Priama akcia je solidárny zväz pracujúcich,
ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov
na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky
pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 17 krajín sveta.



Správa z prezentácie o neplatnej výpovedi a otvorených stretnutiach PA na aktivistickom kempe

26. júl 2012

V sobotu 16. júna som sa zúčastnil prezentácie PA na aktivistickom kempe v ČR, na ktorý nás pozvali jeho organizátori. Hoci pôvodne sme plánovali prezentovať len spor nášho člena Davida týkajúci sa neplatnej výpovede, nakoniec sme hovorili aj o otvorených stretnutiach, ktoré organizujeme v Bratislave. Keď sme sa v PA rozhodovali, či na kemp ísť, bol som skôr proti, keďže PA sa zameriava prevažne na aktivity týkajúce sa pracoviska, čo sa v aktivistickej scéne v Česku a napokon aj na Slovensku veľmi nenosí (dôkazom je niekedy doslova katastrofálne nízka podpora aj takej jednoduchej aktivity, ako je poslanie solidárneho e-mailu). Jednoducho som si myslel, že ľudí nezaujme, čo im chceme povedať. No opak bol pravdou – prezentácia a najmä približne dvojhodinová diskusia ukázali, že aktivisti sa o túto tému zaujímajú.

Prezentáciu sme rozdelili na 3 časti:

Prvá časť: Priama akcia – kto sme a čomu sa venujeme

Hovoril som ako prvý: v krátkosti som opísal organizáciu ako takú a vypichol najdôležitejšie aktivity v poslednom období.

Druhá časť: spor člena PA na pracovisku

Nasledovala časť o samotnom spore, ktorú prezentoval jeho aktér. Zrekapituloval priebeh sporu a nasledovala ďalšia, interaktívnejšia časť, v ktorej sme sa opýtali prítomných, čo by na jeho mieste robili oni. Zazneli nápady napríklad kontaktovať právnu pomoc na Úrade práce či Inšpektorát práce, ako aj konkrétne príklady s problémami na pracovisku. Pre nás bolo zaujímavé, že hoci na záver zaznel príklad, kedy si ľudia vydobyli lepšie podmienky vďaka odborom, možnosť riešiť spor kontaktovaním (proanarchistickej) organizácie nezaznela.

Po tejto interaktívnejšie zameranej časti David dopovedal celý priebeh sporu. Vracal sa k veciam, na ktoré si mal dať pozor, a opísal, aké pocity prežíval v rôznych fázach sporu. Zdôraznil, že aj neskúsený človek sa môže zmobilizovať a má šancu dosiahnuť svoje.

Po tejto časti nasledovala diskusia. Potešilo nás, že sme k nej prešli úplne plynule bez toho, aby sme k nej vyzývali. Venovali sme sa v nej nielen PA, ale aj situácii a problémom aktivistov v Česku. Vyberiem aspoň niekoľko tém, o ktorých sa diskutovalo obšírnejšie:

Prečo sa PA začala zaujímať o tému pracujúci?
Zhrnuli sme, že pre PA to bola nosná téma od vzniku organizácie. Potom som opísal v krátkosti aj svoj osobný aktivistický vývoj, v ktorom som sa ako študent spočiatku venoval mnohým témam (bezdomovectvo, práva zvierat, HC/punk scéna, vydávanie časopisu). Postupne som mal menej a menej času kvôli práci a zmenám v osobnom živote, preto som bol nútený riešiť len priority. Už mi nestačil len dobrý pocit z aktivít, potreboval som vidieť aj výsledky činnosti, ktoré by ma posúvali vpred. To sa mi dostávalo len pravidelným zapájaním sa do aktivít  PA. Predovšetkým preto som zostal pri aktivitách týkajúcich sa pracoviska.

Počet členov
Spoločne sme poukázali najmä na to, že pri činnosti, ktorú vyvíjame, je nutná zodpovednosť, systematickosť a odhodlanosť. Organizácie, ktoré sú počtom členov a členiek niekoľkonásobne väčšie, môžu mať oveľa väčšie organizačné problémy a vyvíjať svoju činnosť s oveľa menšími úspechmi, ako organizácie, ktoré sú síce menšie, no majú jasne určené ciele a stratégiu a väčšina ich členov je aktívna, a nie len „do počtu“.

