Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 21 krajín sveta.



Okupácia chemickej továrne Cellatex vo Francúzsku (2000)

18. január 2009

Tentokrát prinášame článok o boji zamestnancov chemickej továrne Cellatex vo Francúzsku z roku 2000. Keď hrozilo zatvorenie továrne, odbory začali niekoľkomesačné vyjednávania, ktoré nikam neviedli. Pracujúci sa preto rozhodli zorganizovať sa sami. Vďaka nekompromisnému (no environmentálne nebezpečnému) prístupu sa im podarilo dosiahnuť značne vylepšenú dohodu pri prepúšťaní. Skúsenosť z tohto boja by mohla byť pre nás celkom aktuálna v terajšej situácii prepúšťania spôsobeného finančnou krízou.

Chemická továreň v mestečku

Givet je osemtisícové mestečko v severnej časti Francúzska (pri hraniciach s Belgickom). Kedysi bolo strediskom oceliarskeho a textilného priemyslu, po reštrukturalizácii v 70. rokoch sa však začalo meniť skôr na veľké smetisko, kde nezamestnanosť dosiahla 22 %. Európska únia označila továreň Cellatex ako „vysokorizikovú“. Produkovala veľa toxického a horľavého materiálu a nebola veľmi „modernizovaná“. Začiatkom roka 2000 v nej pracovalo 153 zamestnancov (1/3 žien). Firma putovala od roku 1991 od jedného vlastníka k druhému a ako posledná ju kúpila spoločnosť z Rakúska, ktorá plánovala jej vytunelovanie.
Od roku 1991 sa stala hrozba zatvorenia továrne hlavnou metódou obmedzovania pracovných a mzdových požiadaviek. Vlastníci ju využívali, aby zmrazovali rast miezd, znižovali mzdy z nadčasov, zavádzali predčasné odchody do dôchodku a nútili ľudí pracovať cez soboty a dni voľna. Zamestnanci skláňali hlavu aj kvôli tomu, že mali k podniku akýsi historický vzťah. Pracovali v ňom celé generácie rodín.
Na jar 2000 došlo k niekoľkomesačnému neúspešnému vyjednávaniu odborov. Firma nakoniec ohlásila zatvorenia fabriky. Koncom júna ešte prebiehali jednania o zachovaní továrne, ale 5. 7. 2000 bol vyhlásený bankrot.

Výbuch hnevu

„Vykopli nás ako hromadu smetí,“ vyhlásil jeden zo zamestnancov. „Neváhala by som ani sekundu. Som taká nahnevaná, že by som to tu najradšej vyhodila do vzduchu,“ povedala 41-ročná žena, keď sa dozvedela o bankrote. Reakcia bola okamžitá. Ešte v ten istý deň o 20:30 večer pracujúci obsadili budovu Cellatexu.

„Odboroví predáci sú politikmi, ktorých plne ovládajú ich strany. Nedá sa im veriť... Je tu obrovská priepasť medzi pracujúcimi bojujúcimi za svoje prežitie a budúcnosť vlastných detí a odborárskymi lídrami, ktorí „vyjednávajú“ len za seba.“ (výrok bývalej predáčky).

Všetci podpísali prehlásenie, kde varujú, že ak nedôjde k rozbehnutiu výroby alebo ak nedostanú oveľa vyššie odstupné a preškolenie ako garantuje zákon, vyhodia fabriku do vzduchu. Odboroví funkcionári nemali nad akciami žiadnu kontrolu. Do 10. 7. sa pred továrňou robili vatry z rôznych produktov a materiálov. Kancelárie boli vyplienené, všetky počítače zmizli a brány podniku boli zatvorené – presnejšie, privarené k sebe. Leták podpísaný „tvrdým jadrom Cellatexu“ obsahoval varovanie, že do miestnej rieky Meuse vylejú kyselinu sírovú. Súdneho úradníka, ktorý má dohliadnuť nad bankrotom, človeka z úradu práce a miestneho člena parlamentu cez noc donútili zostať v továrni. Na miestnom zhromaždení vládnych úradníkov, odborových šéfov a rôznych členov miestneho výboru, kde sa malo hľadať riešenie krízy, rozlialo niekoľko zamestnancov na zem benzín a mávalo zapaľovačmi, čo vyvolalo totálnu paniku. Miestne úrady evakuovali všetkých obyvateľov  v okruhu 500 metrov. Nikto z evakuovaných neprejavil voči zamestnancom pocity nepriateľstva. Úrady dokonca odpojili aj telefóny v oblasti, aby zamedzili kontaktu okupujúcich s ľuďmi vonku. Evakuácia skončila, keď sa začalo jednať o požiadavke zamestnancov - 150 000 frankov (cca 20 000 USD) na zamestnanca navyše k bežným dávkam v nezamestnanosti.

