Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 17 krajín sveta.



KATT hlási: Blava piesok, Tatry sneeeeeeehh!

4. marec 2007

Cez víkend 16.-18.2. sme plánovali ďalšiu kattovicu do oravských hôr. Dopadli sme tak, že sme skončili na Devíne v Blave, hehe. Nevzdali sme to však a 23.2. sme už smerovali do Habovky v oblasti Západných Tatier, resp. Roháčov. Všade sneh a my!

18.2. Devín – Sandberg

Náš pôvodný plán bol Oravice na Orave:). Po chaosení, nejasnostiach s ubytovaním, klesajúcich počtoch potvrdených kaťákov a probléme s chýbajúcim výstrojom však deň pred odchodom (či skôr neskorú noc, že Ica;)) z plánu zišlo. Počasie malo byť veľmi pekné, takže padol nápad urobiť si prechádzku aspoň v Bratislave. A tak sme sa popoludní 18.2. ocitli v  počte 10 (teda 10+1, že Miška;)) v autobuse smerom do Devína. Polovicu ľudí sme ani nepoznali, čo ale vôbec nebolo na škodu. Našim cieľom bol Sandberg, miesto, ktoré nič nehovorilo ani niektorým Blavákom, o to ale lákavejšie. Z Devína nás čakal celkom pohodový výstup na náučný chodník smer Sandberg. Cesta išla cez NPR Devínska Kobyla, teda cez kopec nad Devínom smerom do Devínskej Novej Vsi, trocha lesík, trocha vetrík (nepotvrdilo sa síce „keď v Bratislave fúka, na Devíne je víchrica“, ale niečo pravdy na tom bude). Dobrá nálada, debatovanie, slnko. Nič náročné, proste pekná nedeľná prechádzka, ktorá mi úplne bodla po všetkých možných stresoch. Miška mala možnosť otestovať si čaro tehotenskej turistiky a zvyšok si trocha mohol vylepšiť kondičku. Cestou dumáme, čo za krajinu je to naľavo od nás, niektorých dokonca napadlo, že Čechy (veď za Moravou... ale inak sme v podstate celkom múdri a inteligentní, hehehe) a komentujeme domovinu našich rakúskych susedov.
Po asi hodine sme sa dostali na pre minimálne polovicu z nás neznáme miesto menom Sandberg. Ide o pozostatok mora, ktoré tu kedysi bolo. Ak „nedopatrením“ zídete zo značenej trasy nájdete tu odtlačky rôznych pradávnych mušlí a naberiete si do topánok trocha piesku a možno na vás zamáva aj ujo z ochrany životného prostredia, ktorý vám však ťažko dá pokutu, keď dobre vie, že v ten deň tam ešte takých ako vy bude niekoľko desiatok... Trocha blbo vyriešená ochrana...
Dali sme si obednú prestávku a vyrazili späť do Devína, ale spodnou trasou, ktorá je tiež veľmi pekná. V Devíne sme ešte navštívili „open air“ geologické múzeum, ktoré sa podobá na opustené stavenisko s 18 tonovou žulou z Južnej Ameriky... Príjemne oddýchnutý a trošku unavení to po vyše troch hodinách výletovania vzdávame a nasadáme na bus späť do Blavy a našich každodenných stresov...


23.–25. 2. 2007 Habovka (725 m.n.m., Západné Tatry/Orava/Roháče)