Kauza „stromkári“
Pri tejto téme podľa nás nastala ozajstná diskusia, keďže otázky smerovali nielen na nás. Mohli sme sa dozvedieť pre nás zatiaľ neznáme informácie o kampani na podporu lesných robotníkov (viac informácií tu alebo tu), pouvažovať o jej slabých aj silných miestach a problémoch, ktorým aktivisti čelili. Pokúsili sme sa prispieť nápadmi, čo by sme možno urobili my.

Problém na pracovisku v Prahe
Jeden z prítomných aktivistov opísal problém, ktorý mal na svojom bývalom pracovisku. V tejto diskusii sme síce až tak veľmi nehovorili o tom, čo by sa dalo urobiť, aby sa problém vyriešil, skôr sme sa dotkli podľa nás veľmi dôležitej témy, ktorou je intervencia v sporoch iných ľudí verzus riešenie sporov vlastných členov. Vyjadrili sme názor, že výlučne intervenčný prístup (reagovanie na spory ľudí mimo organizácie a ich neprítomnosť napríklad na pracovisku) je jedným z hlavných problémov českej anarchistickej scény, s čím viacerí prítomní súhlasili.

Tretia časť: otvorené stretnutia PA-BA

Poslednú časť prezentácie mal na starosti tretí z prítomných členov PA. Davidov spor zakomponoval do schémy, ktorú postupne kreslil, a pritom v krátkosti vysvetľoval, čo znamenajú jednotlivé etapy riešenia problémov a sporov, ktorým sa venuje PA. Išlo o pokus znázorniť proces, akým PA postupuje od začiatku sporu po fázu delenia sa o skúsenosti z neho, a vysvetliť, prečo sme na kemp vlastne prišli a ako to zapadá do našej celkovej činnosti.

V diskusii, ktorá nasledovala, sme zhodnotili doterajšie obdobie organizovania otvorených stretnutí (nárast počtu účastníkov, väčšie zameranie na konkrétne problémy ľudí...). Vzhľadom na kritický komentár jedného z členov asociácie Alerta, ktorý zároveň predstavil vlastný pohľad na aktivizmus v komunite, sa väčšina diskusie točila okolo úvah o rôznych možnostiach a prístupoch k veci.

Poukázali sme, že PA sa na otvorených stretnutiach venuje konkrétnym materiálnym problémom (aktuálnym alebo minulým), ktoré buď prakticky riešime, alebo sa za nimi ohliadame a diskutujeme, aké širšie dôsledky majú a ako nám skúsenosti z nich môžu pomôcť v budúcich aktivitách. Uviedli sme, že toto považujeme za základ pre budovanie solidárnej komunity.

Člen Alerty prezentoval iný prístup, pričom vysvetlil, že hovorí za seba, nie za Alertu. Vychádza z princípu, že konkrétny problém nie je to jediné, čo ľudí spojí. Vybudovať komunitu je podľa neho jednoduchšie v susedstve zlepšovaním vzťahov a budovaním dôvery medzi susedmi. Hoci dnes žijú vedľa seba, v skutočnosti si každý žije vo svojom vlastnom svete, nepoznajú sa, starajú sa iba o seba. Ako solidárna komunita by sa mohli spojiť na sídlisku napríklad prostredníctvom kultúrnej aktivity, akou môže byť pravidelné premietanie filmov na stenu bytovky so sprievodnými aktivitami podporujúcimi priateľskejšie vzťahy medzi susedmi. Ľudia by sa teda najprv spoznali a v bežných medziľudských debatách by následne mohli zistiť, že majú aj nejaké problémy, s ktorými by komunita mohla niečo robiť.

