamestnanci z agentúr budú ma plnú podporu odborov.

Počas tretieho dňa boja sa niekožkí z nás zúčastnili stretnutia medzi zamestnanými prostredníctvom agentúr a jedným z dôverníkov odborov. Bolo jasné, že medzi tými z agentúr a odbormi existuje určité napätie, no nepodarilo sa nám zisti, o čo presne ide, pretože sa nikto nevyjadril jasne. Pochopili sme len, že zamestnanci z agentúr sa obávali, že sa na nich odbory vykašlú, keď budú vyjednáva s firmou SITA. Dôverník sa snažil podobné reči zastavi a znova všetkých uistil, že za nimi odbory budú stá, kým budú chcie bojova. Autoritatívne však dodal, že vie, že „niektorí“ z agentúr šíria nepravdivé klebety a že ak to bude pokračova, on osobne „sa o to postará“ (ktovie, čo tým myslel). Povedal tiež, že nedopustí, aby niekto niekoho zradil, a že zamestnanci z agentúr si majú dáva pozor na to, ako sa správajú, keďže sú „hostia“. Samozrejme, mnohí proti takémuto pomenovaniu namietali („aj my sme súčasou boja, nie sme len hostia“, zdôrazňovali), a dôverník to rýchlo zahovoril. Stretnutie sa skončilo jednohlasným súhlasom, že budú bojova až do konca, jednotne a solidárne.

Počas nasledujúcich dní okupácie sme si nevšimli nijaké ďalšie konflikty medzi zamestnanými prostredníctvom agentúr a odbormi, no keď prišiel zástupca odborov s konečným návrhom od mestskej rady, niektorí zamestnanci z agentúr začali by ostražitejší, pokiaž šlo o obsah návrhu, a to práve kvôli klebetám.

Pracujúci a aktivisti (a odborový zväz medzi nimi)

Keď sme sa zapojili do boja, od začiatku nám bolo jasné, že pracujúci a odbory nás neberú ako letáky rozdávajúcich členov nejakej politickej organizácie. Jednoduchou príčinou bolo, že sme za nimi prišli s jedlom, prikrývkami a ochotou zúčastni sa alebo organizova akcie. V protiklade k štátnym socialistom, ktorí dorazili neskôr, sme nemali letáky, ktoré by im opisovali, čo práve robia, ako tomu bolo zvykom. Namiesto toho sme sa k nim pripojili, aby sme im pomohli v boji. Zamestnanci nás privítali priatežsky a s uznaním, a takto sa k nám správali až do konca (keď sa boj skončil, zamestnaneckí dôverníci navrhli, aby sme s nimi naďalej udržiavali kontakt, a ak by sme niekedy v budúcnosti potrebovali pomoc, bez váhania nám ju poskytnú; napr. vyjdú s nami štrajkova do ulíc). A keď niekožkých z nás pri vstupe do depa zastavili policajti, zástupca odborov nám dal zamestnanecké vesty, aby sme nemali pri vchode problémy. Bolo jasné, že pracujúci si uvedomovali náš prínos (vrátane lepenia plagátov a rozdávania letákov pred pracovnými agentúrami) a považovali ho za súčas vlastného boja.

Na druhej strane, aj keď sme sa stretávali a vzájomne na seba pôsobili s mnohými zamestnancami, naším hlavným pomocníkom bol zástupca odborov a zamestnaneckí dôverníci. Len cez nich sme organizovali spoločné akcie (napríklad zastavenie štrajkokazov alebo rozdávanie letákov pred pracovnými agentúrami, ktoré ich zamestnávali), a v mnohých prípadoch pracujúci ani nevedeli, čo so zástupcom odborov plánujeme (zdalo sa však, že to pre nich nepredstavuje problém, pravdepodobne preto, že odborom verili). Pravdou je, že zástupca odborov a zamestnaneckí dôverníci boli pripravení kedykožvek zvýši tlak (a aj to urobili, keď sme sa rozhodli zastavi štrajkokazov). A práve preto sme nemali problém ma s odbormi dobré vzahy.

V niektorých prípadoch sme mali pocit, že odbory využívajú naše „skúsenosti“ týkajúce sa taktiky priamych akcií (ako napríklad zakliesni sa pod sedemtonové auto). Kým sme ale s akciami a ich ciežom súhlasili, tento pocit sme ignorovali. Až po niekožkých akciách, ktoré sme pripravili (alebo vykonali), a ktoré odbory náhle odvolali, sme začali diskutova o možnosti zača robi veci z vlastnej iniciatívy bez toho, aby sme žiadali o povolenie odborov. Keďže sme však stále boli outsidermi v boji, ktorý sa nerozšíril do iných odvetví, takáto iniciatíva mohla by kontraproduktívna. Ďalší vývoj ukázal, že naše dilemy sú nepodstatné.

Čo ďalej?

