Libcom.org - tá pravá voľba na nete
27. december 2007
Žiadne dookola omieľané subkultúrne témy či utápanie anarchizmu vo voľnomyšlienkarstve a mládežníckom životnom štýle. Naopak, kopec tém súvisiacich s každodenným životom, ale aj históriou, teóriou a praxou. Bavíme sa o jednom z najkvalitnejších webov na svete venovanom predovšetkým anarchizmu, syndikalizmu a autonomistickému marxizmu. Tu je rozhovor s členom redakčného kolektívu, ktorý veľa hovorí aj o stave vecí u nás. Čítaj!
S Johnom Stevensom z redakcie libcom.org o Libcome a všeobecnom stave vecí diskutoval Wayne Foster. Publikované 20. júla 2007 na webe Libcomu.
Libcom.org je neustále rastúcim online zdrojom, ktorý sa snaží propagovať sebaorganizáciu pracujúcich prostredníctvom publikovania správ, teoretických textov a článkov o histórii. Počet návštev stúpol z 25-35 000 mesačne v roku 2005 na 110-170 000 v súčasnosti a registrovaných je 2 600 aktívnych používateľov. Stránka obsahuje vyše 7 000 článkov v podobe krátkych správ a celých kníh a nedávno došlo k veľkému upgradu. Web spravuje kolektív desiatich ľudí, vrátane Johna Stevensa.
John, zdá sa mi, že Libcom má užšie politické zameranie ako iné online zdroje. Minimálne v porovnaní s Indymedia, a-infos či infoshop. Na Wikipedia sa píše: „[Libcom je] tiež ovplyvnený špecifickými teoretickými a praktickými tradíciami anarchokomunizmu, sociálnej ekológie/komunalizmu, anarchosyndikalizmu, situacionizmu, autonomistického marxizmu, radového komunizmu a autormi ako Marx, Peter Kropotkin, Harry Cleaver, Murray Bookchin a Anton Pannekoek. Aj keď obsahuje texty z tradície marxizmu a anarchizmu, projekt je založený na pochopení a zmene sociálnych vzťahov, ktoré prežívame v každodenných životoch...“ Je toto vhodný opis? Prečo ste zamietli „nezávislý“ prístup, ktorý uprednostňujú neutrálnejšie zdroje?
Neviem, či presne rozumiem tomu „nezávislý“, ale áno, myslím, že opis z Wikipedie je presný. Sme revolucionári a komunisti, ale na revolúciu sa nepozeráme ako na nejaký cieľ niekde na konci tisícročia a komunizmus nepovažujeme za potenciálnu utópiu. Komunizmus je pre nás skutočným žijúcim vyjadrením vzájomnej pomoci, spolupráce, sebaorganizácie a odporu okolo nás každý deň. Snažíme sa podporovať, publikovať a propagovať tieto tendencie, keď sa s nimi stretneme.
Tým „nezávislý“ som myslel napríklad to, že Indymedia sa zvykne považovať za náhradu korporatívnej zaujatosti, pretože kombinuje akože objektívne správy a otvorený prístup na základe slobody slova (v rámci limitov). Aj iné stránky sa snažia poskytovať hodnotovo neutrálne spravodajstvo v rámci „hnutia“. Libcom presadzuje špecifický prístup na báze triedne orientovaných teoretických stanovísk, ktoré som spomínal vyššie. Máte redakciu, ktorá rozhoduje a vstupuje do diskusií na vašich fórach a drží sa revolučnej politiky a toto, podľa mňa, dosť odlišuje váš projekt od iných.