A teraz konečne náš vytúžený sneh!!! Predtým ale znova kopec chaosu, kedy sme sa napríklad v piatok poobede dozvedeli, že naše ubytovanie bude o čosi drahšie a v inej dedine. Boli sme ale nastavení na oddychovanie a pohodu, tak sme sa tým nejak veľmi nezaťažovali. Naša výprava bola tentokrát skromná, iba 5(+1:)), ale lepšia taká matematika ako výpočty s nulou... Habovka je dedina pred Zubercom, konečnou zastávkou autobusov v turistickej a lyžiarskej oblasti na Orave. Naše ubytovanie bolo hotovým luxusom (zvedaví majú smolu, neprezradím, aspoň nabudúce budete mať o to viac motivácie pridať sa k nám;)) za ceny, ktoré nám prišli v danej lokalite neštandardne nízke (čo ale bolo spôsobené asi už zmienenou zmenou pôvodného miesta ubytovania). Už chýbalo iba napojiť sa na WiFi z vedľajšieho domu...
Na túru sme ale prišli odreagovať sa od práce a internetu a našťastie sme nemali ani absťáky, hehe.

Sobota

Vyrážať sme mali v sobotu okolo 10.00, lebo sme čakali ešte jednu posilu, takže sme si všetci vychutnali, aké je to spať aspoň tých 8 hodín denne. Posila nakoniec nemohla doraziť, ale aj tak by sme asi nevstali skôr. Na túru teda vyrážame až po 11.00. Ideme do neďalekej Zverovky, známej hlavne ako lyžiarske centrum. Mape sme teda nedali moc zabrať, takže končíme asi tak, že prichádzame autom do niečoho, čo by mohlo byť časťou nejakej dediny a pýtame sa miestneho „Kde je Zverovka?“, „Tu ste vo Zverovke!“ OK, trocha humoru na obed nezaškodí. Pokúšame sa nájsť značenie smerom k našim kopcom, ideme cez lesík, brodíme sa snehom a vychádzame na mieste, ktoré by sme mali bližšie, keby sme sa vrátili po normálnej ceste. Naokolo bližšie... Ale aspoň sme konečne mohli počuť to chrastenie SNEHu, ktoré patrí k poriadnej zime! Ešte superklzká cesta popri zaparkovaných autách lyžiarov, naše závistlivé pohľady na lyžujúcich sa a už sme pri vstupe do Západných Tatier, ktoré sú súčasťou Národného parku Vysoké Tatry.
Čas zatiaľ veľmi nevnímame, kým sa neocitáme na rázcestí. Buď Ťatliakova chata a prechod cez jazerá a Roháčsky vodopád (1250 m n.m.) alebo Vodopád a možno jazerá (čiže o dosť kratšia verzia). Je 12.50 a záver jasný – vodopád.
Obloha je polojasná, ale vrcholky sú v mrakoch, pohľad je to ale aj tak krásny. Odkedy sme vyrazili je chladnejšie a chladnejšie. V snehu sa ale brodiť nemusíme, chodník je vyšľapaný a široký, aj so stopou pre bežkárov. Zakrátko sa končí cesta a vstupujeme do hustejšieho lesného porastu. Všetko ako má byť. Po vyše polhodine šľapania je pred nami menší kopček, čochvíľa by tu už mal byť aj vodopád.
A je tu, krásne modrý a pôsobivý! Predierame sa cez neznačenú a málo vychodenú cestičku priamo k nemu a kocháme sa pohľadom. Je takmer celý zamrznutý, zhora prská voda, ktorá tečie popod veľkú ľadovú bariéru a nižšie sa znova ukazuje, aby hneď zmizla pod nami. Fotíme, oddychujeme, užívame si atmosféru miesta. Prestávka na obed, kopec čokolády a dávame sa na zostup späť k rázcestiu, lebo je jasné, že na jazerá by sme to pred zotmením nestihli. Teda tam aj hej, ale naspäť leda tak vrtuľníkovým expresom... Dohadujeme sa, že ešte by sme mohli ísť pozrieť Múzeum oravskej dediny. Balíme a padáme dole. Ja doslova - po obvyklom behu z kopca po neistom snehu. Najobľúbenejšia časť turistiky mi moc nevyšla a končím derúc zem ramenom, hehe. Na rázcestie sa dostávame po 14.15 a 15.25 už parkujeme pred Múzeom, ktoré je na naše sklamanie už zatvorené. Tak hádam niekedy nabudúce.
Túra nás kupodivu nejak zmohla a tak si dávame bábätkovský oddych na našej ubytovni. Večer ideme na pizzu do jednej z miestnych reštaurácií s bratislavskými cenami. Ica na záchode preskakuje dvere bez kľučky (ktorá ktovie prečo je na mužských toaletách...) a vracia sa s odretou rukou, prižmúreným pohľadom a stiahnutými perami, za ktorými jasne vidieť ceriace sa zúrivé zuby, hehe. Platíme, ako bolestné si berieme pekný pohár a padáme do hajan, aby sme konečne vstali skôr...

