Výpoveď zo strany zamestnávateľa - ako som si s Priamou akciou vymohol lepšie podmienky
13. september 2011
V nasledujúcom texte prinášame prípad člena Priamej akcie, ktorý dostal neplatnú výpoveď a firma mu odmietla vyplatiť odstupné. Rozhodol sa konať, aby dosiahol svoje požiadavky. Spoločne sa nám to napokon podarilo, čo potvrdilo, že kolektívne sa bráni lepšie ako osamote. Dúfame, že tento prípad bude inšpiráciou pre ľudí s podobným problémom.
Čo sa vlastne stalo?
Vo firme som pracoval tri a pol roka ako programátor s pracovnou zmluvou uzavretou na neurčito. Bolo nás tam asi 13 zamestnancov a všetci sme sa medzi sebou dobre poznali. Mali sme dvoch šéfov - chlapíka z Nemecka, čo sa staral najmä o projekty, a s ktorým sme mali taký kamarátsko-pracovný vzťah, a slovenskú šéfku, ktorá riešila hlavne financie, a s ktorou bol vzťah čisto pracovný. 29. júna 2010 mi prišiel e-mail od šéfky, ktorá bola v tom čase na materskej, že sa chce po práci so mnou porozprávať.
Po práci som teda šiel do jej kancelárie, kde ma už čakala. Cítil som napätie. Povedala, aby som si sadol, a začala hovoriť, že so mnou už dlhšie nie sú spokojní. Vraj som dostal šancu, ale nijako som sa nezlepšil (pritom v tom istom čase bol kolega v zahraničí, kde odovzdával projekt, na ktorom som s ním pracoval), a tak sa rozhodli ma prepustiť. Hoci mi možnosť, že ma prepustia, občas napadla, lebo v čase medzi projektmi som mal málo práce a ani mi nezvýšili mzdu (vedel som, že veľakrát keď zamestnávateľ nevie poskytnúť prácu, tak problém vyrieši zbavením sa „zbytočného“ zamestnanca), aj tak ma to zaskočilo, lebo som ešte nemal dokončenú rozrobenú prácu a jednoducho to prišlo takto zrazu.
Súhlasil som však, lebo som aj tak už dlhšie plánoval odtiaľ odísť, len som sa nevedel odhodlať a stále som svoje rozhodnutie odsúval do budúcnosti. Vzápätí na mňa šéfka spustila, že vraj ma šéf napomínal už pred Vianocami, že so mnou nie je spokojný. To však nebola celkom pravda – napomínal ma inokedy, a to ohľadne spomínaného projektu, ktorý nakoniec dopadol dobre a odovzdal sa načas (problémy pri ňom vznikli skôr nejasným zadaním a inštrukciami vedenia). Šéfka pokračovala, že bude potrebovať, aby som podpísal nejaký papier o tom, že som bol vtedy napomenutý. V tom náhlom strese som papier podpísal, hoci bol na ňom dátum spred pol roka a ani som si poriadne neprečítal, čo podpisujem.
Dokument, ktorý som podpísal znel nasledovne:
VÝZVA NA ODSTRÁNENIE NEDOSTATKOV
Dňa 23.12.2009 bol menovaný zamestnanec upozornený XY-om, že si neuspokojivo plní zverené pracovné úlohy a bol vyzvaný, aby v čo najkratšom čase zlepšil svoje pracovné výsledky.
Šéfka potom vytiahla nachystanú výpoveď s dátumom 29. júna 2010, podľa ktorej sa mal môj pracovný pomer skončiť 30. júna 2010 „z dôvodu neuspokojivého plnenia 
zadaných pracovných úloh“. Spýtal som sa na odstupné, ale šéfka vyhlásila, že naň nemám nárok. Reagoval som, že musím mať, a že si ešte pozriem zákon, na čo vyhlásila, že síce nárok nemám, ale že mi z dobrej vôle dajú mesačné odstupné (namiesto dvojmesačného, ktoré určuje zákon). Bol som vystresovaný a riadne dopletený, nevedel som čo a ako. Vo firme sme mali vždy dobré vzťahy a aj šéfka k nám zvykla byť ústretová, tak som jej uveril. Súhlasil som s jednomesačným odstupným a podpísal som výpoveď, hoci som si ju mohol radšej vziať domov, prečítať a prípadne sa poradiť s ostatnými z Priamej akcie.