Napriek tomu, že začal vznikať spor medzi radikálnymi a umiernenými zamestnancami (o ktorom, žiaľ, nemáme viac informácií), na odborových byrokratov sa stále jednotne hľadelo ako na nepriateľov. Stratégiou úradov bolo čakať, ak to bude nutné, aj mesiace, aby sa pracujúci unavili. Možno to fungovalo mnohokrát v minulosti, ale v prípade Cellatexu sa prerátali. Keď navrhli prevoz najnebezpečnejších chemikálií (z „bezpečnostných“ dôvodov), jeden robotník odpovedal: „Ak s nimi pohnete, jednania behom minúty skončia. Pokiaľ nemám svoju bezpečnosť a istoty ja, nebudú ju mať ani oni.“

Počas jednaní miestnych prominentov demonštrovali pracovníci pred budovou s transparentmi „Pôjdeme pekne všetci... bum bum“. 12. 7. vyliali do riečky vlievajúcej sa do rieky Meuse 5 000 litrov kyseliny sírovej, symbolicky natretej na červeno. Požiarnikom sa pod ochranou polície podarilo zabrániť tomu, aby sa dostala do Meuse, no zamestnanci ďalej hrozili, že každé dve hodiny budú vypúšťať 10 000 litrov, čo ale nakoniec neurobili. (Je potrebné dodať, že továreň bola neslávne známa tým, že vypúšťala do rieky 5 000 litrov derivátov síry týždenne). Vysoký funkcionár odborov CGT zavolal do továrne a požiadal pracujúcich „aby nepokračovali v zúfalých činoch“. Akcia nakoniec viedla k obnoveniu vyjednávaní v Paríži. Prelomila tiež mediálne ticho. Vláda prišla na jednania so stratégiou oddeliť tvrdé jadro od umiernených, ktorí mali medzi sebou intenzívne debaty.

Robotníci pokračovali vo vyvíjaní tlaku vnútri podniku aj mimo neho – pred bránami továrne robili pre médiá veľké vatry a malé demonštratívne výbuchy . Polícia bola na mieste, ale v bezpečnej vzdialenosti od fabriky.

Výnimočné víťazstvo

19. 7. 2000 zamestnanci jednohlasne prijímajú novú ponuku úradov. Každý zamestnanec dostal:

1. odškodné 80 000 frankov (pôvodne žiadali 150 000 a bolo im ponúkaných 36 000),
2. mesačný príplatok k podpore v nezamestnanosti, vďaka čomu dostal každý, kto robil vo fabrike viac ako 6 mesiacov, plnú výšku mzdy počas doby ďalších 2 rokov,
3. zvláštne výhody pri preškoľovaní.

Bol tiež zriadený orgán, ktorý mal dozerať nad realizáciou dohody (a zároveň zabrániť obnove boja zo strany pracujúcich). Minister práce vzdal hold odborom a miestnym politikom.

„Bojovať sa vyplatí,“ tak znel odkaz pre francúzskych pracujúcich v tej dobe. Celá udalosť viedla k množstvu debát, ktoré v skutočnosti ukázali, že ekonomickí, politickí aj  odborárski vodcovia majú strach z toho, že by sa niečo také zopakovalo s nepredvídateľnými dôsledkami. Zmobilizovali sa aj sociológovia. Niektorí tvrdili, že Cellatex „bol záležitosťou všetkých tých, ktorí sa nenechajú oklamať lacným trikom o internetovej revolúcii, prekvitajúcej ekonomike a kratších radách na úradoch práce.“ (Iní namietali a v článkoch pre masmédiá vyhlasovali, že „Cellatex nebol politickou záležitosťou, ale terorizmom a že nemá nič spoločné s návratom anarchosyndikalistických myšlienok...“ Ak už toto nie, čo potom?) Je pravda, že 2 týždne po dohode naozaj došlo k podobným bojom na ďalších pracoviskách vo Francúzsku. Niektorí ministri začali hovoriť o „terorizme“ a „ekoterorizme“. V mnohých podnikoch sa sprísnil dozor nad „nebezpečnými“ materiálmi a prichádzalo k aktualizácii rôznych foriem politickej, odborárskej a administratívnej intervencie. Avšak, dialektika triedneho boja je ako hračka čertík v skrinke – vždy sa otvorí v novej podobe, kým experti tlačia na tie staré.

