Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 19 krajín sveta.



Okupácia chemickej továrne Cellatex vo Francúzsku (2000)

18. január 2009

Tentokrát prinášame článok o boji zamestnancov chemickej továrne Cellatex vo Francúzsku z roku 2000. Keď hrozilo zatvorenie továrne, odbory začali niekožkomesačné vyjednávania, ktoré nikam neviedli. Pracujúci sa preto rozhodli zorganizova sa sami. Vďaka nekompromisnému (no environmentálne nebezpečnému) prístupu sa im podarilo dosiahnu značne vylepšenú dohodu pri prepúšaní. Skúsenos z tohto boja by mohla by pre nás celkom aktuálna v terajšej situácii prepúšania spôsobeného finančnou krízou.

Chemická továreň v mestečku

Givet je osemtisícové mestečko v severnej časti Francúzska (pri hraniciach s Belgickom). Kedysi bolo strediskom oceliarskeho a textilného priemyslu, po reštrukturalizácii v 70. rokoch sa však začalo meni skôr na vežké smetisko, kde nezamestnanos dosiahla 22 %. Európska únia označila továreň Cellatex ako „vysokorizikovú“. Produkovala veža toxického a horžavého materiálu a nebola vežmi „modernizovaná“. Začiatkom roka 2000 v nej pracovalo 153 zamestnancov (1/3 žien). Firma putovala od roku 1991 od jedného vlastníka k druhému a ako posledná ju kúpila spoločnos z Rakúska, ktorá plánovala jej vytunelovanie.
Od roku 1991 sa stala hrozba zatvorenia továrne hlavnou metódou obmedzovania pracovných a mzdových požiadaviek. Vlastníci ju využívali, aby zmrazovali rast miezd, znižovali mzdy z nadčasov, zavádzali predčasné odchody do dôchodku a nútili žudí pracova cez soboty a dni vožna. Zamestnanci skláňali hlavu aj kvôli tomu, že mali k podniku akýsi historický vzah. Pracovali v ňom celé generácie rodín.
Na jar 2000 došlo k niekožkomesačnému neúspešnému vyjednávaniu odborov. Firma nakoniec ohlásila zatvorenia fabriky. Koncom júna ešte prebiehali jednania o zachovaní továrne, ale 5. 7. 2000 bol vyhlásený bankrot.

Výbuch hnevu

„Vykopli nás ako hromadu smetí,“ vyhlásil jeden zo zamestnancov. „Neváhala by som ani sekundu. Som taká nahnevaná, že by som to tu najradšej vyhodila do vzduchu,“ povedala 41-ročná žena, keď sa dozvedela o bankrote. Reakcia bola okamžitá. Ešte v ten istý deň o 20:30 večer pracujúci obsadili budovu Cellatexu.

„Odboroví predáci sú politikmi, ktorých plne ovládajú ich strany. Nedá sa im veri... Je tu obrovská priepas medzi pracujúcimi bojujúcimi za svoje prežitie a budúcnos vlastných detí a odborárskymi lídrami, ktorí „vyjednávajú“ len za seba.“ (výrok bývalej predáčky).

Všetci podpísali prehlásenie, kde varujú, že ak nedôjde k rozbehnutiu výroby alebo ak nedostanú oveža vyššie odstupné a preškolenie ako garantuje zákon, vyhodia fabriku do vzduchu. Odboroví funkcionári nemali nad akciami žiadnu kontrolu. Do 10. 7. sa pred továrňou robili vatry z rôznych produktov a materiálov. Kancelárie boli vyplienené, všetky počítače zmizli a brány podniku boli zatvorené – presnejšie, privarené k sebe. Leták podpísaný „tvrdým jadrom Cellatexu“ obsahoval varovanie, že do miestnej rieky Meuse vylejú kyselinu sírovú. Súdneho úradníka, ktorý má dohliadnu nad bankrotom, človeka z úradu práce a miestneho člena parlamentu cez noc donútili zosta v továrni. Na miestnom zhromaždení vládnych úradníkov, odborových šéfov a rôznych členov miestneho výboru, kde sa malo hžada riešenie krízy, rozlialo niekožko zamestnancov na zem benzín a mávalo zapažovačmi, čo vyvolalo totálnu paniku. Miestne úrady evakuovali všetkých obyvatežov  v okruhu 500 metrov. Nikto z evakuovaných neprejavil voči zamestnancom pocity nepriatežstva. Úrady dokonca odpojili aj telefóny v oblasti, aby zamedzili kontaktu okupujúcich s žuďmi vonku. Evakuácia skončila, keď sa začalo jedna o požiadavke zamestnancov - 150 000 frankov (cca 20 000 USD) na zamestnanca navyše k bežným dávkam v nezamestnanosti.