Nedeľa

Tentokrát vyrážame pred deviatou na kopec Skorušina (1314 m.n.m.). Trasu nám odporučil miestny lesník, cez ktorého sme mali aj ubytovanie a pravdepodobne si myslel, že sme nejakí znudení bratislavskí výletníci... Vyšli sme smerom na modrú, ktorá vedie zo začiatku dediny cez mierne zarastenú lúku až k veľkej lúke, kde blato vystriedal sneh. Počasie je opäť výborné, ešte lepšie ako v sobotu, a to údajne malo fúkať a byť zamračené. Na rázcestníku v sedle Biedna, kde sme za necelú hodinu odbočujeme na červenú a po asi 10 minútach vidíme, že sme urobili krásne zbytočný oblúk po tej našej modrej, „Naokolo bližšie“ sa opakuje, ale čo už, šľapeme ďalej. Cesta monotónna, samé stromy, bežkárska trať, ktorú sa spočiatku snažíme tolerovať (vo finále z nej nezostáva ani náznak jej pôvodného určenia, hádam nám bežkári odpustia...). K vrcholu to majú byť zhruba dve hodiny a pred jeho dosiahnutím nás čakajú dva menšie vrcholy. V domnienke, že jeden sme už určite minuli si spokojne vykračujeme lesom a začíname sa pomaly sťažovať na lesníkom vybranú trasu. Ale ok, prišli sme oddychovať, nie?
Keď prichádzame k prvej značke, zisťujeme, že až teraz sme na prvom vrchole, že časovo sme značne pozadu a že to takým tempom nestihneme. Miške to síce ešte celkom ide, ale radšej nechce riskovať prípadné možné vysilenie a komplikácie pri návrate, tak sa dohadujeme, že oni pôjdu s Danielom naspäť a my ideme ďalej.
Je 11.20. Pridávame do kroku a veríme, že všetko stihneme a že pred nami bude čoskoro druhý vŕšok a potom už len 200 m stúpania a sme na vrchole Skorušiny. Krajina je stále monotónna. Furt ta jedna bežkárska trať, stromy, žiaden výhľad. Ideme, ideme, ideme, ideme a ideme. A ideme. A ideme. A... Do toho ešte zhoršujúci sa sneh, do ktorého sa stále viac zabárame. S pribúdajúcimi hodinami začíname byť trocha naštvaní a okolo jednej sa zastavujeme pri akom-takom výhľade na Roháče. Ica zo seba vychrlí pár nadávok, prižmúri oči, vycerí zuby, urobí pár fotiek a jednohlasne sa zhodujeme na ústupe.
Cestou preberáme naše pracoviská, túžby, úskalia anarchistickej scény na Slovensku, čo má a čo nemá význam a podobné témy. Okolo 14.20 vychádzame z lesa znova čeliac príšernému pohľadu na to, ako sme šli naokolo. Ica s Vladom si robia do it yourself boby a už si to ženú dole. O pár sto metrov nižšie sa nám naskytá prekrásny výhľad na Roháče a o ďalších pár sto metrov milý odkaz od Mišky a Daniela v podobe „sediaceho golema“ v snehu, s ktorým sa fotíme. Zvyšok už iba sneh, snehoblato, blato a skúsenosť, ako sa dá zablúdiť v obci, ktorá skoro nemá ulice, hehe.
Okolo tretej sme už v našej luxuschyži, líhame si do postelí a oddychujeme/spíme, aby sme o necelé dve hodiny opustili Habovku, kde sme strávili veľmi pekný víkend..