Hej, myslím, že je to tak. Naša stránka je čiastočne užšie zameraná ako Indymedia už len preto, že je menšia, a aj pole prispievateľov je oveľa menšie. Ale áno, máme jasne definované politické názory a vysokú úroveň politickej zhody v rámci nášho kolektívu. Veríme v naše myšlienky a chceme ich propagovať. Zároveň nechceme, aby naša stránka podporovala myšlienky, ktoré sú skôr vzdušnými zámkami či od reality odtrhnutými výmyslami a považujeme ich za kontraproduktívne pri budovaní sily pracujúcej triedy. Platí to nielen pre očividne reakčné myšlienky ako rasizmus či fašizmus, ale aj pre iné názory, ktoré sú stále populárne medzi „radikálmi“, ale ktoré podľa nás nie sú užitočné, ako leninizmus, nacionalizmus a podpora hnutí za národne oslobodenie či bezmyšlienkovitý aktivizmus atď.
Nezastávame myšlienku „spoločného veľkého stanu“ anarchizmu, najmä ak by sme ho potom mali zdieľať s mizantropickými antisociálmi, pedofilmi, zástancami primitivistických kultov o konci sveta a pod. Tiež sme sa chceli vyhnúť problémom, ktoré má mnoho verejných stránok, kde ľudia posielajú kopec príspevkov, ktoré nemajú žiadnu úroveň, ako sú konšpiračné teórie, antisemitské islamistické články, „národný anarchizmus“, „libertariánsky“ kapitalizmus a podobné sračky.
Sú politické pozície, na ktorých ste sa ako kolektív ešte nedohodli?
Sme mladý kolektív, všetci tak okolo 25, rozhodne si nemyslíme, že máme všetky odpovede. Existuje veľmi vysoká miera zhody, ale sú veci, o ktorých interne do istej miery stále diskutujeme. Ide najmä o úlohu politickej organizácie, antifašizmus, syndikalizmus a povahu odborov. A otázku Židov. Ha ha.
V Británii akoby dnes existovali dve protikladné libertariánske tendencie. Jedna nadväzuje na priame akcie ekoaktivistov z 90. rokov a na antikapitalistické hnutie a charakterizuje ju snaha robiť verejne viditeľné „akcie“. Orientuje sa na okraj spoločnosti. Druhá tendencia je viac teoretická, zdôrazňuje triedny boj a organizovanie sa na pracovisku. V súčasnosti sa nepodieľa na konfrontačných verejných akciách. K prvej by sme možno mohli zaradiť Dissent Network, Camp for Climate Action a Sack Parliament. K druhej Libcom? A ešte ďalšia otázka – prečo ty a tvoji kamaráti venujete toľko energie tejto forme politickej akcie?
Reflektujeme naše predošlé politické aktivity a naše skúsenosti z anarchistického hnutia. Pozreli sme sa na silné a slabé stránky vecí, ktoré sa ľudia snažia robiť a zvážili ich v kontexte našej situácie. Museli sme nájsť formu aktivity, ktorá by bola vhodná pre Britániu 21. storočia v čase nízkej miery triedneho boja.
Ako som už spomínal, sme mladí a sme si dobre vedomí toho, že väčšina našej generácie nemá žiadne skúsenosti s kolektívnym bojom. Dokonca ani s členstvom v odboroch či štrajkami. Úplne základné myšlienky solidarity, ktoré tu boli pred dvadsiatimi rokmi bežné, ako napríklad to, že neprekročíš líniu piketu, dnes kopec mladých pracujúcich nepozná (pozn. prekl. – picket je forma protestu podobnému štrajku, kedy sa protestuje napríklad pred bránami podniku či pred pracoviskom; kto prejde cez pomyselnú čiaru, stáva sa v podstate štrajkokazom).
Takže si myslíme, že je dôležité dostať von všetky informácie, ktoré sú k dispozícii, aby ľudia poznali predošlé aj súčasné boje pracujúcich, v ktorých sa kolektívnym úsilím snažili o zlepšenie svojich životov, pracovných podmienok a komunity.
To, v kombinácii so skutočnosťou, že v Británii neprebiehajú žiadne masové boje a že revolučné anarchistické myšlienky tu takmer neexistujú, znamenalo, že sme sa rozhodli, že najlepšie využijeme svoj čas, ak sa budeme venovať aktivitám súvisiacim s „propagandou“.. To znamená vydávať a zdieľať informácie, novinky a libertariánske komunistické myšlienky. (Mal by som spomenúť, že ľudia z kolektívu sa ako jednotlivci angažujú v iných aktivitách a politických skupinách ako Solidarity Federation, Antifa, atď.)