Napriek tomu, že začal vznika spor medzi radikálnymi a umiernenými zamestnancami (o ktorom, žiaž, nemáme viac informácií), na odborových byrokratov sa stále jednotne hžadelo ako na nepriatežov. Stratégiou úradov bolo čaka, ak to bude nutné, aj mesiace, aby sa pracujúci unavili. Možno to fungovalo mnohokrát v minulosti, ale v prípade Cellatexu sa prerátali. Keď navrhli prevoz najnebezpečnejších chemikálií (z „bezpečnostných“ dôvodov), jeden robotník odpovedal: „Ak s nimi pohnete, jednania behom minúty skončia. Pokiaž nemám svoju bezpečnos a istoty ja, nebudú ju ma ani oni.“

Počas jednaní miestnych prominentov demonštrovali pracovníci pred budovou s transparentmi „Pôjdeme pekne všetci... bum bum“. 12. 7. vyliali do riečky vlievajúcej sa do rieky Meuse 5 000 litrov kyseliny sírovej, symbolicky natretej na červeno. Požiarnikom sa pod ochranou polície podarilo zabráni tomu, aby sa dostala do Meuse, no zamestnanci ďalej hrozili, že každé dve hodiny budú vypúša 10 000 litrov, čo ale nakoniec neurobili. (Je potrebné doda, že továreň bola neslávne známa tým, že vypúšala do rieky 5 000 litrov derivátov síry týždenne). Vysoký funkcionár odborov CGT zavolal do továrne a požiadal pracujúcich „aby nepokračovali v zúfalých činoch“. Akcia nakoniec viedla k obnoveniu vyjednávaní v Paríži. Prelomila tiež mediálne ticho. Vláda prišla na jednania so stratégiou oddeli tvrdé jadro od umiernených, ktorí mali medzi sebou intenzívne debaty.

Robotníci pokračovali vo vyvíjaní tlaku vnútri podniku aj mimo neho – pred bránami továrne robili pre médiá vežké vatry a malé demonštratívne výbuchy . Polícia bola na mieste, ale v bezpečnej vzdialenosti od fabriky.

Výnimočné víazstvo

19. 7. 2000 zamestnanci jednohlasne prijímajú novú ponuku úradov. Každý zamestnanec dostal:

1. odškodné 80 000 frankov (pôvodne žiadali 150 000 a bolo im ponúkaných 36 000),
2. mesačný príplatok k podpore v nezamestnanosti, vďaka čomu dostal každý, kto robil vo fabrike viac ako 6 mesiacov, plnú výšku mzdy počas doby ďalších 2 rokov,
3. zvláštne výhody pri preškožovaní.

Bol tiež zriadený orgán, ktorý mal dozera nad realizáciou dohody (a zároveň zabráni obnove boja zo strany pracujúcich). Minister práce vzdal hold odborom a miestnym politikom.

