Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny zo 17 krajín sveta.



Štrajk v Bacton Fashions v roku 1990

21. január 2008

Ohliadnutie za štrajkom vo východnom Londýne z roku 1990, ktorého sa zúčastnili najmä imigranti a ktorý im priniesol niekoľko zlepšení a vážne sťažil vlastníkovi otvoriť nový sweatshop.

Pozadie

Bacton Fashions v Hackney bol pomerne veľký odevný sweatshop (pracovisko s drsnými pracovnými podmienkami a nízkymi mzdami), v ktorom pracovalo okolo 90 zamestnancov. Väčšina z nich bola tureckej alebo kurdskej národnosti, žili v Británii len pár rokov a čakali na rozhodnutie ministerstva vnútra ohľadne ich povolenia k pobytu.

V továrni pracovalo aj niekoľko členov odborov Transport and General Workers Union (TGWU). Vznik ich miestnej organizácie iniciovala politická organizácia Zväz tureckých pracujúcich (Union of Turkish Workers) za pomoci Oddelenia na podporu odborových aktivít a poradenského servisu pre pracujúcich v službách v Hackney a v oblasti združoval približne 600 ľudí.

Séria menších štrajkov nakoniec viedla k uznaniu odborov. Okrem toho prebehlo niekoľko letákových akcií a stretnutí v komunitných centrách, kde sa diskutovalo o právach pracujúcich.

Zamestnanci Bacton Fashions vyjadrili mnoho sťažností voči malej mzde, dĺžke pracovnej doby, strašným zdravotným a bezpečnostným podmienkam, neexistencii dovoleniek či platenej maródky, šikanovaniu, pravidelnému prepúšťaniu bez náhrady mzdy a diktátorským praktikám manažmentu.

Neboli úplne bezmocní, pretože medzi nimi boli aj kolegovia, ktorí so sebou priniesli revolučné tradície zo svojich miest a dedín v Turecku a Kurdistane. Rok predtým (1989) prišlo do Hackney viac ako 4500 utečencov, ktorí utekali pred vojnou v Kurdistane. Pridali sa k turecky hovoriacej komunite vo východnom Londýne, ktorú tvorilo 20 až 30 tisíc ľudí. Takmer nikto z nich nebol organizovaný v odboroch a žiadne z najväčších odborových zväzov nemali v pláne s tým niečo robiť. V týchto odboroch napríklad nebol ani žiaden turecky hovoriaci zástupca.

Otvorený konflikt

Zásadný konflikt začal, keď 8 zamestnancov Bacton Fasions odmietlo prijať svoje „prepustenie“ a začali piket (forma štrajku alebo protestu, kedy sa pracujúci zhromaždia napríklad pred bránou podniku. Tým vlastne vytvárajú tzv. líniu piketu, ktorá symbolizuje, kto je na koho strane, podľa toho, či ju prekročí alebo zostane s piketujúcimi). Ostatní pracujúci s pochopením prijali výzvy týkajúce sa rešpektovania línie piketu, no k protestu sa nepridali. Zamestnávateľ Mustafa Dill bol však natoľko zahanbený, že ich musel znova zamestnať a akceptoval vyplácanie odstupného počas období útlmu výroby.

Dohody však neustále porušoval a niekoľko nasledujúcich týždňov bolo na dennom poriadku, že keď sa uzavreli nové dohody a boli následne porušené, tak ľudia protestne opúšťali pracoviská.

Továreň Bacton Fashions sa nachádzala v priemyselnom objekte spoločne s ďalšími odevnými sweatshopmi. Zamestnanci ostatných firiem používali ten istý vchod. Počas dlhšieho štrajku bolo zvykom, že na konci pracovného dňa sa zamestnanci ostatných firiem pripojili k štrajkujúcim, aby vypískali šéfa a jeho manažment, keď odchádzali z budovy. Nedochádzalo k žiadnemu násiliu, aj keď nálada bola bojovná a tohto každodenného výsmechu šéfa a jeho manažérov sa zúčastňovalo až okolo 400 ľudí.

Žiadosť od radových členov TGWU smerom k vedeniu, aby štrajk nadobudol oficiálnu podobu bola odmietnutá. Požiadavka na mzdu počas štrajku bola preto ignorovaná a štrajkujúcim bolo dokonca povedané, aby nepísali svoje finančné požiadavky na hlavičkový papier TGWU. Odborový predák Brian Theobald sa nesnažil rozšíriť konflikt do ostatných tovární, alebo využiť dianie na získanie nových členov do TGWU. Líniu piketu navštevoval veľmi zriedka a nezúčastňoval sa štrajkových stretnutí.