Ďalšiu túru plánujeme na koniec marca. Ak sa chceš pridať, píš na kattkolektiv(zavináč)yahoo(bodka)com.

Michal

Ďalšie fotky:

Sandberg - zima či jar?

Odtlačky mušlí na Sandbergu

Sandberg dnes... 

 

...a Sandberg pred miliónmi rokov

 

 Roháče - kamže-kam turisti?

 

Roháčsky vodopád

Naokolo bližšie...

 

Roháče vo svojej kráse

 

Sediaci golem

 KATT rocks!













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj príspevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

Zväz ZSP uspel v spore o dlžnú mzdu s predajňou obuvi
09.01.2019 Problémy vo firme Schaffa Shoes sa týkajú neoprávneného prepúšťania, neskorého a neúplného vyplácania miezd a zlého správania šéfov. Na protest proti týmto praktikám sa 10. decembra vo Varšave uskutočnila akcia pred jednou z kamenných predajní s obuvou a doplnkami, ktorá patrí do siete Schaffa Shoes. Podobný protest sa konal aj začiatkom roka 2018 v inej predajni, a hoci vtedy sa situácia vyriešila v prospech pracovníčky, isté praktiky zjavne pretrvali.

Rýchle víťazstvo zväzu SolFed v spore o dlžnú mzdu
06.11.2018 Podnik Proud Cabaret zameraný na kabaret a burlesku vyplatil dlžných 1500 libier hneď po odovzdaní listu s požiadavkou. Vedenie neplnilo dohodu o výške hodinovej mzdy vo výške 8,50 libier a platilo len 7,58 libier (až do zavedenia novej minimálnej mzdy v apríli 2018, keď sa minimálka zvýšila na 7,83 libier). Do zmluvy tiež nezahrnulo zákonom požadovanú informáciu o mzdových tarifách. Pracovník na to opakovane upozorňoval, no nikam to neviedlo. Keď ho neustále odbíjanie unavilo, ozval sa SolFedu a po odovzdaní listu s požiadavkami dostal svoje peniaze.

Zväz SolFed v Manchestri zvíťazil v spore s realitkou Fortis
02.11.2018 Len pred pár dňami sme informovali o víťazstvách zväzu Solfed v Brightone v sporoch týkajúcich sa bývania. V septembri publikoval článok o úspechu aj Solfed v Manchesteri. Spor sa začal v máji a skončil v júli. Išlo o vyplatenie kompenzácie štyrom študentom, ktorí boli ubytovaní cez realitku Fortis. Dostali kompenzáciu spolu vo výške 832 libier.

Jeden piket a dlžná mzda na účte
20.05.2018 Zväz Solidarity Federation v Brightone sa v apríli ohlásil s ďalším ukončeným sporom. Istá reštaurácia dlhovala bývalej pracovníčke 1200 libier za odpracované hodiny a nevyčerpanú dovolenku. Stačila jedna protestná akcia, krátky e-mailový pingpong medzi SolFedom a zamestnávateľom a dlžná suma bola vyplatená.

Anarchosyndikalistický Prvý máj 2018
15.05.2018 Spracovali sme súhrn aktivít organizácií, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP) alebo s ňou sympatizujú. V článku si môžeš prečítať o aktivitách v 18 krajinách sveta: Austrália, Bangladéš, Brazília, Británia, Bulharsko, Francúzsko, India, Indonézia, Kolumbia, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko, Španielsko, Švédsko a USA.