V kontexte potenciálu boja bol výsledok rozhodne víazstvom pracujúcich (aj keď niektorých hnevalo, že SITA ostala na manažérskych pozíciách až do septembra). Konečná dohoda zaručovala splnenie väčšiny požiadaviek a čo sa týka vytvorenia družstva, táto otázka ostala otvorená. Ako sme však spomenuli, myslíme si, že to bolo dos nepravdepodobné. Na druhej strane, vytvorením družstva by sa nič nevyriešilo. Aj keby boli pracovné podmienky po založení družstva pravdepodobne lepšie (aspoň na čas), pre väčšinu zamestnancov by toto riešenie znamenalo iba sebaorganizáciu vlastného vykorisovania. Samozrejme, každý boj má vlastnú dynamiku a vlastný potenciál. Ak zvážime, že boj smetiarov sa neodohral uprostred všeobecnej sociálnej krízy, ktorá by otvorila nové možnosti na radikálnejšie zmeny, sme v pokušení tvrdi, že družstvo by symbolizovalo (čiastočné) víazstvo pracujúcich. No nesúhlas s potenciálom na vytvorenie družstva nevychádza z ideologickej pozície, ktorá odmieta všetko, čo priamo neútočí na námezdnú prácu a hodnotu práce: keby sa pracujúci postavili do čela vlastného družstva, boli by „rovnými“ členmi kapitalistickej firmy, a teda by boli zodpovední za vytváranie zisku. Toto by pravdepodobne mnohých odradilo od ďalších bojov aj v prípade, že by ich vývoj na trhu znova donútil zhoršova vlastné pracovné podmienky.

Poznámky

1. Mnohí starší zamestnanci pracovali ako zametači ulíc viac ako 20 rokov. Posledný vežký štrajk, ktorého sa zúčastnili a ktorý si mnohí pamätali, bol 14-týždňový štrajk a okupácia v roku 1976, počas ktorého došlo k zrážkam s políciou. Trocha menej dávno, len niekožko mesiacov pred okupáciou, zorganizovali smetiari štrajk, pri ktorom zotrvali v priestoroch pracoviska a nepracovali, protestujúc proti rozhodnutiu manažmentu nevyplati im sžúbené odmeny. Aj táto akcia prebehla úspešne.
2. Argus priniesol reportហo víazstve pracujúcich s titulkom „Au revoir SITA“ na prvej strane.
3. Ako nám vysvetlil jeden z pracujúcich, v minulosti existovali dve hlavné agentúry, ktoré zamestnávali dočasných pracujúcich na čistenie ulíc. Jedna z nich platila viac ako druhá. Druhá mala v zmluve zakotvené, že zaplatí viac, len ak zamestnanec odpracuje za týždeň určitý počet hodín navyše. Zamestnanci z druhej agentúry sa po čase začali sažova na rozdiely medzi agentúrami a SITA sa rozhodla, že je treba vyrovna normy. Prestala najíma zamestnancov z prvej agentúry a zamestnala všetkých len cez druhú, takže mzdy všetkým klesli.


2008: Ďalšie víazstvo pre brightonských smetiarov

Po dvoch dňoch divokého štrajku smetiari z Hollingdeanského depa v Brightone vyhrali boj proti manažmentu.

Štrajkujúci smetiari sa sažovali na zastrašovanie po tom, čo odmietli zdvojnásobi svoje pracovné zaaženie z dôvodu nedostatku vozidiel a zamestnancov. Súčasou manažérskej „taktiky zastrašovania“ bol aj presun štyroch zamestnancov do iných posádok áut, čo vyvolalo v depe hnev a viedlo k divokému štrajku. Neskôr však mohli znova nastúpi do práce v pôvodných posádkach a manažment začal vyjednáva o počte zamestnancov a vozidiel.

Ako sa vyjadril jeden z pracujúcich: „Manažment sa zosypal ako balíček z karát. Netušili, čo sa deje. Pri zaobchádzaní s nami zašli priďaleko a je načase, aby sa naučili, že si to nemôžu dovoli.“

Štrajkujúcich prišli na miesto osobne podpori aj členovia brightonskej skupiny Solidarity Federation (MAP –Vežká Británia).

Preklad: Nadia Hladká

Zdroje:
2001: Brighton bin men's strike and occupation - spísala skupina Aufheben, uverejnené v časopise Wildcat-Zirkular 59/júl 2001 (nemecké vydanie)
Brighton and Hove binmen in wildcat strike













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj pr�spevok








 
ODPORÚČAME



(pĂ­ĹĄ s diakritikou)

SPRÁVY

Najnovšie číslo Kapitálu aj s naším článkom o štrajkoch v školstve
13.03.2020 Redakcia časopisu Kapitál nás požiadala o príspevok k téme neposlušnos a výsledkom je osobne ladený článok našej členky. „V rokoch 2012 a 2016 som sa ako učitežka na jednom z bratislavských gymnázií zúčastnila protestov a štrajkov v školstve. Štrajk v roku 2012 sa stal jedným z najznámejších vyjadrení nespokojnosti pracujúcich v novodobých dejinách Slovenska. Zároveň bol predzvesou štrajku v roku 2016, ktorý sa dá bezpochyby označi za bezprecedentný prejav nezávislosti od klasických odborov.“

(Ne)voli nestačí – Po vožbách sa nič nekončí
26.02.2020 Už o niekožko dní sa na základe výsledkov volieb začne vytvára koaličná vláda a my si vypočujeme, že teraz treba čaka. Najprv na prvých sto dní, ako je zvykom, potom do polovice volebného obdobia, a napokon na ďalšie vožby. Štátne inštitúcie a firmy budú robi všetko preto, aby v novej situácii čo najefektívnejšie presadili svoje záujmy cez vlastné organizácie a kontakty. A my zatiaž (znova) prestaneme existova.

