Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 21 krajín sveta.



Bez boja sa vyhrať nedá: družstvá pracujúcich sú zlá stratégia

23. máj 2021

Myšlienka, že družstvá stoja za našu pozornosť a úsilie, nie je zriedkavá v anarchistických ani ľavicových kruhoch. Pozerať sa na ne dá rôzne. Carmen Molinari, Lexi Owens a Robert Fontana z portálu Organizing Work si zvolili hľadisko strategické. Tvrdia, že družstvá nie sú inštitúcie, ktorými sa dá bojovať proti kapitalizmu, a všímajú si aj kontext odborového organizovania. Aké sú ich argumenty?

Marxistický ekonóm Richard Wolff v jednom zo svojich nedávnych podcastov Democracy at Work (Demokracia v praxi) presadzuje názor, že družstvá pracujúcich a odbory by mali spolupracovať na vytváraní lepších pracovných podmienok a vyhliadok, ktoré umožnia oslobodenie pracujúcich. Wolff tvrdí, že zatiaľ čo odbory vedia vyjednať lepšie podmienky pre pracujúcich u zamestnávateľov, družstvá pracujúcich sú konečným cieľom, pretože „pracujúci v nich už nemusia s nikým vyjednávať“.

Družstvá pracujúcich sú v ľavicových kruhoch populárne už dlho. Libertínsko-socialistická frakcia Democratic Socialists of America uvádza vo svojom stanovisku z roku 2018, že „kontrola pracujúcich nad pracoviskami sa dá rozvíjať len vytváraním a podporou firiem vlastnených pracujúcimi“ v spojení s odbormi a komunitnými výbormi (pozn. prekl.: v USA ide o ceztriedne mimovládne združenia ovplyvňujúce politiku na miestnej úrovni).

Pracujúci, ktorí spoločne vlastnia a prevádzkujú podnik, sa zbavujú útlaku a disciplíny, ktorú im nanútil zamestnávateľ, a zisky vkladajú priamo do rúk zamestnancov – takto nejako sa argumentuje pri tejto téme.

Podľa nás sú však družstvá pracujúcich často zbytočnou odbočkou od organizovania sa proti šéfom a ani masové družstevné hnutie nikdy nemôže ohroziť triedu zamestnávateľov.

Moc pracujúcej triedy vychádza z našej schopnosti zastaviť tok ziskov kapitalistov v ich firmách. Keď pracujúci zastavia prácu, môže zasiahnuť kapitalistickú logiku maximalizácie ziskov a presadiť svoje záujmy a požiadavky. Družstvá pracujúcich sa naopak dávajú na ústup pred triednym bojom a v skutočnosti zvádzajú pracujúcich k tomu, aby participovali na kapitalistickom systéme.

Svojrázni spojenci

Jedným z „úspešných príbehov“, na ktoré často poukazujú zástancovia družstiev, je Mondragon Corporation so sídlom v Baskicku na severe Španielska. Mondragon je jedno z najväčších družstiev pracujúcich na svete, ktoré malo v roku 2019 vyše 80 000 členov. V roku 2009 podpísalo dohodu s odbormi United Steelworkers (USW) o zakladaní družstiev pracujúcich v Spojených štátoch.

Mondragon vznikol koncom 50. rokov 20. storočia ako malý podnik vyrábajúci parafínové ohrievače. Dnes ho tvorí 257 spoločností v niekoľkých krajinách. Španielsko bolo v 50. rokoch stále v zajatí generála Francisca Franca, fašistického diktátora dosadeného európskou vládnucou triedou a nacistickým Nemeckom po neúspešnej španielskej revolúcii v roku 1936. Franco a jeho tajná polícia postupovali ako brutálni antikomunisti. Organizátori na pracoviskách boli bežne zatýkaní, mučení a vraždení. Francov režim rozdrvil odbory, najmä radikálnu CNT, čo viedlo k takmer úplnému kolapsu organizovania triedneho boja. Netoleroval nič, čo by mohlo predstavovať hrozbu, akou bola revolúcia z roku 1936.