„Bojova sa vyplatí,“ tak znel odkaz pre francúzskych pracujúcich v tej dobe. Celá udalos viedla k množstvu debát, ktoré v skutočnosti ukázali, že ekonomickí, politickí aj  odborárski vodcovia majú strach z toho, že by sa niečo také zopakovalo s nepredvídatežnými dôsledkami. Zmobilizovali sa aj sociológovia. Niektorí tvrdili, že Cellatex „bol záležitosou všetkých tých, ktorí sa nenechajú oklama lacným trikom o internetovej revolúcii, prekvitajúcej ekonomike a kratších radách na úradoch práce.“ (Iní namietali a v článkoch pre masmédiá vyhlasovali, že „Cellatex nebol politickou záležitosou, ale terorizmom a že nemá nič spoločné s návratom anarchosyndikalistických myšlienok...“ Ak už toto nie, čo potom?) Je pravda, že 2 týždne po dohode naozaj došlo k podobným bojom na ďalších pracoviskách vo Francúzsku. Niektorí ministri začali hovori o „terorizme“ a „ekoterorizme“. V mnohých podnikoch sa sprísnil dozor nad „nebezpečnými“ materiálmi a prichádzalo k aktualizácii rôznych foriem politickej, odborárskej a administratívnej intervencie. Avšak, dialektika triedneho boja je ako hračka čertík v skrinke – vždy sa otvorí v novej podobe, kým experti tlačia na tie staré.

Štrajk v Cellatexe bol v lete 2000. V lete 2001 sa uskutočnili rozhovory s bývalými zamestnancami. Takmer nikto z nich si nenašiel novú prácu, takže drvivá väčšina žije stále z podpory a vedia, že prácu si nenájdu. Stále sú ale presvedčení, že ich akcie a stratégia boli správne a keby ju bolo treba zopakova, išli by do toho. Ba čo viac, urobili by viac a konali by oveža tvrdšie!

Pôvodne vyšlo vo francúzskych novinách „Echanges“. Skrátená verzia bola uverejnená v magazíne „AnarchoSyndicalist Review“ s komentárom od CNT - francúzskej sekcie Medzinárodnej asociácie pracujúcich.
Slovenský preklad vyšiel v novinách Žerme bohatých č. 2 (2001).

Pre web Priamej akcie upravili a doplnili podža verzie http://libcom.org Daniel Drevený a Michal Tulík.













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj pr�spevok








 
ODPORÚČAME



(pĂ­ĹĄ s diakritikou)

SPRÁVY

Najnovšie číslo Kapitálu aj s naším článkom o štrajkoch v školstve
13.03.2020 Redakcia časopisu Kapitál nás požiadala o príspevok k téme neposlušnos a výsledkom je osobne ladený článok našej členky. „V rokoch 2012 a 2016 som sa ako učitežka na jednom z bratislavských gymnázií zúčastnila protestov a štrajkov v školstve. Štrajk v roku 2012 sa stal jedným z najznámejších vyjadrení nespokojnosti pracujúcich v novodobých dejinách Slovenska. Zároveň bol predzvesou štrajku v roku 2016, ktorý sa dá bezpochyby označi za bezprecedentný prejav nezávislosti od klasických odborov.“

(Ne)voli nestačí – Po vožbách sa nič nekončí
26.02.2020 Už o niekožko dní sa na základe výsledkov volieb začne vytvára koaličná vláda a my si vypočujeme, že teraz treba čaka. Najprv na prvých sto dní, ako je zvykom, potom do polovice volebného obdobia, a napokon na ďalšie vožby. Štátne inštitúcie a firmy budú robi všetko preto, aby v novej situácii čo najefektívnejšie presadili svoje záujmy cez vlastné organizácie a kontakty. A my zatiaž (znova) prestaneme existova.

(Ne)voli nestačí – Voli či nevoli? O čom sú vožby
18.02.2020 Pozastavme sa na chvížu ani nie tak nad odpoveďou na túto otázku, ale nad tým, ako uvažujeme v období pred vožbami a ako vlastne funguje zastupitežská demokracia.

Otvorené stretnutie v deň volieb – program akcie
17.02.2020 S blížiacim sa termínom predvolebného otvoreného stretnutia v Bratislave aktualizujeme jeho program.