(Ne)voli nestačí – Voli či nevoli? O čom sú vožby
18.02.2020 Pozastavme sa na chvížu ani nie tak nad odpoveďou na túto otázku, ale nad tým, ako uvažujeme v období pred vožbami a ako vlastne funguje zastupitežská demokracia.

Otvorené stretnutie v deň volieb – program akcie
17.02.2020 S blížiacim sa termínom predvolebného otvoreného stretnutia v Bratislave aktualizujeme jeho program.

(Ne)voli nestačí - Organizovanie sa
11.02.2020 V práci aj v bežnom živote riešime problémy väčšinou bez toho, aby sme sa nejako špeciálne organizovali. Keď chceme na niečo poukáza alebo sa niekoho zasta, vieme to urobi v podstate hocikedy. Stačí trocha zdravého rozumu a odvahy. Je však veža problémov, ktoré sa dajú len ažko vyrieši bez skutočnej organizácie a plánovania.

Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v januári
04.01.2020 V otvorených stretnutiach pokračujeme aj v novom roku. Jedno už máme naplánované na deň volieb vo februári, no stretneme sa aj v januári. Naposledy (v novembri) boli výsledkom stretnutia tri aktivity (článok o štrajku pracujúcich proti klimatickej zmene, účas na klimatickom štrajku a solidarita s protestmi v Čile). Dúfame, že praktický presah budú ma aj ďalšie stretnutia. Vidíme sa v sobotu 18. januára o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Zväz CNT-Tarragona hlási úspech po desiatich mesiacoch v spore
21.12.2019 Po desiatich mesiacoch sa 13. decembra dohodou skončil spor s predajňou tabaku Estanco Nº 2 de El Vendrell. K dohode došlo bez súdneho sporu a zapojenia právnikov. Rozhodli priame akcie.

Nálepky (Ne)voli nestačí sú tu!
22.11.2019 Chceš podpori túto myšlienku vo svojom regióne? Ozvi sa, pošleme!
Budú k dispozícii aj na otvorenom stretnutí v Bystre v BA už túto sobotu od 16:00. Viac info: nájdeš tu.


Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v novembri
09.11.2019 Po hodnotnom prvom stretnutí minulý mesiac bude v novembri ďalšie. Pokračujeme v našej snahe o diskusie a spoločné aktivity žudí, ktorým je blízky triedny prístup. Diskusie vychádzajú z potrieb a záujmov žudí na stretnutiach a zámer je, aby mali praktický presah. Vidíme sa v sobotu 23. novembra o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Rozšírme myšlienku „(Ne)voli nestačí“ do regiónov!
28.10.2019 V rámci príprav na aktivity, ktorými chceme rozšíri myšlienku „(Ne)voli nestačí“, by sme radi znova zdôraznili, že sa chceme vyhnú naahovaniu sa o to, či voli alebo nevoli. Nájdu sa hlasy, ktoré tvrdia, že treba voli napríklad preto, aby sa do parlamentu nedostali neofašistické tendencie. Ide o vežmi dobrý príklad, na ktorom sa pokúsime vysvetli pointu kampane. Viac informácií o plánovanej kampani, do ktorej sa môžeš zapoji, nájdeš tu.

(źavicová) žurnalistika – skúsenos s redakciou blogu Pole
22.10.2019 Seriózna žurnalistika by mala by bez ohžadu na politickú orientáciu korektná. Očakáva sa, že človek, ktorý chce o niečom písa, si tému nielen vopred naštuduje, ale bude tiež vnímavo pristupova k poznámkam „respondentov“. Platí to pre klasické články aj pre rozhovory. Teda malo by. Naša skúsenos s redakciou blogu Pole bola iná.

Fotoreport z klimatického štrajku v Bratislave (20. 9. 2019)
20.09.2019 K dnešnému protestu na Námestí slobody sme sa ako organizácia vyjadrili stanoviskom zverejneným na webe, ale aj osobnou účasou na mieste v rámci „tmavozeleného“ bloku, ktorý pochodoval za vežkým transparentom kolektívu Bod obratu „Zmeňme systém, nie klímu“.

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opä symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypoču/stiahnu si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokožvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájs rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosou a režimom pred rokom 1989.

�al�ie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňova.
Log in