Keďže takúto stratégiu v našich podmienkach zatiaľ nijaká z antiautoritárskych skupín neskúsila, bolo pre nás pomerne ťažké reagovať. Od členov PA zazneli v zásade dve stanoviská kritizujúce tento prístup. To zmierlivejšie by sa dalo vystihnúť takto: „Neverím veľmi v idealistický (t.j. nie na materiálnom probléme založený) prístup k aktivizmu a nevidím dôvod, prečo by ľudia mali začať vytvárať komunitu takýmto spôsobom a javiť záujem o aktívne zapájanie sa. Keďže však konkrétne tento prístup u nás zatiaľ nikto neskúsil, prečo nie, o rok sa môžeme stretnúť a povedať si ako to dopadlo.“

Druhé stanovisko je skeptickejšie, no nie preto, že by odmietalo potrebu odstrániť odcudzené vzťahy. V samotnej diskusii sme ho síce poriadne nerozvinuli, ale radi by sme sa o ňom širšie zmienili aspoň na tomto mieste. Terénnej a sociálnej práci v komunite sa dnes venujú rôzne občianske združenia, ktoré majú väčšie šance dosiahnuť nejaké výsledky, pretože nekladú dôraz na politiku. Riešenie problému nespočíva v tom, že by sa táto sféra mala prenechať občianskym združeniam. Problém však je v tom, ako uchopiť problematiku odcudzených vzťahov a ďalších problémov, ktoré sa vyskytujú v našich bydliskách z triednej perspektívy. Ak chcú antiautoritárski aktivisti aplikovať stratégiu, ktorá by dokázala zohľadniť ceztriednu povahu takého aktivizmu, narážajú na problémy, čo sa PA v praxi potvrdilo niekoľkokrát a ani raz sme nedospeli k uspokojivému záveru. Pod ceztriednou povahou takého aktivizmu máme na mysli organizovanie sa s ľuďmi, ktorí sú, zjednodušene povedané, v pozícii zamestnávateľov, manažérov, politikov a pod. Na pracovisku je rozpor medzi šéfom či vedením a pracujúcimi v spore pomerne viditeľný. Zvyčajne sa totiž rýchlo ukáže, že určití ľudia musia robiť určité rozhodnutia, do ktorých ich tlačí ich postavenie v systéme, inak by riskovali, že oň prídu. V jeden deň teda môžeme byť na jednej strane s príjemným susedom a bojovať za komunitnú vec (napríklad proti skládke odpadu), a na druhý deň môžeme zrazu stáť proti nemu ako vedúcemu pracovníkovi na pracovisku. Problém môže byť aj s pokusmi o získanie vplyvu v skupine ľudí alebo v organizácii zo strany ľudí s ambíciami preraziť alebo si udržať istú pozíciu v politike. Pre antiautoritárskych aktivistov teda vyvstáva problém, ako si udržať nezávislosť a politickosť v komunitnej kampani či organizácii.

Hodnotenie akcie

Celkovo som mal ja aj ostatní ľudia z PA po odchode z kempu veľmi dobrý dojem, a to z viacerých dôvodov. Mohli sme sa presvedčiť, že dokážeme zrozumiteľne odprezentovať skúsenosti, ktoré máme z niekoľkoročného aktivizmu. Vysoká úroveň diskusií a počet zapájajúcich sa ľudí nás nielen príjemne prekvapili, ale v konečnom dôsledku dopomohli aj k viacerým návrhom na zlepšenia v PA. Spomeniem napríklad vznik kreslenej schémy, jednoduchou formou objasňujúcej fungovanie a prístup k aktivitám organizácie; pre nás prekvapivé potvrdenie, že vhodné spracovanie prezentovanej témy dokáže osloviť rôznorodé publikum; pomerne úspešné osvojenie si prezentačných zručností členmi organizácie, ktorí s nimi zatiaľ nemali skúsenosti, a to aj pri veľmi krátkom čase na prípravu atď.

