Aktivity počas Medzinárodného týždňa proti nevyplácaniu miezd

20. november 2023

V týždni medzi 16.-22. októbrom sa v rôznych krajinách sveta konali aktivity súvisiace s nevyplácaním miezd. Niekde išlo o informačné a propagačné aktivity zamerané na tento globálny fenomén a možnosti boja pomocou anarchosyndikalistických metód, inde prebehli protesty za vyplatenie dlžných peňazí. V tohtoročnej správe o Týždni nájdeš informácie, ktoré sme obdržali od zväzov z MAP a sympatizujúcich organizácií a jednotlivcov zo Španielska, Poľska, Srbska, Slovenska, Francúzska, Nórska, Ruska, Nemecka, Ukrajiny a Chorvátska.

Španielsko (CNT-AIT)

Viaceré zväzy CNT-AIT informovali o Týždni na svojich sociálnych sieťach. Rovnako ako minulý rok vyšiel do ulíc zväz v meste Albacete, ktorý prepojil Týždeň s dvoma aktuálnymi spormi (https://cntaitalbacete.es/2023/10/sindical-accion-solidaridad-y-lucha-en-albacete-dentro-de-la-semana-internacional-contra-el-impago-de-salarios). Záujem zo strany ľudí v meste bol citeľný.

V piatok 20. októbra protestovali proti firme SPA, v ktorej dochádza k obťažovaniu, protiprávnemu prepúšťaniu a nevyplácaniu miezd. Počas protestu pred pobočkou firmy privolal personál políciu, vďaka čomu bola akcia hlučnejšia a zaujala ešte väčšiu pozornosť.

Po zhruba hodine sa protest presunul k predajni Mercadona a rozprestrel sa aj transparent poukazujúci na Týždeň. Cieľom bolo vyjadriť solidaritu členovi zväzu CNT-AIT v Madride, ktorý bol prepustený, pretože sa pokúšal vytvoriť odborovú organizáciu upratovačiek a upratovačov vo firme ISS Facility Services SA, ktorú si najíma Mercadona. Vedúca predajne sa snažila protestujúcim neúspešne dohovoriť, aby akciu ukončili a opakovala klamstvá firmy o spore. Zastavila sa aj skupinka mladých ľudí, z čoho bola zaujímavá diskusia o problémoch v práci ich rodičov (protiprávne prepúšťanie, dlžné mzdy, problémy s dovolenkami...). Zhruba 20 tínedžerov a tínedžeriek sa nadšene pripojilo k protestu a spoločne skandovali „Ak nás, pracujúcich, nie je veľa, nikto nás nepočúva!“. Vyjadrili tiež uznanie, že Týždeň sa darí organizovať na medzinárodnej úrovni.

Poľsko (ZSP)

Zväz sa venuje bojom za vyplatenie miezd počas celého roka a má za sebou desiatky úspechov. Nedávno napríklad dosiahli vyplatenie dlžných miezd v predajniach Żabka (viac https://priamaakcia.sk/Predavacka-ziskala-dlznu-mzdu-po-proteste-pred-predajnou-abka.html) či v kníhkupectve Granos Ksiązki Tanie (viac https://priamaakcia.sk/Zvaz-ZSP-dosiahol-vyplatenie-dlznej-mzdy-knihkupectve.html).

Keďže v Poľsku ide o častý problém, ZSP pripravili novú brožúru venujúcu sa tejto téme. Jej súčasťou sú aj témy ako nelegálne strhávanie časti mzdy či falšovanie informácií o odpracovaných hodinách.

Vo Varšave sa zväz pustil do nového sporu o nevyplatenú mzdu. Prvou akciou bolo kolektívne doručenie listu s požiadavkami https://zsp.net.pl/demand-letter-delivered vedeniu kaviarne na jednej z univerzít. Kaviareň zamestnáva študentov a študentky, no platí im len časť dohodnutých peňazí, prípadne vôbec nič. Nasledovať majú ďalšie protesty.