A práve v tomto frankistickom období bol založený Mondragon, ktorý časom značne narástol. Francov režim v skutočnosti podporoval jeho rozvoj. Bol viac než rád, že skupina pracujúcich rozvíjala ľahký priemysel v zaostalom regióne Španielska. V roku 1965, uprostred rozmachu študentských a robotníckych protestov, odcestoval Francov minister práce do Baskicka, aby odovzdal „Zlatú medailu za zásluhy v oblasti práce“ zakladateľovi a vtedajšiemu riaditeľovi družstva Josému Maríovi Arizmendiarrietovi (pozri The Myth of Mondragon od Sharryn Kasmir, s. 86).

O niekoľko desiatok rokov neskôr, v roku 2013, bol Mondragon ocenený za „Odvahu v podnikaní“ novinami Financial Times, čím sa pripojil k takým firmám ako Amazon, Apple a FIAT.

Ako je možné, že marxistickí ekonómovia, ľavicoví revolucionári, odbory, finančné noviny a najdlhšie vládnuci fašista v 20. storočí môžu podporovať rovnakú vec?

bez_boja

Triedny boj... alebo kapitulácia


Myšlienka družstiev priťahuje pracujúcich aj radikálov, pretože všetci do istej miery veríme, že naše zamestnania by boli lepšie, keby sme veci spravovali sami. Čo iné je družstvo, ak nie kontrola nad vlastnou prácou  a výrobnými prostriedkami? Nie je vari viac kapitálu na strane pracujúcich spôsob, ako postupne budovať socializmus?

Problém spočíva v tom, že družstvá neorganizujú a ani nemôžu organizovať pracujúcu triedu, aby bojovala proti vládnucej triede o bohatstvo a moc. Namiesto toho sa usilujú vytvárať a rozvíjať malý kúsok kapitálu mimo priamej kontroly veľkých priemyselníkov. Inými slovami, družstvá ustupujú od priameho boja medzi pracujúcimi a vlastníkmi, aby namiesto neho vytvárali pracujúcich-vlastníkov.

Práve preto bol Mondragon stráviteľný pre generála Franca. Vývoj Mondragonu je vlastne prípadovou štúdiou kolapsu a ústupu odborárstva založeného na triednom boji. Zakladatelia Mondragonu v skutočnosti zriadili družstvo po neúspešnom pokuse zlepšiť pracovné podmienky u predošlého zamestnávateľa. Namiesto organizovania pracujúcich s cieľom bojovať a víťaziť, sa z nich stali pracujúci-vlastníci, resp. drobní kapitalisti.

Takýto scenár je oveľa bežnejší, ako by sa zdalo. V poslednej dobe sa objavuje veľa kampaní za organizovanie sa na pracoviskách, ktoré degenerovali do crowdfundingových kampaní s cieľom založiť družstvá pracujúcich, keď zlyhali pokusy založiť odbory, obzvlášť v odvetviach s nízkym kapitálom, ako sú napríklad potravinárstvo alebo maloobchod.

Spomeňme napríklad kampaň odborov United Electricalworkers (UE) v malom reťazci kaviarní Augie’s v južnej Kalifornii. V júli minulého roka zamestnávateľ náhle zatvoril prevádzky v celkovo piatich oblastiach a prepustil všetkých pracujúcich po tom, čo vznikajúca odborová organizácia oznámila, že tam chce verejne pôsobiť. Odbory sa potom pustili do kampane zameranej na verejné zahanbenie zamestnávateľa a aktivity na sociálnych sieťach; pomerne rýchlo nasledovala GoFundMe stránka s cieľom nahradiť mzdy a získať počiatočný kapitál pre vznik družstva „Slow Bloom Coffee Cooperative“.