Pokiaľ ide o organizáciu kempu, podmienky boli síce trocha sparťanské, no nám to veľmi neprekážalo. Išlo o prvý pokus o viacmenej antiautoritársky a tematicky rôznorodý aktivistický kemp v Česku a myslím si, že je lepšie, že sa uskutočnil v takýchto podmienkach, ako keby sa nemal uskutočniť vôbec. Program bol pestrý, takže každý v ňom mohol nájsť to svoje, a hoci sme sa zdržali iba necelý deň, na základe vlastnej skúsenosti aj informácií od iných ľudí si myslím, že kto neprišiel, môže ľutovať.

Tešíme sa na ďalšie stretnutia!

Daniel Drevený (Úvod, 1. a 2. časť)
Michal Tulík (3. časť a Hodnotenie akcie)

Súvisiace články:
Program kempu
Pozvánka na prezentáciu
Aktivistický kemp – video, fotky & reflexe













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj príspevok








 
ODPORÚČAME



(píš s diakritikou)

SPRÁVY

Zväz SolFed vybojoval spoločne s pracovníkom hotela dlžnú mzdu
08.05.2019 Bývalému pracovníkovi v kuchyni dlhoval hotel Harbour v Brightone 3 odpracované dni, zmluvnú odmenu (prepitné a bonus) a peniaze za nevyčerpanú dovolenku. Celková dlžná suma presahovala 1000 libier.

Kapela Železná kolóna vydáva nový album „Každý deň píšeme dejiny“
30.04.2019 Po 12 rokoch a opäť symbolicky na 1. mája vychádza nový album Železnej kolóny s názvom „Každý deň píšeme dejiny“. Digitálnu verziu s piatimi songmi je možné vypočuť/stiahnuť si na bandcampe a youtube.

Výstava plagátov „Zyeme čokoľvek“
24.04.2019 Solidárny zväz Priama akcia a komunitná obývačka Bystro pozývajú 1. mája o 18:00 na komentovanú prehliadku výstavy provokatívnych PLAGÁTOV KOLEKTÍVU HOGWASH, v ktorých sa tvorcovia snažia nájsť rozdiely, ale hlavne spojitosti medzi súčasnou spoločnosťou a režimom pred rokom 1989.

Ďalšia neúspešná žaloba Poľskej pošty proti zväzu ZSP
23.04.2019 Okresný súd vo Varšave zamietol 9. apríla žalobu, ktorú podala Poľská pošta proti Jakubovi, členovi Zväzu poľských syndikalistov (ZSP). Ako sme písali v skoršom článku, bol to ďalší (neúspešný) pokus vedenia Poľskej pošty kriminalizovať aktivity zväzu ZSP, ktorých hlavným cieľom je podpora pri organizovaní sa pracovníkov a pracovníčok Poľskej pošty.

Štrajk žien 8. marca
01.03.2019 Prinášame vyhlásenie feministickej sekcie zväzu CNT-AIT v Granade.

Vianočné dovolenky sa možno skončili, ale tvoje práva platia celý rok!
07.02.2019 Lokálna skupina zväzu Solfed v Brightone (MAP Veľká Británia) dosiahla ďalšie víťazstvo v kampani proti zlým praktikám šéfov. Jedna z najznámejších krčiem v centre Brightonu nezaplatila pracovníkovi peniaze za nevyčerpanú dovolenku a neposkytla výplatné pásky zodpovedajúce odpracovaným hodinám.

Upratovačky zo zväzu ZSP si vybojovali dlžné mzdy
28.01.2019 Upratovačky z centra pre utečencov pri Varšave dosiahli významné víťazstvo. Zmluvy s firmou Sadar im bránili vziať si dovolenku, mali nižšiu náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nižšie dôchodkové odvody a chýbali aj platby sociálneho poistenia. Vďaka sporu však došlo k splneniu všetkých ich požiadaviek.

Zväz ZSP uspel v spore o dlžnú mzdu s predajňou obuvi
09.01.2019 Problémy vo firme Schaffa Shoes sa týkajú neoprávneného prepúšťania, neskorého a neúplného vyplácania miezd a zlého správania šéfov. Na protest proti týmto praktikám sa 10. decembra vo Varšave uskutočnila akcia pred jednou z kamenných predajní s obuvou a doplnkami, ktorá patrí do siete Schaffa Shoes. Podobný protest sa konal aj začiatkom roka 2018 v inej predajni, a hoci vtedy sa situácia vyriešila v prospech pracovníčky, isté praktiky zjavne pretrvali.