(Ne)voli nestačí - Organizovanie sa
11.02.2020 V práci aj v bežnom živote riešime problémy väčšinou bez toho, aby sme sa nejako špeciálne organizovali. Keď chceme na niečo poukáza alebo sa niekoho zasta, vieme to urobi v podstate hocikedy. Stačí trocha zdravého rozumu a odvahy. Je však veža problémov, ktoré sa dajú len ažko vyrieši bez skutočnej organizácie a plánovania.

Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v januári
04.01.2020 V otvorených stretnutiach pokračujeme aj v novom roku. Jedno už máme naplánované na deň volieb vo februári, no stretneme sa aj v januári. Naposledy (v novembri) boli výsledkom stretnutia tri aktivity (článok o štrajku pracujúcich proti klimatickej zmene, účas na klimatickom štrajku a solidarita s protestmi v Čile). Dúfame, že praktický presah budú ma aj ďalšie stretnutia. Vidíme sa v sobotu 18. januára o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Zväz CNT-Tarragona hlási úspech po desiatich mesiacoch v spore
21.12.2019 Po desiatich mesiacoch sa 13. decembra dohodou skončil spor s predajňou tabaku Estanco Nº 2 de El Vendrell. K dohode došlo bez súdneho sporu a zapojenia právnikov. Rozhodli priame akcie.

Nálepky (Ne)voli nestačí sú tu!
22.11.2019 Chceš podpori túto myšlienku vo svojom regióne? Ozvi sa, pošleme!
Budú k dispozícii aj na otvorenom stretnutí v Bystre v BA už túto sobotu od 16:00. Viac info: nájdeš tu.


Otvorené stretnutie so zväzom Priama akcia v novembri
09.11.2019 Po hodnotnom prvom stretnutí minulý mesiac bude v novembri ďalšie. Pokračujeme v našej snahe o diskusie a spoločné aktivity žudí, ktorým je blízky triedny prístup. Diskusie vychádzajú z potrieb a záujmov žudí na stretnutiach a zámer je, aby mali praktický presah. Vidíme sa v sobotu 23. novembra o 16:00 v komunitnej obývačke Bystro. Viac o stretnutiach sa dozvieš nižšie.

Rozšírme myšlienku „(Ne)voli nestačí“ do regiónov!
28.10.2019 V rámci príprav na aktivity, ktorými chceme rozšíri myšlienku „(Ne)voli nestačí“, by sme radi znova zdôraznili, že sa chceme vyhnú naahovaniu sa o to, či voli alebo nevoli. Nájdu sa hlasy, ktoré tvrdia, že treba voli napríklad preto, aby sa do parlamentu nedostali neofašistické tendencie. Ide o vežmi dobrý príklad, na ktorom sa pokúsime vysvetli pointu kampane. Viac informácií o plánovanej kampani, do ktorej sa môžeš zapoji, nájdeš tu.

(źavicová) žurnalistika – skúsenos s redakciou blogu Pole
22.10.2019 Seriózna žurnalistika by mala by bez ohžadu na politickú orientáciu korektná. Očakáva sa, že človek, ktorý chce o niečom písa, si tému nielen vopred naštuduje, ale bude tiež vnímavo pristupova k poznámkam „respondentov“. Platí to pre klasické články aj pre rozhovory. Teda malo by. Naša skúsenos s redakciou blogu Pole bola iná.

Fotoreport z klimatického štrajku v Bratislave (20. 9. 2019)
20.09.2019 K dnešnému protestu na Námestí slobody sme sa ako organizácia vyjadrili stanoviskom zverejneným na webe, ale aj osobnou účasou na mieste v rámci „tmavozeleného“ bloku, ktorý pochodoval za vežkým transparentom kolektívu Bod obratu „Zmeňme systém, nie klímu“.

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opä symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypoču/stiahnu si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokožvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájs rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosou a režimom pred rokom 1989.

�al�ie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňova.
Log in