Štrajk v Cellatexe bol v lete 2000. V lete 2001 sa uskutočnili rozhovory s bývalými zamestnancami. Takmer nikto z nich si nenašiel novú prácu, takže drvivá väčšina žije stále z podpory a vedia, že prácu si nenájdu. Stále sú ale presvedčení, že ich akcie a stratégia boli správne a keby ju bolo treba zopakovať, išli by do toho. Ba čo viac, urobili by viac a konali by oveľa tvrdšie!

Pôvodne vyšlo vo francúzskych novinách „Echanges“. Skrátená verzia bola uverejnená v magazíne „AnarchoSyndicalist Review“ s komentárom od CNT - francúzskej sekcie Medzinárodnej asociácie pracujúcich.
Slovenský preklad vyšiel v novinách Žerme bohatých č. 2 (2001).

Pre web Priamej akcie upravili a doplnili podľa verzie http://libcom.org Daniel Drevený a Michal Tulík.













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj pr?spevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

Stanovisko zväzu Priama akcia ku klimatickému štrajku 22. októbra 2021
22.10.2021 Keď sme sa zúčastňovali klimatických štrajkov v roku 2019, netušili sme, že ďalšie protesty ochromí pandémia. A keď prišla pandémia, vyzeralo to, že so zdanlivým útlmom niektorých odvetví príde aj isté, aspoň minimálne zlepšenie stavu planéty. Ukázalo sa však, že v skutočnosti sme na tom ešte horšie, ako sme sa domnievali. Posledné dva roky potvrdili, že ak existuje nádej, nevyhnutné zmeny sa budú musieť dotknúť skutočných príčin problémov. A oveľa viac ako iba dotknúť. Kapitalizmus a systém rozhodovania prostredníctvom štátu musí skončiť na smetisku dejín a my musíme vybudovať niečo lepšie.

3x VÝZVA zväzu Priama akcia ohľadom nevyplácania miezd
05.10.2021 1. Dlhuje ti zamestnávateľ mzdu? OZVI SA NÁM!
2. Pozitívne skúsenosti? PODEĽ SA O NE!
3. Informovanie o probléme a možnostiach, ako sa brániť. ZAPOJ SA!


Začína fungovať „Infoshop a archív radikálnej literatúry Malatesta” v Šuranoch
22.09.2021 Projekty takéhoto typu sú na Slovensku zriedkavé a zvyčajne sú doménou hlavného mesta, takže pozvanie zúčastniť sa na otvorení Infoshopu Malatesta v Šuranoch sme prijali s potešením. Oficiálne otvorenie sprevádzala dvojdňová akcia s názvom „Iný víkend!“. V piatok (17.9.) sa skôr diskutovalo, sobota bola venovaná hudobnej produkcii.

Aktuálna situácia ohľadom zbierky pre afganských anarchistov a anarchistky
14.09.2021 Od začiatku zbierky prešli tri týždne a udialo sa toho veľa, takže by sme sa chceli podeliť o najaktuálnejšie informácie.

Prezentácia a infostánky – Bystro fest, festival Povstanie Pokračuje, Mestský akčný kemp
03.09.2021 Prinášame krátke info o troch akciách, na ktorých sme sa zúčastnili za posledný týždeň.

V solidarite s protestujúcimi v Kolumbii - kontaktuj konzula v Bratislave (+vzor e-mailu)
18.05.2021 O situácii v Kolumbii nedávno informovala naša sesterská organizácia ULET (Priatelia MAP) a ďalšie kolektívy. Skrátenú verziu ich prehlásenia dnes publikoval kolektív Zdola. Okrem informovanosti však môžeme urobiť aj viac - vyjadriť svoj protest zástupcovi Kolumbie na Slovensku.