Zväz vo Vroclave začal počas Týždňa poskytovať bezplatné poradenstvo a pomoc pri riešení problémov v práci. Poradňa bude fungovať od novembra pravidelne každý prvý pondelok v mesiaci a jej zriadenie vysvetľuje zväz takto:

„V škole nás neučia základy Zákonníka práce ani ako aktívne konať v odborových organizáciách, ale základy podnikania a individualizmu. Keď vstúpime na trh práce, zamestnávatelia často využívajú našu nevedomosť. Pracovníci a pracovníčky nepoznajú svoje základné práva, nevedia, na čo majú nárok. Keď sa vyskytne problém, často nevedia, kde hľadať rady, a súhlasia s tým, čo počujú od nadriadených. Ak máte v práci problém, či už ide o šikanovanie, krádež mzdy alebo čokoľvek iné, môžete sa stretnúť s osobou zo zväzu a porozprávať sa.“

 
ZSP tiež poukazuje na chýbajúcu právnu ochranu v prípade nevyplácania miezd alebo častí miezd (napríklad nadčasov). Veľká časť pracujúcich má obmedzenú právnu ochranu, keďže nemajú riadnu zmluvu. Neexistencia platenej dovolenky či iných benefitov je v skutočnosti „legalizuje“ ich okrádanie, nehovoriac o tom, že tiež môžu prísť ľahšie o prácu.

„Takéto neisté pracovné situácie vedú k ďalším problémom, ktoré riešia ľudia z nášho zväzu – napríklad vysťahovanie. Veľa ľudí s neistými pracovnými podmienkami sa dostáva do špirály dlhov a časť z nich potom nedokážu platiť ani nájomné. Táto krajina nie je miestom pre pracujúcich ľudí, ale miestom divokého kapitalizmu, kde vláda zatvára oči pred týmito problémami. V tejto situácii je samozrejme najlepšou sebaobranou solidarita pracujúcich a priama akcia.“

Srbsko (ASI)

Zväz ASI zverejnil na sociálnych médiách výzvu pre pracujúcich v prípade, že majú nevyplatené mzdy, vďaka čomu ho aj tentokrát kontaktovalo viacero ľudí, s ktorými začal diskutovať o možnostiach ako sa dostať k dlžným mzdám.

Výzva s informáciami o dôvodoch Týždňa sa objavila aj na prvej strane bulletinu Direktna akcija https://www.facebook.com/photo?fbid=712136040945032&set=a.636390678519569, ktorý pravidelne rozdávajú pred továrňami v Belehrade. 

Slovensko (PA)

Zväz Priama akcia tento rok prvýkrát pripravil k Týždňu aj pouličnú propagáciu v podobe špeciálnych nálepiek a plagátov, ktoré sa vylepovali v Bratislave, Trnave a Košiciach. Tento pokus sa ukázal ako efektívny, keďže vďaka plagátom sa ozvalo hneď niekoľko ľudí s nevyplatenými mzdami.

Nevyplácaniu miezd sa PA venuje dlhodobo v rámci kampane „Problémy v práci?“, ktorú podrobnejšie priblížila 21. októbra aj na Anarchistickom festivale knihy v Brne v Českej republike https://priamaakcia.sk/Anarchisticky-festival-knihy-v-Brne-.html. Odozva bola veľmi dobrá a našli sa aj ľudia, čo by mali záujem participovať na otvorených stretnutiach zväzu PA v Brne. Na otvorených stretnutiach, ktoré organizuje PA aktuálne v Bratislave, Trnave a Košiciach sa okrem iného riešia práve aj problémy na pracoviskách vrátane nevyplatených miezd. Snahou PA, aby sa konali v čo najviac regiónoch, pričom v Brne by sa malo uskutočniť v prvej polovici roka 2024.

Propagácia Týždňa prebehla aj online vrátane zverejnenia príkladov úspešných sporov za vyplatenie dlžných miezd, ktoré tento rok uskutočnili zväzy ZSP a Solidarity Federation. 