Niektorí sme sa pokúšali robiť tlačené materiály – pomáhali sme vydávať a editovať časopis Freedom, ale boli sme z toho frustrovaní kvôli povahe tohto média. Museli sme sa trápiť s dodržiavaním uzávierok a míňať hrozne veľa energie len na spracovanie časáku, takže už neostal čas na propagáciu alebo predaj mimo súčasného okruhu čitateľov. V podstate sme teda každých 14 dní ďalej kázali už presvedčeným. A keď sme aj napísali nejaký dobrý článok, prečítalo si ho niekoľko sto predplatiteľov, ale to bolo všetko, už z neho nič neostalo.
Tým, že sme začali publikovať online, sme zásadne obmedzili náklady, zaujali obrovský počet nových čitateľov, zbavili sa tlaku uzávierok a dokázali to, že sa neustále pridávajú články. Použitie webu tiež znamená, že ľudia, ktorí nikdy nepočuli o nejakej anarchistickej publikácii, o ňu môžu zakopnúť na našej stránke – mesačne máme 54 000 kliknutí z googlu (plus 6 000 z iných vyhľadávacích stránok). Niektorí pracujeme v kancloch, čo je bonus navyše, lebo môžeme robiť na stránke a zároveň nás platia!
Aké je cieľové publikum? Do akej miery sa snažíte ovplyvňovať spektrum politickej činnosti, o ktorej hovorím vyššie? A do akej miery je to o širšej triede? Ako sa líšil a vyvíjal váš prístup k týmto dvom publikám?
Obsah je rozdelený na dva smery. Prvý a najdôležitejší je orientovaný na pracujúcich ľudí všeobecne. Druhý na ľudí, ktorí sa považujú za politických radikálov, aktivistov, socialistov alebo anarchistov.
Preto máme špeciálne formátované stránky s obsahom, kde všetky články musia spĺňať isté kritéria. Časti news (správy), thought (myšlienky), organise (organizuj sa) a history (história) obsahujú texty do 2 000 slov a sú zamerané na ľudí, ktorí sú už zbehlí v témach. Ide skôr o priblíženie historických osobností, akronymov, organizácií, myšlienok a udalostí, ktoré nie sú veľmi známe. Takmer všetky anarchistické médiá dnes berú priveľa vecí ako samozrejmosť a odkazujú na Španielsku občiansku vojnu, Kropotkina alebo skupiny ako CNT bez toho, aby ich vôbec priblížili. Chceme, aby ľudia lepšie chápali tieto veci, a preto na stránke máme glosár pojmov s úvodmi a články sa pokúšame čo najviac prepájať.
Politickým aktivistom je určená najmä knižnica a fóra. Tu sú pravidlá voľnejšie a knižnica obsahuje články tak, ako boli napísané, bez nejakých doplnení navyše.
Tým, že sme obsah zamerali najmä na pracujúcich, dúfame, že sa ľudia dozvedia o bojoch, ktoré prebiehajú (správy), bojoch, ktoré sa odohrali v minulosti (história), spôsoboch kolektívneho boja za zlepšenie našich životov (organizuj sa) a myšlienkach, s ktorými prišli pracujúci na základe vlastných skúsenosti, aby im pomohli v boji o lepší svet (myšlienky). Vo všeobecnosti dúfame, že ľuďom aspoň málinko ukážeme, že kolektívny boj a solidarita nevymreli, že tu sú stále, že pracujúci dokážu a aj zlepšujú svoje životy a podmienky pomocou kolektívnych priamych akcií.