Text výpovede, ktorú som podpísal:
VÝPOVEĎ Z PRACOVNÉHO POMERU
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 ZP končíme s Vami pracovný pomer výpoveďou z dôvodu neuspokojivého plnenia zadaných pracovných úloh.
Váš pracovný pomer sa končí dňa 30.6.2010.
Zapojenie sa členov Priamej akcie, rady právnika a Úradu práce
V rovnaký deň večer som sa stretol s kamarátmi z Priamej akcie, ukázal som im výpoveď aj výzvu na odstránenie nedostatkov a dohodli sme sa, že sa na to na ďalší deň pozrieme. Potrebovali sme si overiť, či možno na základe takejto výzvy dať výpoveď a ako je to s odstupným. V Zákonníku práce (https://www.priamaakcia.sk/kategoria/pracovne-pravo/) išlo o paragraf 63, ktorý sa týka výpovede danej zamestnávateľom..Článok z pochopiteľných dôvodov obsahuje znenie paragrafov ZP ešte pred jeho novelou účinnou od 1.9.2011. Na konci však uvádzame dôležité paragrafy aj v aktuálnom znení.
V ZP je uvedené, že výpoveď možno dať, ak bol zamestnanec v predchádzajúcich šiestich mesiacoch vyzvaný na odstránenie nedostatkov v práci a neodstránil ich. Moja výpoveď však mala dátum 30. júna 2010 a výzva od šéfa, ktorú som spätne podpísal, mala dátum 23. december 2009. To znamená, že nebola v limite šiestich mesiacov (prešvihli to o 8 dní). Čiže výpoveď, ktorá sa o ňu mala opierať, nemohla byť platná. (Celkom nás pobavilo, ako sa šéfovia okašlali pri svojom pokuse vybabrať so mnou).
Rozmýšľali sme, čo by sa dalo robiť ďalej. Ozval som sa kamošovi právnikovi, a ten ma odkázal na paragraf 62 ZP o výpovednej dobe a paragrafy 77 a 79 o nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru. V skratke: vyplynulo z nich, že ak je výpoveď neplatná a oznámim to šéfke, musí:
- mi umožniť ďalej pracovať, alebo
- mi nahradiť mzdu, alebo
- sa môžeme dohodnúť na ukončení pracovného pomeru dohodou.
Pre istotu som zavolal aj na Úrad práce, kde mi právnička potvrdila predošlé informácie a dodala, že v mojej výzve na odstránenie nedostatkov navyše chýba zoznam nedostatkov, ktoré mám ako zamestnanec odstrániť. Keďže som už dva dni nenastúpil do práce, zavolal som aj na Inšpektorát práce, kde mi povedali, že do troch dní musím v práci oznámiť, prečo som nenastúpil.
Prvé kroky k dosiahnutiu cieľa
Spolu s ostatnými z PA sme následne pripravili body (pozri nižšie), podľa ktorých som chcel postupovať, a zavolal som šéfke. Mojím cieľom nebolo dosiahnuť, aby ma znovu prijali do práce – chcel som sa dohodnúť na ukončení pracovného pomeru dohodou a získať dvojmesačné odstupné. Keby šéfka nesúhlasila, plánoval som spomenúť možnosť nátlakových priamych akcií, ktoré by firme určite neprospeli, a ruka v ruke s tým aj podanie žaloby na súde.
Začal som tým, že som jej oznámil, že som vec prebral s právnikom, a že sa chcem dohodnúť na ukončení pracovného pomeru dohodou s dvojmesačným odstupným, pretože výpoveď, ktorú mi dala, je neplatná. Šéfka bola dosť nervózna a vyhlásila, že aj ona sa potrebuje poradiť s právnikom, a že mi dá vedieť niekedy po víkende. Reagoval som, že mám nárok minimálne na dvojmesačnú výpovednú lehotu, a ona povedala niečo v zmysle: „Berte to tak, že prácu vám nedáme, že pracujete z domu.“ Povedal som, že v utorok (6.7.) prídem do práce, na čo vyhlásila, že ma tam nepustia. Ešte som poznamenal, že ich pokojne dám aj na súd, na čo mi zložila.