Francúzsko (CNT-AIT)

Zväz CNT-AIT publikoval článok http://cnt-ait.info/2023/10/20/international-week-23, v ktorom sa zamýšľa nad priamymi akciami ako formami boja. Porovnáva ich s aktivitami, ktoré sa robia napríklad preto, aby zaujali médiá alebo sa o nich hovorilo na sociálnych sieťach. Môžu síce vyzerať „akčne“, v skutočnosti majú s priamymi akciami veľakrát málo spoločného:

„Ako naznačuje názov, priamu akciu uskutočňujú priamo ľudia, ktorých sa problém týka – v tomto prípade pracujúcimi – bez osôb, ktoré by plnili funkciu sprostredkovania, zastupovania či vyjadrovania sa za nich, ako to býva v prípade ľudí z politiky (starostovia či starostky, političky a politici z politických strán), z právnej sféry (osoby pripravujúce stratégie pre obžalovaných) alebo aj z radov odborov, ktorých predstaviteľky a predstavitelia hovoria za pracujúcich bez toho, aby sa ich opýtali na názor.“

V texte sa zdôrazňuje „obyčajná“ povaha priamych akcií, ktoré často začínajú úplne jednoducho. Napríklad keď povieme „Nie“ nadriadeným na pracovisku, keď odmietneme robiť nadčasy, keď sa domáhame vyplácania miezd načas.

„Nie je to nič ohurujúce, nič, čo by spôsobilo vlnu záujmu na sociálnych sieťach. Sú to drobné, každodenné aktivity, malé víťazstvá, ktoré vieme dosahovať malými krokmi a postupne vďaka nim budujeme dôveru v seba a kolektív.“

Zväz CNT-AIT Francúzsko doplnil aj čerstvú skúsenosť:

„Minulý týždeň nás kontaktovala skupina sezónnych pracovníčok zo zahraničia. Chceli vedieť, či sú ich pracovné podmienky na poli legálne (ubytovacie a životné podmienky, nevyplácanie miezd a prémie atď.) a či majú právo niečo požadovať. Hneď ako sme dostali ich žiadosť, navrhli sme im stretnutie, aby sme prediskutovali, čo by sa dalo urobiť kolektívne. Urobili sme právnu analýzu ich požiadaviek, keďže sme sa mohli oprieť o sieť našich kamarátov a kamarátok so solídnymi právnymi skúsenosťami v tejto oblasti, či už vďaka aktivizmu alebo tým, že je to ich profesia (keďže pracujú na inšpektoráte práce). Ukázalo sa, že v skutočnosti sa väčšina problémov nedala označiť za nelegálnu činnosť. Šéfka ich síce vykorisťovala, ale v maximálne legálnej miere! Z morálneho hľadiska išlo o nespravodlivosť, ktorá však bola úplne v súlade s posvätným Zákonníkom práce.

Keď sme im objasnili, ako sa vec má, dodali sme, že im nič nebráni žiadať viac, ako stanovuje Zákonník práce. Zdôraznili sme, že ak chcú maximalizovať svoje šance na úspech, najvhodnejšie bude, ak budú konať kolektívne, ako skupina, bez toho, aby si určili niekoho, kto za nich bude hovoriť so šéfkou (a tým pádom sa nevystavia tomu, že niekto skončí ako obeť represií zo strany šéfky). Vďaka tomu sa im podaril prvý úspech, keď sa domohli práčky, a tým si vlastne zvýšili mzdu, keďže ušetria na poplatkoch v práčovni. Môže sa to zdať nepodstatné, ale možnosť obliecť si čisté oblečenie, keď pracujete na poli, je otázkou dôstojnosti. A revolúcie vznikajú často – ak nie vždy – ako boj za dôstojnosť, oveľa častejšie ako boj za iné, čisto materiálne veci.“

A na záver ešte odkaz od pracovníčky, ktorá sa skontaktovala so CNT-AIT:

„Chcela by som sa vám poďakovať za to, že ste mi pripomenuli, že je spravodlivé, aby som si od Patrones (šéfky) nárokovala určité veci výmenou za moju pracovnú silu, aj keď to zákon nevyžaduje. Stále mám problémy so šéfkami a šéfmi a niekedy aj s kolegyňami, čo mi hovoria, že „neustále niečo požadujem“ (aj keď podľa mňa sú naše podmienky extrémne neisté) a ja potom niekedy znižujem svoje nároky. Ak sa vrátim pracovať niekam do okolia, určite sa vám ozvem a pridám sa k vám, aby sme mohli spolupracovať.“

Nórsko (NSF)