Krátka správa z vernisáže plagátov „Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní“
09.04.2018 V sobotu 24. marca sa v bardejovskej Bašte uskutočnila vernisáž výstavy kolektívu Hogwash s názvom Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní. Plagáty sa nachádzajú na prvom poschodí Bašty. V priestoroch kaviarne sú menšie plagáty z edície Abeceda anarchistického amatéra, vo vedľajšej veľkej miestnosti sú veľké plagáty. Kto nestihol vernisáž, má možnosť navštíviť Baštu v otváracích hodinách do 30. apríla, kedy sa výstava skončí (udalosť na FB).

Podporili sme pracovníkov a pracovníčky Poľskej pošty
01.03.2018 Dnes napoludnie sme v rámci medzinárodného týždňa solidarity s pracovníkmi a pracovníčkami Poľskej pošty navštívili veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave. Keďže veľvyslanec sa na mieste nenachádzal, konzulovi sme objasnili dôvody našej návštevy a odovzdali list s požiadavkou (PDF), aby o proteste informoval príslušné orgány v Poľsku.

Rozhovor so zväzom Priama akcia v nemeckom vysielaní RTVS
26.02.2018 Ak ovládaš aspoň základy nemčiny, môžeš si vypočuť rozhovor pre Radio Slowakei International (vysielanie RTVS v nemeckom jazyku) z konca januára na tomto odkaze: RTVS.

Víťazstvo Pražskej solidárnej siete v boji o dlžnú mzdu
15.11.2017 Pripomíname ďalšie víťazstvo Pražskej solidárnej siete SOL!S v boji o dlžnú mzdu. K úspechu ešte z októbra gratulujeme a pripájame pôvodný článok aj s videom z návštevy agentúry Avedonna agency, ktorá mzdu dlhovala pracovníčke Denise.

Prezentácia zväzu PA na Ffud feste v Seredi
04.08.2017 Po Trenčíne odprezentujeme naše aktivity a konkrétne spory so šéfmi aj v Seredi. Konkrétne v sobotu 12. augusta o 15.00 na Ffud feste.

Prezentácia zväzu PA počas futbalového turnaja UAFA CUP v Trenčíne
21.06.2017 V sobotu 24. júna popoludní predstavíme v Trenčíne naše aktivity a konkrétne spory, ktoré sme viedli so šéfmi. Prezentácia sa uskutoční v rámci antirasistického futbalového turnaja UAFA CUP.

Anarchosyndikalistický Prvý máj 2017 vo svete
15.05.2017 Počas tohtoročného Prvého mája vyšli do ulíc v mnohých krajinách a mestách sveta sekcie Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP) a ďalšie spriatelené organizácie. Prinášame reportáže z Austrálie, Brazílie, Británie, Bulharska, Francúzska, Indonézie, Kolumbie, Nemecka, Poľska, Portugalska, Ruska, Španielska, a Švédska.

Poľskí poštári prijali libertínsku formu organizácie svojho hnutia
10.05.2017 Po celoštátnom proteste vo Varšave sa v polovici apríla v Lodži konalo tretie stretnutie poštárov. Sformalizovala sa na ňom sieť poštárov, ktorá prijala libertínsku formu organizácie založenú na našich princípoch – priamej demokracii, zväzoch bez vodcov a delegátoch, ktorí majú určené mandáty a sú kedykoľvek odvolateľní.

SolFed Liverpool zvíťazil v spore s agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti
20.04.2017 V prvej polovici apríla sa skončil spor zväzu Solidarity Federation v Liverpoole s agentúrou Alpha Care. Bývalej pracovníčke, ktorá sa rozhodla odísť z agentúry pre zlé pracovné podmienky, dlhovala agentúra peniaze za odpracované hodiny, cestovné výdavky a dovolenku.

Ďalší protest poštárov v Poľsku
11.04.2017 Vyše 2000 pracovníkov a pracovníčok pôšt demonštrovalo v sobotu vo Varšave za zlepšenie pracovných podmienok, reogranizáciu práce a znovuzamestnanie dvoch kolegov, ktorí boli prepustení po verejnej kritike situácie na pošte. Mobilizácia pokračuje.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in