Volal som na Inšpektorát, že čo robiť ďalej. Poradili mi, že:
- výpoveď platí, kým ju nezruší súd,
- mám ísť do práce so svedkom, ktorý mi potom na súde dosvedčí, že ma nevpustili dnu,
- mám poslať žiadosť o pridelenie práce, a keď mi žiadnu nepridelia, budem mať nárok na náhradu mzdy.
Asi o 15 minút mi už volala rozčúlená šéfka. Zistila, že mám pravdu – že sa okašľala, keď dala na výzvu taký starý dátum. Povedala, že je na materskej a nemá chuť to ďalej riešiť, a navrhla, aby som sa zastavil po novú výpoveď s požadovaným odstupným. Samozrejme, vypočul som si od nej ešte vyhrážky typu, že mi mohla napariť porušenie pracovnej disciplíny a vyraziť ma hneď, lebo vraj som z práce chodieval skôr domov, a že má vytlačené všetky moje príchody a odchody. Vraj by jej to dosvedčili všetci kolegovia, a tak ďalej. Proste bola vytočená, že sa jej nepodarilo ma oklamať a ja som nesklopil uši.
Dosť mi pomohlo, že som mal dopredu pripravené, čo poviem, takže ma nemohla ničím zaskočiť. Keď som jej volal, bol som vystrašený a preskakoval mi hlas, ale stačilo mi čítať z papiera. Ku koncu som sa trochu osmelil a zdôraznil svoje požiadavky. Ona bola zasa zo začiatku pokojná a počúvala ma, ale keď som dorozprával, naštvala sa. Keď mi potom volala druhý raz, potrebovala si na mne vybúriť svoju bezradnosť.
Osobné stretnutie vo firme
Pred návštevou vo firme a podpísaním novej výpovede som si zistil, aké sú náležitosti skončenia pracovného pomeru dohodou. Dosť som sa bál, čo sa bude diať. S členmi PA sme sa zhodli, že keby niečo vymýšľala, zavoláme si a poradíme sa. Rovnako som plánoval postupovať, keby šéfka chcela, aby som podpísal niečo, čomu nebudem celkom rozumieť.
K budove firmy ma sprevádzal kamoš z PA a po ceste som stretol kolegu, ktorý mi povedal, že mi drží palce, a že sa mu tiež nezdalo, ako ma vyhodila. Títo dvaja ľudia ma nakopli, čo mi veľmi pomohlo. Ostatných kolegov nespomínam preto, lebo im bolo vcelku jedno, čo sa deje. Nikto z nich by sa ma nezastal. Bol tam len tento, ktorý ma podporil aspoň psychicky, keďže nechcel mať aj on naťahovačky so šéfkou.
Keď ma šéfka zavolala dnu, bol som celý rozklepaný a triasol sa mi hlas. Najprv sa na mňa kyslo usmiala a povedala: „Vy ste sa rozhodli nás dať na súd, však?“ Odpovedal som, že ak neuzavrieme dohodu, tak áno. Reagovala, že keď ja takto, tak ona ma bude žalovať za ušlý projekt v hodnote 40 000 eur. Pokojne som jej odpovedal, že dobre (bola to blbosť, nič na mňa nemala). Vyhlásila, že má dobrého právnika, čo ešte nič neprehral. Že nie som jediný, čo má právnika, a že ten jej poradil toto. Zopakoval som, že dobre. Keď videla, že to na mňa neplatí, začala vravieť, že je na materskej a že nemá chuť sa so mnou súdiť. Keby však mala šancu vyhrať tých 40 000 a jej právnik je taký úžasný, ako tvrdila, už by to dávno spravila... Vytiahla papier s dohodou a bolo. Dosiahol som svoje, a hoci mi ešte poriadne vynadala, bolo mi to jedno.