Bývalí pracovníci a pracovníčky House of Kava v Brooklyne si zvolili podobnú stratégiu. Keď ich zamestnávateľ prepustil za to, že sa snažili zorganizovať na pracovisku, založili si „nestály družstevný kava bar“ a následne sa spojili s ďalšími baristami a baristkami s bohatými skúsenosťami s organizovaním a pokúsili sa získať finančné prostriedky na otvorenie stálej družstevnej kaviarne.

Ďalším príkladom (opäť v súvislosti s odbormi UE) je tlačiareň Collective Copy v Amherste v štáte Massachusetts. Kampaň za založenie odborov a štrajk v polovici 80. rokov 20. storočia viedli k tomu, že zamestnávateľ podnik zatvoril. Zamestnanci a zamestnankyne potom oslovili „spojencov v komunite“ so žiadosťami o pôžičku na získanie počiatočného kapitálu pre šesťčlenné družstvo.

Výsledkom všetkých týchto prípadov je, že pracujúci a pracujúce sa neorganizujú u iného zamestnávateľa v odvetví, ale riadia malý podnik. A ľuďom sa to podsúva ako víťazstvo odborov. Ako je možné, že pre odbory s legendárnou minulosťou plnou triedneho boja (ako napríklad UE) je dnes spôsob, ako „vytvárať pracoviská, na ktorých pôsobia odbory“, práve zakladanie malých družstevných podnikov, a nie organizovanie pracujúcich, ktorí v odboroch ešte nie sú?

Kampaň Lusty Lady sa často propaguje ako príklad organizovania žien v sexbiznise. Koncom 90. rokov 20. storočia založili pracovníčky striptízového klubu v San Franciscu odborovú organizáciu v rámci odborov SEIU 790. Po štrajku v roku 2003 majiteľ podnik zatvoril. Ženy založili družstvo a pokračovali v činnosti. Veľmi rýchlo však medzi sebou začali súperiť o zákazníkov a snažili sa vylúčiť z podniku bucľatejšie a nebiele tanečníčky, pretože kvôli nim mali menej zákazníkov a menšie zisky – čo bol presne dôvod, prečo sa pôvodne postavili proti majiteľovi a založili odbory. Podnik Lusty Lady skončil v roku 2013 po neúspešnom pokuse o „komunitné financovanie“ s cieľom zaplatiť nájmy a dlhy.

Všetky tieto príklady majú spoločného menovateľa – odklon k družstevnému podnikaniu nastal po tom, ako zamestnávatelia zasadili odborom rozhodujúci úder. Keď však dochádza k presunu pracujúcich do družstiev, ide o premrhanú príležitosť pre odborové organizácie. V podstate takto prichádzame o naštvaných a skúsených organizátorov a organizátorky, keďže sa dostávajú mimo triedneho boja.

Keby všetci ľudia, ktorých vyhodili z práce za organizovanie, pokračovali namiesto toho v organizovaní na iných pracoviskách, s mentorskou pomocou odborov, mohli by spraviť oveľa viac pre zmenu v nejakom odvetví (aj keby išlo len o miestnu úroveň), ako v prípade, keď skončia v rutine prežívania v drobnom podniku.

Boj na súperovom ihrisku

Sen o družstvách pracujúcich sa opiera o myšlienku, že dokážu prežiť a konkurovať ziskovým podnikom vlastneným jednotlivcami alebo investormi. Družstvá pracujúcich „majú pod kontrolou výrobu“ v bezprostrednom slova zmysle, ale podliehajú rovnakej trhovej disciplíne ako kapitalistické podniky.

Väčšina družstiev existuje v odvetví služieb, teda v sektore s relatívne nízkym kapitálom (na rozbeh podnikania netreba veľa peňazí ani strojov), ale aj tak je v ňom ťažké prežiť, a to aj s investormi, pôžičkami pre malé podniky a spoľahlivým trhovým prostredím. Veľa ľudí, ktorí sa pokúšajú založiť družstvá, nemá kapitál potrebný na to, aby podnikali so stratou niekoľko rokov, počas ktorých si budujú klientsku základňu alebo svoje miesto v odvetví.