26. februára 1990 bol večerný piket napadnutý políciou. Nastal prudký boj, počas ktorého boli policajti spočiatku vytlačení, no neskôr sa preskupili a zaútočili na štrajkujúcich a ostatných ľudí, ktorí prišli podporiť štrajk. Štyria štrajkujúci boli zadržaní a obvinení z výtržníctva a ublíženia na zdraví.

Kampaň, ktorú spustila komunita neskôr pomohla vydobiť všetkým obvineným verdikt „nevinný“ a ešte neskôr jeden zo štrajkujúcich, Tekin Kartel, dostal päťcifernú sumu ako odškodné.

Ďalšie ráno po boji s políciou (27. 2. 1990) nikto zo žiadnej továrne nachádzajúcej sa v priemyselnom objekte neprekročil líniu piketu. Firma bola donútená zavrieť továreň a znova ju otvoriť až po nejakom čase, pod iným menom a na inom mieste. Piket a odmietnutie pracujúcich pracovať v továrni viedlo k jej zatvoreniu.

Poučenie

Pracujúci na jednej strane stratili svoje slabo platené zamestnania, ale na druhej strane dosiahli úspech, ktorý ukázal zamestnávateľom, že nemôžu robiť čo sa im zachce a že pri rozhodovaní musia brať ohľad na ich potreby. Boli hrdí na to, že dokázali vrátiť úder; dokázali zavrieť továreň a ukázali tým, že nedokážu len znížiť príjmy zamestnávateľov, dokážu ich úplne zrušiť.

Negatívom bolo, že štrajk nebol dostatočne podporovaný miestnym odborovým hnutím a správanie TGWU neurobilo veľký dojem na pracujúcich v odevnom priemysle. Členstvo vo zväze pracujúcich v odevnom priemysle dramaticky pokleslo a nábor nových členov sa výrazne skomplikoval.

Prečo vlastne píšeme o týchto aktivitách? Aj keď nevieme veľa o tom, akým spôsobom boli pracujúci organizovaní a ako rozhodovali, poukázali na potenciál bojovnosti v špecifickej komunite. Išlo o prisťahovalcov, ktorí nielenže sa ocitli v cudzom prostredí, ale čakali na povolenie na pobyt a problémy, ktoré im mohla účasť na štrajku spôsobiť, im mohli zhoršiť šance na zotrvanie v krajine. Predsa však dokázali opakovane prerušovať výrobu, keď videli, že vedenie nedodržiavalo dohody, čo je ďalšia zaujímavá skutočnosť. Bojovnosť v konfliktoch na pracovisku je často utlmovaná jednaniami a dohodami a opakované porušovanie nemusí viesť k novej mobilizácii. Tu trvali „akcie-reakcie“ niekoľko týždňov, čo nie je bežný jav a to aj navzdory (či možno z dôvodu) postoja tradičných odborov, ktoré sa na imigrantov vykašlali. Štrajk v Bacton Fashions preto predstavuje poučenie a povzbudenie pre ďalšie potenciálne boje na pracoviskách a v komunite.

Z Libcomu preložil nihil a doplnil mt













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj príspevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

(Ľavicová) žurnalistika – skúsenosť s redakciou blogu Pole
22.10.2019 Seriózna žurnalistika by mala byť bez ohľadu na politickú orientáciu korektná. Očakáva sa, že človek, ktorý chce o niečom písať, si tému nielen vopred naštuduje, ale bude tiež vnímavo pristupovať k poznámkam „respondentov“. Platí to pre klasické články aj pre rozhovory. Teda malo by. Naša skúsenosť s redakciou blogu Pole bola iná.

Fotoreport z klimatického štrajku v Bratislave (20. 9. 2019)
20.09.2019 K dnešnému protestu na Námestí slobody sme sa ako organizácia vyjadrili stanoviskom zverejneným na webe, ale aj osobnou účasťou na mieste v rámci „tmavozeleného“ bloku, ktorý pochodoval za veľkým transparentom kolektívu Bod obratu „Zmeňme systém, nie klímu“.

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opäť symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypočuť/stiahnuť si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokoľvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájsť rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosťou a režimom pred rokom 1989.

Ďalšia neúspešná žaloba Poľskej pošty proti zväzu ZSP
23.04.2019 Okresný súd vo Varšave zamietol 9. apríla žalobu, ktorú podala Poľská pošta proti Jakubovi, členovi Zväzu poľských syndikalistov (ZSP). Ako sme písali v skoršom článku, bol to ďalší (neúspešný) pokus vedenia Poľskej pošty kriminalizovať aktivity zväzu ZSP, ktorých hlavným cieľom je podpora pri organizovaní sa pracovníkov a pracovníčok Poľskej pošty.