Rýchle víťazstvo zväzu SolFed v spore o dlžnú mzdu
06.11.2018 Podnik Proud Cabaret zameraný na kabaret a burlesku vyplatil dlžných 1500 libier hneď po odovzdaní listu s požiadavkou. Vedenie neplnilo dohodu o výške hodinovej mzdy vo výške 8,50 libier a platilo len 7,58 libier (až do zavedenia novej minimálnej mzdy v apríli 2018, keď sa minimálka zvýšila na 7,83 libier). Do zmluvy tiež nezahrnulo zákonom požadovanú informáciu o mzdových tarifách. Pracovník na to opakovane upozorňoval, no nikam to neviedlo. Keď ho neustále odbíjanie unavilo, ozval sa SolFedu a po odovzdaní listu s požiadavkami dostal svoje peniaze.

Zväz SolFed v Manchestri zvíťazil v spore s realitkou Fortis
02.11.2018 Len pred pár dňami sme informovali o víťazstvách zväzu Solfed v Brightone v sporoch týkajúcich sa bývania. V septembri publikoval článok o úspechu aj Solfed v Manchesteri. Spor sa začal v máji a skončil v júli. Išlo o vyplatenie kompenzácie štyrom študentom, ktorí boli ubytovaní cez realitku Fortis. Dostali kompenzáciu spolu vo výške 832 libier.

Jeden piket a dlžná mzda na účte
20.05.2018 Zväz Solidarity Federation v Brightone sa v apríli ohlásil s ďalším ukončeným sporom. Istá reštaurácia dlhovala bývalej pracovníčke 1200 libier za odpracované hodiny a nevyčerpanú dovolenku. Stačila jedna protestná akcia, krátky e-mailový pingpong medzi SolFedom a zamestnávateľom a dlžná suma bola vyplatená.

Anarchosyndikalistický Prvý máj 2018
15.05.2018 Spracovali sme súhrn aktivít organizácií, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP) alebo s ňou sympatizujú. V článku si môžeš prečítať o aktivitách v 18 krajinách sveta: Austrália, Bangladéš, Brazília, Británia, Bulharsko, Francúzsko, India, Indonézia, Kolumbia, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko, Španielsko, Švédsko a USA.

Krátka správa z vernisáže plagátov „Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní“
09.04.2018 V sobotu 24. marca sa v bardejovskej Bašte uskutočnila vernisáž výstavy kolektívu Hogwash s názvom Rodinná tradícia - Zomrieť prepracovaní a chudobní. Plagáty sa nachádzajú na prvom poschodí Bašty. V priestoroch kaviarne sú menšie plagáty z edície Abeceda anarchistického amatéra, vo vedľajšej veľkej miestnosti sú veľké plagáty. Kto nestihol vernisáž, má možnosť navštíviť Baštu v otváracích hodinách do 30. apríla, kedy sa výstava skončí (udalosť na FB).

Podporili sme pracovníkov a pracovníčky Poľskej pošty
01.03.2018 Dnes napoludnie sme v rámci medzinárodného týždňa solidarity s pracovníkmi a pracovníčkami Poľskej pošty navštívili veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave. Keďže veľvyslanec sa na mieste nenachádzal, konzulovi sme objasnili dôvody našej návštevy a odovzdali list s požiadavkou (PDF), aby o proteste informoval príslušné orgány v Poľsku.

Rozhovor so zväzom Priama akcia v nemeckom vysielaní RTVS
26.02.2018 Ak ovládaš aspoň základy nemčiny, môžeš si vypočuť rozhovor pre Radio Slowakei International (vysielanie RTVS v nemeckom jazyku) z konca januára na tomto odkaze: RTVS.

Ďalšie>>
Vlastníci servera a domény priamaakcia.sk nezodpovedajú za obsah zverejnených príspevkov a nemusia sa s nimi stotožňovať.
Log in