Knižnica sprístupňuje dôležité teoretické texty a dokumenty, ktoré sa často strácajú tým, že menšie stránky prestanú fungovať. Máme tiež veľa pôvodných materiálov, ktoré sme my alebo naši prispievatelia úmorne skenovali. Dúfame, že posunú radikálov viac libertariánskym smerom, smerom orientovaným na triedny boj. A dúfame, že sa to stane aj vo fórach; že diskusiami a debatou predstavíme libertariánsko-komunistické myšlienky ako najkonzistentnejšie a najrozumnejšie pre zlepšovanie sveta. To je „propagandistický“ cieľ fór ako takých, aj keď „propaganda“ je druhoradá v porovnaní s tým, čo sa dá dosiahnuť zdieľaním informácií a prepájaním ľudí.
Neznamená to teda, že stránka je vzdelávacím zdrojom pre pracujúcich všeobecne a nástrojom prepájania tých pracujúcich, ktorí sa považujú za revolucionárov? Toto rozlíšenie akoby zahŕňalo skĺznutie do aktivistickej mentality (triedny boj tiež môže byť aktivizmom), kde revolučná aktivita sa sústreďuje na to, aby človek presvedčil ľudí, aby prijali nejakú ideológiu. Toto je v rozpore s komunizmom ako žijúcou, každodennou skúsenosťou vzájomnej pomoci a odporu.
S tým nesúhlasím, pretože pre nás je web našou kolektívnou aktivitou. Pritom sme zároveň zapojení aj do aktivít mimo neho, ktoré považujeme za súčasť našej „revolučnej činnosti“.
Čo sa týka „aktivizmu“, slovníková definícia je „Použitie priamej, často konfrontačnej akcie, akou je demonštrácia alebo štrajk, proti alebo v solidarite s nejakou kauzou." Toto je ok.
Snažíme sa vyhnúť situácii, kedy ľudia začnú byť posadnutí tým známym „robiť niečo“, aj keď to, čo robia, je zbytočné. Nie je možné vytvoriť masový boj z ničoho a nepodporujeme „aktivistizmus“, kedy sa robia elitárske „akcie pre akcie“, ktoré robia malé skupiny.
Je tu teda protirečenie voči komunizmu ako živému vyjadreniu odporu? Nemyslím si. Naše správy a články o histórii sa nekončia ako mnoho anarchistických textov štýlom „a preto by si sa mal stať anarchistom“. Poukazujú na udalosti, vysvetľujú, ako isté problémy vplývajú na pracujúcich, opisujú, čo sa s tým snažili urobiť a zvažujú, či sa im to podarilo alebo či zlyhali a aké poučenie si z ich skúsenosti môžu zobrať iní pracujúci. Podľa nás vedie kombinácia týchto skúseností logicky k prijatiu libertariánskeho komunizmu ako myšlienky, ale väčšina stránky je zameraná na povzbudzovanie a šírenie informácií o kolektívnych bojoch, v ktorých sa používa priama akcia – čo sú vyjadrenia žijúceho komunizmu.
Svoju politiku teda neskrývame a netvárime sa, že nie sme ozajstní revolucionári alebo komunisti, aby sme boli populisti. Po prvé, nebolo by to čestné a po druhé, myslíme si, že je dôležité propagovať myšlienku libertariánskeho komunizmu, pretože podľa nás je to najlepší spôsob ako môžeme my, ľudia z pracujúcej triedy, zlepšiť naše životy. Preto robíme toto všetko a v iných častiach našej stránky poskytujeme nástroje ďalším libertariánskym komunistom.
Snažíme sa tiež podporiť spájanie nie na základe ideológie, ale na základe vzájomného záujmu – podľa odvetvia, zamestnávateľa, lokality atď. V tejto oblasti robíme viacero vecí v podobe triedenia obsahu podľa regiónov, sektorov a tagov. Zatiaľ sme neiniciovali žiaden špecifický projekt týkajúci sa pracovísk, ale radi by sme to urobili v budúcnosti. Napríklad, ponúkli sme založenie diskusného fóra prepojeného zo starej stránky McDonalds Workers Resistance, ale oni mali nejaké problémy (myslím, že boli opití). Komunikovali sme so skupinami v boji, napríklad