Štrajk žien 8. marca
01.03.2019 Prinášame vyhlásenie feministickej sekcie zväzu CNT-AIT v Granade.

Vianočné dovolenky sa možno skončili, ale tvoje práva platia celý rok!
07.02.2019 Lokálna skupina zväzu Solfed v Brightone (MAP Veľká Británia) dosiahla ďalšie víťazstvo v kampani proti zlým praktikám šéfov. Jedna z najznámejších krčiem v centre Brightonu nezaplatila pracovníkovi peniaze za nevyčerpanú dovolenku a neposkytla výplatné pásky zodpovedajúce odpracovaným hodinám.

Upratovačky zo zväzu ZSP si vybojovali dlžné mzdy
28.01.2019 Upratovačky z centra pre utečencov pri Varšave dosiahli významné víťazstvo. Zmluvy s firmou Sadar im bránili vziať si dovolenku, mali nižšiu náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nižšie dôchodkové odvody a chýbali aj platby sociálneho poistenia. Vďaka sporu však došlo k splneniu všetkých ich požiadaviek.

Zväz ZSP uspel v spore o dlžnú mzdu s predajňou obuvi
09.01.2019 Problémy vo firme Schaffa Shoes sa týkajú neoprávneného prepúšťania, neskorého a neúplného vyplácania miezd a zlého správania šéfov. Na protest proti týmto praktikám sa 10. decembra vo Varšave uskutočnila akcia pred jednou z kamenných predajní s obuvou a doplnkami, ktorá patrí do siete Schaffa Shoes. Podobný protest sa konal aj začiatkom roka 2018 v inej predajni, a hoci vtedy sa situácia vyriešila v prospech pracovníčky, isté praktiky zjavne pretrvali.

Rýchle víťazstvo zväzu SolFed v spore o dlžnú mzdu
06.11.2018 Podnik Proud Cabaret zameraný na kabaret a burlesku vyplatil dlžných 1500 libier hneď po odovzdaní listu s požiadavkou. Vedenie neplnilo dohodu o výške hodinovej mzdy vo výške 8,50 libier a platilo len 7,58 libier (až do zavedenia novej minimálnej mzdy v apríli 2018, keď sa minimálka zvýšila na 7,83 libier). Do zmluvy tiež nezahrnulo zákonom požadovanú informáciu o mzdových tarifách. Pracovník na to opakovane upozorňoval, no nikam to neviedlo. Keď ho neustále odbíjanie unavilo, ozval sa SolFedu a po odovzdaní listu s požiadavkami dostal svoje peniaze.

Zväz SolFed v Manchestri zvíťazil v spore s realitkou Fortis
02.11.2018 Len pred pár dňami sme informovali o víťazstvách zväzu Solfed v Brightone v sporoch týkajúcich sa bývania. V septembri publikoval článok o úspechu aj Solfed v Manchesteri. Spor sa začal v máji a skončil v júli. Išlo o vyplatenie kompenzácie štyrom študentom, ktorí boli ubytovaní cez realitku Fortis. Dostali kompenzáciu spolu vo výške 832 libier.

Jeden piket a dlžná mzda na účte
20.05.2018 Zväz Solidarity Federation v Brightone sa v apríli ohlásil s ďalším ukončeným sporom. Istá reštaurácia dlhovala bývalej pracovníčke 1200 libier za odpracované hodiny a nevyčerpanú dovolenku. Stačila jedna protestná akcia, krátky e-mailový pingpong medzi SolFedom a zamestnávateľom a dlžná suma bola vyplatená.

Anarchosyndikalistický Prvý máj 2018
15.05.2018 Spracovali sme súhrn aktivít organizácií, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP) alebo s ňou sympatizujú. V článku si môžeš prečítať o aktivitách v 18 krajinách sveta: Austrália, Bangladéš, Brazília, Británia, Bulharsko, Francúzsko, India, Indonézia, Kolumbia, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko, Španielsko, Švédsko a USA.

Krátka správa z vernisáže plagátov „Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní“
09.04.2018 V sobotu 24. marca sa v bardejovskej Bašte uskutočnila vernisáž výstavy kolektívu Hogwash s názvom Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní. Plagáty sa nachádzajú na prvom poschodí Bašty. V priestoroch kaviarne sú menšie plagáty z edície Abeceda anarchistického amatéra, vo vedľajšej veľkej miestnosti sú veľké plagáty. Kto nestihol vernisáž, má možnosť navštíviť Baštu v otváracích hodinách do 30. apríla, kedy sa výstava skončí (udalosť na FB).

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in