Môžeme si položiť otázku, či vôbec niekedy bude existovať družstvo pracujúcich, ktoré dokáže získať dostatok kapitálu, aby mohlo konkurovať firme ako Boeing na trhu komerčných dopravných lietadiel. A aj keby také existovalo, čelilo by rovnakej realite, že v dôsledku trhovej disciplíny a tlaku konkurentov musia podniky v kapitalizme žmýkať svojich pracujúcich-vlastníkov, aby dosahovali vyššiu produktivitu. To znamená tlak na znižovanie miezd, neplatené nadčasy a väčšinu ďalších typických znakov námezdnej práce v kapitalizme. Pracujúci v Mondragone štrajkovali v posledných desaťročiach niekoľkokrát – tretina z nich (hlavne pracujúci mimo Španielska) sú priamo zamestnanci, nie pracujúci-vlastníci.

V jadre družstevníctva je vízia budovania niečoho, čo nakoniec zvíťazí v konkurencii s kapitalistickými firmami. Kapitalizmus však funguje vďaka vykorisťovaniu pracujúcich. Družstvá musia prežiť v rovnakom ekosystéme. Môžu získať morálnu pôdu pod nohami v porovnaní s kapitalistami tým, že budú menej hierarchické, férovejšie a spravodlivejšie v rámci svojich vlastníckych štruktúr, ale v skutočnosti sa vzdávajú politickej pôdy pod nohami tým, že sa vyhýbajú širšiemu boju o to, kde sa v našej spoločnosti prideľujú zdroje.

Väčšia základňa

Najväčšia moc pracujúcich spočíva v moci zastaviť, spomaliť alebo inak ovplyvniť výrobu, a tým dosiahnuť výdobytky. Ekonomické pohnútky družstva odrádzajú od akcií na pracovisku, pretože pracujúci majú v podniku vlastnícky podiel. Organizovaní pracujúci však dokážu prerušiť chod pracoviska, a tak dosiahnuť svoje požiadavky. Pri dostatočnom počte dokážu zastaviť celé odvetvie alebo aj ekonomiku. Základňou potenciálnych aktívnych členov a členiek odborov je celá pracujúca trieda. Jej moc pochádza z jej práce.

Po 65 rokoch vývoja má Mondragon takmer 100 000 členov a členiek. S výnimkou juhozápadu Francúzska a severovýchodného Španielska však zostáva maličkým hráčom. Väčšina družstiev pracujúcich pritom nikdy nedosiahne ani zlomok veľkosti Mondragonu.

Dvadsať rokov pred založením Mondragonu mali dva zväzy, ktoré viedli španielsku revolúciu (CNT-FAI a UGT) 1,6 milióna, resp. 1,5 milióna členov. Desaťročia predtým tieto a ďalšie odborové organizácie opakovane uskutočňovali generálne štrajky za zlepšenie pracovných podmienok a dosiahnutie politických požiadaviek, ako napríklad zrušenie monarchie. Počas revolúcie pracujúci a pracujúce kolektivizovali súkromné vlastníctvo en masse.

Družstvá sa považujú za akýsi pokus o predobraz toho, ako spravovať socialistickú ekonomiku. V istom zmysle však pracujúci v skutočnosti spravujú podniky „družstevne“ každý deň: každá partia na stavbe, zmena v kuchyni a oddelenie v domove pre seniorov funguje koordinovane v rámci výroby či starostlivosti o ľudí alebo v súvislosti so vstupnými zdrojmi, ktoré vyrobil alebo pripravil iný tím pracujúcich niekde inde, a keď skončia, nastupuje po nich ďalší tím pracujúcich. Už teraz vieme, ako spravovať ekonomiku, pretože to robíme každý deň; len sa musíme naučiť, ako bojovať proti zamestnávateľom (súkromnému vlastníctvu), aby sme ju spravovali pre nás a nie pre nich.