Potom som jej ešte dal podpísať aj náhradu dovolenky a jej nasratosť poriadne stúpla. Znovu sa začala vyhrážať, že mi nezaplatí plnú mzdu, lebo som vraj odchádzal skôr z roboty, tak som jej ešte pre istotu otvorene naznačil, že sa môžem obrátiť na Priamu akciu a Medzinárodnú asociáciu pracujúcich. Napokon mi dvojmesačné odstupné prišlo v plnej výške a bol som spokojný.
Výsledná dohoda znela:
DOHODA O SKONČENÍ PRACOVNÉHO POMERU
Pracovný pomer zamestnanca v zmysle par. 79 pism.3 ods.b) ZP končí dohodou dňa 30.6.2010. Zamestnancovi bude vyplatené dvojmesačné odstupné nasledovne:
1. Odstupné za prvý mesiac bude vyplatené do 31.08.2010
2. Odstupné za druhý mesiac bude vyplatené do 31.09.2010
Ako sa pripraviť na rozhovor s nadriadenými
V mojom prípade vyzerala kostra plánovaného postupu takto:
1. Cieľ: Dohoda o ukončení pracovného pomeru s 2-mesačným odstupným.
2. Postup:
a. Zatelefonoval som do firmy a slušne pozdravil.
b. Informoval som nadriadenú, že som vec konzultoval s právnikom, a vysvetlil jej, kde urobila chybu.
c. Citáty zo zákona:
1. Výpoveď § 63 - Výpoveď daná zamestnávateľom
odsek d) zamestnanec
bod 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich (pozn.: od 1.9.2011 už len dvoch) mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
2. Výpovedná doba je 2 mesiace (až po nej sa môže skončiť pracovný pomer) a začína plynúť od prvého dňa ďalšieho mesiaca po tom, ako som ju dostal. Teda pri 30. 6. mám od 1. 7. nárok na 2 mesiace.
Poznámka: Podľa starého ZP bola výpovedná doba najmenej 2 mesiace, po novom trvá minimálne 1 mesiac.
d. Uviedol som, čo požadujem. Vysvetlil som, prečo je to pre obe strany výhodnejšie, a že to aspoň budeme mať rýchlo za sebou. V mojom prípade by nastal pre šéfku problém v tom, že výpoveď bola neplatná a pri novej by výpovedná lehota začala plynúť až od 1. augusta (prvý deň v nasledujúcom mesiaci). To znamená, že v júli by som tam ešte robil, a v auguste a septembri by plynula výpovedná doba. Všetko platené. To by šéfka určite neniesla veľmi dobre a firma by mi musela zaplatiť za tri mesiace práce.
e. Ďalšie požiadavky. V mojom prípade som šéfku informoval, že jej ešte pošlem písomnú žiadosť týkajúcu sa dovolenky, lebo podľa ZP:
§ 116
1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
f. Pripravil som sa na možné kľučky a sústredil sa na fakt, že najlepšie riešenie je moje. Keď nadriadený špekuluje, v zásade sa dá povedať toto: mám svojho právnika, budem to s ním konzultovať a dám podnet na súd. V prípade, že sa problém rieši so zapojením nejakej organizácie, akou bola v mojom prípade PA, ktorá sa venuje sporom na pracovisku, je vhodné dodať, že ďalší nadriadení (prípadne spoločníci, odberatelia, dodávatelia, celkovo z hľadiska imidžu firmy) asi neprijmú s nadšením problémy, ktoré by mohla firma svojím tvrdohlavým konaním zbytočne spôsobiť. Celú vec totiž konzultujem aj so svojou odborovou organizáciou, ktorá má medzinárodné zastúpenie (v prípade nadnárodnej firmy je fajn spomenúť aj krajiny) a má za sebou podobné spory, ktoré sa neskončili výhrou zamestnávateľa.
Záver – zopár tipov, ak sa ocitneš v podobnej situácii
• Vždy čítaj, čo podpisuješ.
• V prípade, že nevieš, či je všetko v poriadku, prípadne si pod tlakom a v strese, nič nepodpisuj. Radšej si dokument vezmi domov na preštudovanie. Môžeš sa poradiť s kamošmi a známymi, právnikmi, nájsť niečo na internete, a uvidíš, či je výhodné podpísať to, čo ti pre