Ani Izrael, ani Palestína
18.05.2021 Zverejňujeme preklad prehlásenia WSA, našej sesterskej organizácie z USA (Priatelia MAP), s názvom „Za ukončenie izraelských útokov na Gazu! Za spoločný boj proti rasizmu a militarizmu!“

Vyšiel prvomájový špeciál časopisu Burič venovaný anarchosyndikalizmu
02.05.2021 Anarchistická informačná skupina AlterNativE zo Šurian začala začiatkom roka vydávať časopis Burič. V poradí už tretie číslo je venované Prvému máju a anarchosyndikalizmu. Publikácia je výsledkom spolupráce rôznych jednotlivcov, AlterNativE a nášho zväzu. Dá sa stiahnuť z uloz.to v PDF v dvoch verziách (na tlač a na čítanie).

Apart – viac než len knižnica! Nový komunitný priestor pre politiku a umenie v Bratislave
30.04.2021 V apríli otvorila svoje dvere knižnica v novom kultúrnom priestore kolektívu Apart so zámerom skĺbiť politiku a umenie. Ako sme sa však dozvedeli počas osobnej návštevy, v pláne je oveľa viac ako len verejná čitáreň so študovňou.

Najbližšie otvorené stretnutie bude 26. septembra
07.09.2020 Po júnovom stretnutí sa ďalšie otvorené stretnutie zväzu Priama akcia uskutoční v sobotu 26. septembra o 17:00 v bratislavskom Bystre. Budeme hovoriť o tom, ako by sme si navzájom vedeli pomôcť pri riešení problémov v regióne a ako podporiť aktivity, ktoré už prebiehajú. Budeme radi aj keď prídeš do diskusie s hocijakým vlastným bodom. Na stretnutí tiež budú naše propagačné materiály a publikácie. Môžeš si zobrať napríklad nálepky ku kampani venovanej koronakríze či brožúru „Ako sme si poradili s problémami v práci: Spory Priamej akcie 2015-2019“. Tešíme sa na stretnutie!

Najnovšie číslo Kapitálu aj s naším článkom o štrajkoch v školstve
13.03.2020 Redakcia časopisu Kapitál nás požiadala o príspevok k téme neposlušnosť a výsledkom je osobne ladený článok našej členky. „V rokoch 2012 a 2016 som sa ako učiteľka na jednom z bratislavských gymnázií zúčastnila protestov a štrajkov v školstve. Štrajk v roku 2012 sa stal jedným z najznámejších vyjadrení nespokojnosti pracujúcich v novodobých dejinách Slovenska. Zároveň bol predzvesťou štrajku v roku 2016, ktorý sa dá bezpochyby označiť za bezprecedentný prejav nezávislosti od klasických odborov.“

(Ne)voliť nestačí – Po voľbách sa nič nekončí
26.02.2020 Už o niekoľko dní sa na základe výsledkov volieb začne vytvárať koaličná vláda a my si vypočujeme, že teraz treba čakať. Najprv na prvých sto dní, ako je zvykom, potom do polovice volebného obdobia, a napokon na ďalšie voľby. Štátne inštitúcie a firmy budú robiť všetko preto, aby v novej situácii čo najefektívnejšie presadili svoje záujmy cez vlastné organizácie a kontakty. A my zatiaľ (znova) prestaneme existovať.

(Ne)voliť nestačí – Voliť či nevoliť? O čom sú voľby
18.02.2020 Pozastavme sa na chvíľu ani nie tak nad odpoveďou na túto otázku, ale nad tým, ako uvažujeme v období pred voľbami a ako vlastne funguje zastupiteľská demokracia.

Otvorené stretnutie v deň volieb – program akcie
17.02.2020 S blížiacim sa termínom predvolebného otvoreného stretnutia v Bratislave aktualizujeme jeho program.

(Ne)voliť nestačí - Organizovanie sa
11.02.2020 V práci aj v bežnom živote riešime problémy väčšinou bez toho, aby sme sa nejako špeciálne organizovali. Keď chceme na niečo poukázať alebo sa niekoho zastať, vieme to urobiť v podstate hocikedy. Stačí trocha zdravého rozumu a odvahy. Je však veľa problémov, ktoré sa dajú len ťažko vyriešiť bez skutočnej organizácie a plánovania.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in