Odbory sú organizácie pracujúcej triedy, ktoré prinášajú celkom inú logiku, ako je trhová logika maximalizácie zisku. A robia tak prostredníctvom moci. Mocenský boj v jadre kapitalizmu sa nedá obísť tým, že sa úloha „pracujúceho“ a „majiteľa“ prekryje v určitom podniku v rámci ekonomiky, ktorá naďalej funguje v záujme generovania ziskov. Deliacu čiaru medzi „vlastníkom výrobného kapitálu“ a „niekým, kto nemá inú možnosť, iba pracovať za mzdu“ tvorí širší sociálny antagonizmus, proti ktorému musíme bojovať priamo.

Carmen Molinari, Lexi Owens a Robert Fontana sú členovia odborov Industrial Workers of the World (IWW). Ilustrácia: Emé Bentancur.

Preložené zo stránky Organizing Work
Zväz Priama akcia













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj pr?spevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

Večer so zväzom Priama akcia v Hájovni – ako konáme a aké sú možnosti zapájať sa?
13.02.2024 V sobotu 16.3. sa uskutoční akcia, kde budeme rozprávať o úspešnom organizovaní sa, ako sa nám darí prepájať anarchistické myšlienky s praktickou činnosťou, ale aj o veciach, ktoré zaujímajú teba.

Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Trnave (21.2., Kubik)
05.02.2024 Po krátkej pauze pokračujeme ďalším stretnutím aj v trnavskom Kubiku na Štefánikovej 4 o 19:00! Stretnutia sú pre ľudí, čo chcú aktívne riešiť problémy v práci, majú nápady na aktivity v regióne alebo sa chcú zapojiť do aktivít, ktoré prebiehajú alebo sa plánujú, prípadne chcú podebatovať o témach spojených s anarchosyndikalizmom. Tentokrát budeme okrem iného pokračovať v prípravách kampane „Ideš na brigádu?“. Ako zvyčajne budú na mieste aj naše propagačné materiály a publikácie.
FB podujatie: https://www.facebook.com/events/1459488891447683/


Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Košiciach (18.1.)
08.01.2024 Vo štvrtok 18. januára o 18:30 sa v Košiciach uskutoční ďalšie otvorené stretnutie. Stretnutia sú určené pre ľudí, ktorí chcú aktívne riešiť problémy v práci (napríklad, ale nielen nevyplatené mzdy), prispieť do diskusie vlastnou témou, návrhom na činnosť alebo sa zapojiť do prebiehajúcich a plánovaných aktivít. Okrem iného sa budeme rozprávať napríklad o vyriešených a aktuálnych prípadoch problémov v práci, a o plánovaných verejných akciách na východe. Ak chceš prísť, kontaktuj nás cez FB alebo e-mail (zvazpa zavináč riseup.net). Prípadne vyplň aj náš dotazník - https://www.priamaakcia.sk/zapoj-sa. Následne sa dohodneme na podrobnostiach o mieste a čase stretnutia. FB podujatie: https://www.facebook.com/events/342985685178235

Ohliadnutie sa za otvoreným stretnutím v Skalici
10.09.2023 Otvorené stretnutie PA sa uskutočnilo prvý raz v regióne mimo väčších miest. Poteší, že aj na Záhorí sú ľudia, ktorí sa chcú aktívne zapájať do riešenia problémov na pracoviskách a komunite, navzájom si pomáhať a učiť sa od seba. Nadobudnuté zručnosti sa v budúcnosti zídu pri vedení sporov a ďalšom organizovaní sa. Príjemná pracovná atmosféra dotvárala celý priebeh stretnutia a dohodli sme viacero praktických vecí a možností ako sa zapojiť. K dispozícii boli tiež materiály súvisiace s anarchosyndikalizmom a hnutím pracujúcich.

Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Bratislave (20.9., Foajé)
30.08.2023 Po mesačnej prestávke pokračujeme od 20. septembra v otvorených stretnutiach vo Foajé na Štefánikovej 16 o 19:00. Stretnutia sú pre ľudí, čo chcú aktívne riešiť problémy v práci, majú nápady na aktivity v regióne alebo sa chcú zapojiť do aktivít, ktoré prebiehajú alebo sa plánujú, prípadne chcú podebatovať o témach spojených s anarchosyndikalizmom. Ako zvyčajne budú na mieste aj naše propagačné materiály a publikácie. FB podujatie: (FB podujatie)

Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Košiciach (17.8.)
04.08.2023 Vo štvrtok 17. augusta o 17:30 sa v Košiciach uskutoční ďalšie otvorené stretnutie. Stretnutia sú určené pre ľudí, ktorí chcú aktívne riešiť problémy v práci (napríklad, ale nielen nevyplatené mzdy), prispieť do diskusie vlastnou témou, návrhom na činnosť alebo sa zapojiť do prebiehajúcich a plánovaných aktivít. Okrem iného sa budeme rozprávať napríklad o vyriešených a aktuálnych prípadoch problémov v práci, a o plánovaných verejných akciách na východe. Ak chceš prísť, kontaktuj nás cez FB alebo e-mail (zvazpa zavináč riseup.net). Prípadne vyplň aj náš dotazník. Následne sa dohodneme na podrobnostiach o mieste a čase stretnutia. (FB podujatie)

Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Skalici (30.8.)
30.07.2023 Vďaka dotazníku sme sa v poslednom čase spoznali s ľuďmi z viacerých regiónov. Naším cieľom je, aby sa rozvíjali aktivity v čo najviac lokalitách a nielen vo veľkých mestách ako sú Bratislava, Košice či Trnava. Aj preto nás teší, že ďalšie otvorené stretnutie bude v Skalici. Určené je pre ľudí, čo chcú aktívne riešiť problémy v práci či na brigáde, majú nápady na aktivity v regióne alebo sa chcú do nejakých zapojiť, prípadne chcú podebatovať o témach spojených s anarchosyndikalizmom a spoznať podobne zmýšľajúcich ľudí z regiónu. Ak chceš prísť, kontaktuj nás vopred cez FB alebo e-mail (zvazpa zavináč riseup.net) alebo vyplň spomínaný dotazník. Následne sa dohodneme na podrobnostiach o mieste a čase stretnutia. Na mieste budú aj naše propagačné materiály a publikácie. (FB podujatie)

Prenasledovanie odborov v Rusku
11.07.2023 Z rôznych miest Ruska neustále prichádzajú správy o represiách voči odborom. Zámienky na prenasledovanie sú rôzne, vždy však ide o pomstu zo strany štátu a kapitálu. Vo vojenskej atmosfére militarizácie a „mobilizácie národa“ navyše vzniká ešte väčší priestor na útoky na pracujúcu triedu.
V minulom roku sa represie dotkli odborového zväzu Kuriér, ktorí sa dostali do povedomia svojimi štrajkami a ktorého hlavná postava Kirill Ukrajincev bol 26. apríla 2022 zatknutý (viac info tu https://priamaakcia.sk/Podpor-odbory-Kurier-v-Rusku-celia-represii-zo-strany-rezimu.html).


Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Bratislave (12.7., Foajé)
02.07.2023 Aj v júli otvoríme od 19:00 priestory Foajé na Štefánikovej 16 pre ľudí, čo chcú aktívne riešiť problémy v práci, majú nápady na aktivity v regióne alebo sa chcú zapojiť do aktivít, ktoré prebiehajú alebo sa plánujú, prípadne chcú podebatovať o témach spojených s anarchosyndikalizmom. Ako zvyčajne budú na mieste aj naše propagačné materiály a publikácie. (FB podujatie)

Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Trnave (28.6., Kubik)
24.06.2023 V stredu 28. júna budeme o 19:00 opäť v Kubiku na Štefánikovej 4 (FB podujatie). Príď aj ty, ak chceš aktívne riešiť problémy v práci (napríklad, ale nielen nevyplatené mzdy), prispieť do diskusie vlastnou témou, návrhom na činnosť alebo sa zapojiť do prebiehajúcich a plánovaných aktivít. Na mieste budú aj naše propagačné materiály a publikácie.

Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Bratislave (21.6., Foajé)
31.05.2023 V stredu 21. júna budeme opäť vo Foajé na Štefánikovej 16 (FB podujatie). Príď aj ty, ak chceš aktívne riešiť problémy v práci (napríklad, ale nielen nevyplatené mzdy), prispieť do diskusie vlastnou témou, návrhom na činnosť alebo sa zapojiť do prebiehajúcich a plánovaných aktivít. Na mieste budú aj naše propagačné materiály a publikácie.

Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Košiciach
15.05.2023 V utorok 23. mája o 17:30 sa v Košiciach uskutoční ďalšie otvorené stretnutie. Stretnutia sú určené pre ľudí, ktorí chcú aktívne riešiť problémy v práci (napríklad, ale nielen nevyplatené mzdy), prispieť do diskusie vlastnou témou, návrhom na činnosť alebo sa zapojiť do prebiehajúcich a plánovaných aktivít. Okrem iného sa budeme rozprávať napríklad o vyriešených a aktuálnych prípadoch problémov v práci, a o plánovaných verejných akciach na východe. Ak chceš prísť, kontaktuj nás cez FB alebo e-mail (zvazpa zavináč riseup.net). Prípadne vyplň aj náš dotazník. Následne sa dohodneme na podrobnostiach o mieste a čase stretnutia.

Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Bratislave (17.5., Foajé)
26.04.2023 V stredu 17. mája o 19:00 budeme znova vo Foajé na Štefánikovej 16 (použi zvonček naľavo od dverí, prídeme ti otvoriť). Stretnutia sú určené pre ľudí, ktorí chcú aktívne riešiť problémy v práci (napríklad, ale nielen nevyplatené mzdy), prispieť do diskusie vlastnou témou, návrhom na činnosť alebo sa zapojiť do prebiehajúcich a plánovaných aktivít. Na mieste budú aj naše propagačné materiály a publikácie. FB podujatie: fb.com/events/3308024289463267

Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Košiciach (Collosseum, 27.4.)
21.04.2023 Vo štvrtok 27. apríla o 17:30 sa v Collosseu uskutoční ďalšie otvorené stretnutie. Stretnutia sú určené pre ľudí, ktorí chcú aktívne riešiť problémy v práci (napríklad, ale nielen nevyplatené mzdy), prispieť do diskusie vlastnou témou, návrhom na činnosť alebo sa zapojiť do prebiehajúcich a plánovaných aktivít. Okrem iného sa budeme rozprávať napríklad o vyriešených a aktuálnych prípadoch problémov v práci, či o podujatí k 100. výročiu MAP konanému 1. apríla v Košiciach.


Otvorené stretnutie zväzu Priama akcia v Bratislave (Foajé, 12.4.)
05.04.2023 Od apríla sa mení miesto stretnutí. Najbližšie bude v stredu 12. apríla o 19:00 vo Foajé na Štefánikovej 16 (použi zvonček naľavo od dverí, prídeme ti otvoriť). Stretnutia sú určené pre ľudí, ktorí chcú aktívne riešiť problémy v práci (napríklad, ale nielen nevyplatené mzdy), prispieť do diskusie vlastnou témou, návrhom na činnosť alebo sa zapojiť do prebiehajúcich a plánovaných aktivít. Okrem iného sa budeme rozprávať napríklad o vyriešených a aktuálnych prípadoch problémov v práci, či o podujatí k 100. výročiu MAP konanému 1. apríla v Košiciach.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in