NSF informovali o problémoch zahraničných pracujúcich v Nórsku. Na príklade pracujúcich v lodeniciach a ropnom priemysle. Veľká časť z nich sa organizuje v najväčšom odborovom zväze v súkromnom sektore Fellesforbundet so zhruba 150 000 ľuďmi. Ide o reformistické a značne zbyrokratizované odbory, ktoré sa podľa niektorých informácií správajú veľmi zle k svojmu členstvu. Obzvlášť z radov migrantov a migrantiek zaznievajú hlasy, že odbory sú súčasťou skorumpovaného systémua aj keď im platia členské príspevky, v prípade protiprávneho prepúšťania či nevyplácania miezd, sa nedá spoľahnúť na ich podporu.

V Nórsku bol nedávno prijatý zákon, ktorý má trestať nevyplácanie miezd až šesťročným väzením, čo podľa NSF môže viesť k tomu, že ľudia sa budú spoliehať na riešenie problémov súdnou cestou namiesto mobilizácií zdola a použitím priamych akcií.

Rusko (KRAS)

Vieme, aká je situácia v Rusku, kde je po začiatku vojny takmer nemožné organizovať verejné protesty. Naši kamaráti a kamarátky z KRAS sa preto zapojili iba vo forme morálnej podpory.

Informovali, že nevyplácanie miezd je aj naďalej hlavnou príčinou sporov na pracoviskách a protestov pracujúcich. Od začiatku jesene došlo hneď k niekoľkým divokým štrajkom kvôli nevyplateným mzdám za niekoľko mesiacov práce. Ide napríklad o „štrajk podľa pravidiel“, ktorý zorganizovali baníci z bane UgolExportTrade v Kuzbase https://aitrus.info/node/6151, štrajky stavbárov firmy Sferastroy v Nižnekamsku, cestárov a plynárov Čite, pracujúcich z ložiska plynu Kovykta https://aitrus.info/node/6164 atď. Od júla trvá aj štrajk upratovačiek a domovníkov vo viacerých oblastiach Krasnojarského regiónu https://aitrus.info/node/6141. Viac informácií sa dá nájsť na webstránke aitrus.info, kde sa pravidelne publikujú správy o bojoch pracujúcich v Rusku aj inde vo svete.

Nemecko (ASN)

ASN je organizáciou so štatútom Iniciatíva MAP a je kontaktom pre Nemecko. V rámci Týždňa vylepila  uliciach plagáty a zorganizovala v piatok 20. októbra stretnutie k téme https://asnkoeln.wordpress.com/2023/10/10/lohnraub/. Okrem nevyplácania miezd sa zamerala aj na zadržiavanie sociálnych benefitov, neplatené nadčasy, nepreplácanie dovolenky, diskriminačné znižovanie miezd či privlastňovanie si príspevkov do sociálnej poisťovne.

Ukrajina (Assembly)

Do Týždňa sa opäť zapojil aj kolektív Assembly na Ukrajine, ktorý nie je súčasťou MAP, ale sympatizuje s naším prístupom. Neorganizoval verejné akcie, ale informoval o problémoch s vyplácaním miezd.

Viaceré problémy boli zaznamenané v meste Rubižne https://assembly.org.ua/god-raboty-bez-zarplaty-pod-grom-kanonady-trudovoj-konflikt-na-harkovsko-luganskom-fronte/ v Luhanskej oblasti ovládanej ruskými inváznymi silami. Okrem všeobecného problému s internetovým pripojení sú aj pracovné problémy vo vodárňach, bytových a mestských službách. Podľa informácií, ku ktorým sa dostal kolektív Assembly sa pracujúcim podarilo v jednom prípade po proteste dosiahnuť vyplatenie dlžných miezd.

Ďalší príklad je z neďalekého Lysyčansku. Pred vojnou sa počas spontánnych protestov proti nedoplatkom na mzdách dialo zvyčajne to, že ľudia nechceli nastúpiť na zmenu, dostali prísľub vyplatenia miezd, nakoniec nastúpili a z dlžných peňazí dostali nejakú časť. Počas Dňa mesta a 80. výročia oslobodenia mesta od nacistickej okupácie však 2. septembra v neďalekom Lysyčansku došlo k štrajku vo vodárenskej spoločnosti, kvôli čomu ostalo mesto bez vody. Príčinou bol niekoľkomesačný dlh na mzdách. Podľa niektorých informácií mali byť nasledujúci deň mzdy vyplatené. Pre ľudí je situácia s vodou v meste len pokračovaním zúfalstva. Infraštruktúra je zničená vojnou a kvôli nedostatku personálu nemá kto opraviť potrubia, keďže veľa ľudí odišlo z mestských podnikov (aj z mesta samotného, prevažne mladých).

V piatok 20. októbra začali protestovať aj študentky a študenti https://assembly.org.ua/uchashhiesya-hpi-protestuyut-protiv-sokrashheniya-chisla-poluchayushhih-stipendii-i-chastichno-dobilis-uspeha/ Charkovského polytechnického inštitútu. Vojna ešte viac zhoršila zlú finančnú situáciu študentstva a teraz sa k tomu pridalo znižovanie počtu osôb, ktoré majú nárok na štipendium (s retroaktívnou platnosťou) zo 40-45% podľa zákona na 15% podľa svojvôle univerzity. Študentstvo z viacerých univerzít si vytvorilo vlastnú nezávislú organizáciu zdola, ktorá chce bojovať nielen za dlžné peniaze ale aj celkovo za študentské práva. Na polytechnike došlo k bojkotu vyučovania. Jeho rozsah sa ťažko určuje, ale chápe sa ako prvý z krokov v dlhšom boji, ktorý môžu rozhodnúť o budúcnosti vyššieho vzdelávania v regióne aj celej krajine. Výsledkom bolo, že 30. októbra sa zvýšil počet osôb s nárokom na štipendium na 20%, čo je pochopiteľne neuspokojivé. Protesty umožnili študentstvu uvedomiť si svoje záujmy a ukázali, že sa budú musieť spoľahnúť len na seba.

Kolektív Assembly dodáva:

„Ľudí zdola na ani jednej zo strán tejto vojny nečaká nič dobré. Zomrieť ako na jatkách počas vojenských útokov za „správnu“ vlajku, čo bude viať nad nejakým kusom spálenej zeme alebo hľadať šťastie v emigrácii - to je všetko, čo môžu ponúknuť vám aj mne. Nech sa teda naplnia zabudnuté slová od Slobožanštiny a Donbasu po Palestínu a Izrael: mier do chatrčí, vojnu do palácov!“

Na webstránke Assembly https://assembly.org.ua sa dajú nájsť aj ďalšie články o situácii v krajine.

Chorvátsko (MASA)

MASA je anarchosyndikalistická sieť aktívna prevažne v Záhrebe a ďalšou z organizácií, ktoré sa zapojili do Týždňa, aj keď nie je v MAP.

Okrem propagácie na sociálnych sieťach (https://www.facebook.com/MASAZagreb/posts/pfbid0hkziFtybYio5c8oFzGXWwvptBzfU8Dj18pQL59X5LfUsZSfMpL2M7K3rqTeZhRrkl) usporiadala dve letákové akcie a rozšrila tematické prlagáty v uliciach  Záhrebu spoločne s anarchistickou organizáciou MAK. Povzbudzovali k organizovaniu sa proti firmám, ktoré dlhujú mzdy alebo potláčajú práva pracujúcich. Reakcie okoloidúcich boli pozitívne a nadviazali aj kontakt na osobu, s dlžnou mzdou.

- - -

O Týždni informovali aj ďalšie organizácie MAP (prevažne z Európy) príspevkami na sociálnych sieťach. Teší nás, že aj tento rok sa dostavili pozitívne výsledky a v boji proti nevyplácaniu miezd v akejkoľvek podobe pokračujeme, keďže organizácie federované v MAP sa tejto téme venujú nielen počas jedného týždňa v roku, ale neustále.

Chceš sa zapojiť do našich aktivít počas roka alebo budúci rok počas Týždňa?

Dlhuje ti šéf alebo šéfka mzdu a chceš ju získať späť?

Kontaktuj nás!

- - -

Správa o aktivitách z minulého roka:
https://www.priamaakcia.sk/Sprava-o-Medzinarodnom-tyzdni-proti-nevyplacaniu-miezd-10--16-oktober-2022-.html