Predstav si takúto situáciu: Hľadáš si prácu a čaká ťa osobný pohovor so zamestnávateľom. Všetko prebehne v poriadku. Zo zamestnávateľa máš dobrý dojem. Pôsobí priateľsky, milo a ústretovo a bez problémov sa dohodnete aj na výške mzdy. A tak nastupuješ do práce. Síce bez pracovnej zmluvy, ale všetko nasvedčuje tomu, že ju čoskoro dostaneš na podpis a bude v nej to, na čom ste sa dohodli.
CHCEŠ ZMLUVU A DOHODNUTÚ MZDU
Z právneho hľadiska to nie je ideálna situácia, ale platí, že tvoj pracovný pomer bol založený ústnou formou. Aj tak však potrebuješ riadnu pracovnú zmluvu, a tak sa pripomínaš. Akoby to nestačilo, výplata ti chodí nepravidelne a sumy sú nižšie ako podľa ústnej dohody. So zamestnávateľom máš ale celkom priateľský vzťah. Tvrdí, že má problémy, ale že situácia sa čoskoro zmení.
Prejde niekoľko týždňov, stále si bez zmluvy a dochádza už aj k nevyplácaniu miezd. Začína to byť neúnosné a tak zamestnávateľa informuješ, že ak ti nezaplatí nahromadený dlh na mzde, odídeš a budeš to riešiť. Nezaplatí.
Odchádzaš z práce. Ďalej si však pýtaš svoje peniaze. Znova sa nič nedeje, a tak zvažuješ ďalšie možnosti.
RIEŠENIA
Zamestnávateľ od teba dostal niekoľko šancí. Zdá sa však, že toto naňho nefunguje. Potrebuješ urobiť niečo iné, ak chceš dostať svoje peniaze.
Napadá ti všeličo. Vieš, že zamestnávateľov kontroluje inšpektorát práce. Znie to ako fajn nápad, až kým si neoveríš, že ani inšpektorát práce, ani Slovenská obchodná inšpekcia, ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva, ani iné úrady nedokážu vymôcť vyplatenie dlžnej mzdy. Zamestnávateľovi by možno mohli spôsobiť nejaké problémy, ale ak ti ide o dlžnú mzdu, z hľadiska práva ti zostávajú v podstate tri možnosti:
1) Podať trestné oznámenie
Overíš si, ako to vlastne funguje, lebo máš tušenie, že pri tejto možnosti hrozí zamestnávateľovi väzenie alebo podmienka. Zvažuješ, či chceš, aby to zašlo až tak ďaleko. Nemilo ťa však prekvapia dve iné veci. Trestnoprávna cesta nerieši vyplatenie dlžnej mzdy (na rozdiel od civilnej žaloby). A to hlavné – mať dôkazy nestačí. Kľúčové je preukázať úmysel druhej strany – že zamestnávateľ mal peniaze, ale úmyselne ti nevyplatil mzdu.
Vyzerá to tak, že pri trestnoprávnom riešení problému majú zamestnávatelia skrátka navrch. Trestné oznámenie môžeš podať (aj bez pomoci právnikov) a je „zadarmo“ (aj keď si vyžaduje čas), ale ako pracujúci človek v ňom, zdá sa, ťaháš za kratší koniec. Riešiť vec týmto spôsobom ťa teraz láka ešte menej ako na začiatku.
2) Podať žalobu v civilnom konaní
Žaloba ti dáva väčší zmysel ako trestné oznámenie a zdá sa, že by sa ňou dalo dosiahnuť vyplatenie dlžných peňazí. Poteší ťa, keď zistíš, že niekto z personálu už túto možnosť diskutoval s právničkou. Keď sa o tom však podrobnejšie rozprávate, nadšenie vyprchá.
Právnička nebola zadarmo a zastupovanie na súde by stálo ďalšie peniaze, ktoré nemáš. Naopak, si v dlhoch, ktoré vznikli ako dôsledok toho, že ti nechodila výplata a bolo treba platiť účty a z niečoho žiť.
Právnička navyše dodala, že aj v prípade úspechu na súde môže byť problém dostať sa k nejakým peniazom. Hlavne, ak zamestnávateľ nemá majetok ani príjmy. Dlžná suma v plnej výške je takmer nevymožiteľná a získať aspoň jej časť by mohlo trvať niekoľko rokov.
Tvoje očakávania boli trocha väčšie. Hlavou ti preblesne, že sa na to skrátka vykašleš. Začínaš sa obviňovať, hľadáš chyby v sebe, cítiš sa hlúpo. Nie stále, ale občas to príde. Vždy si však povieš, že ak s tým naozaj nič neurobíš, zvíťazí zamestnávateľ. Ďalej bude zarábať a možno spraví niečo podobné aj niekomu inému, keď mu to „vyšlo“ s tebou. A tak pátraš ďalej.
3) Žiadať peniaze od zamestnávateľa kolektívne
Nežiješ vo vákuu a takmer každý deň sa môžeš dočítať o prípadoch, keď ľudia protestujú, aby poukázali na nejaký problém alebo dosiahli zmenu. Niekedy dosiahnu to, čo chcú. Niekedy uspejú čiastočne, niekedy vôbec. Často sa im však podarí to, čo teraz vidíš na sebe – inšpirujú k zamysleniu.
Ak to vyšlo iným, prečo by sa to nemohlo podariť tebe? Zároveň sa dozvieš, že takéto veci nemusíš riešiť osamote ani ty, ani zvyšok personálu. Môžete sa obrátiť na ľudí, čo sa venujú takýmto problémom a skúsiť niečo vymyslieť spolu.
Vyžadovalo by si to však vystúpiť proti zamestnávateľovi inak ako doteraz. Nestálo by ťa to peniaze, ale čas áno. A hoci je pomoc poruke, nikto nebude riešiť tvoj problém za teba.
Premýšľaš, ako sa k tomu postaviť. Dlh je vysoký, ale zamestnávateľ by si predsa vedel peniaze na mzdy niekde požičať. Alebo by možno navrhol splácanie po častiach či iné riešenie. Začať riešiť problém so zamestnávateľom ako skupina by však bolo niečo iné, ako podať trestné oznámenie či žalobu. Všetky tri možnosti majú svoje výhody a nevýhody, ktoré treba zvážiť.
Ako sa rozhodneš?
ZÁKLADNÁ ETIKA
Ak sa ti ešte nestalo, že by ťa niekto v práci obral o dohodnuté peniaze, super. Tieto riadky môžeš teda brať ako myšlienkový experiment.
Tento článok je koniec koncov o predstavivosti.
Chceme ním však poukázať aj na etický rozmer bojov pracujúcich, obzvlášť v prípadoch, keď sa stali obeťami manipulácie a klamstiev. Také boje vedia byť vyčerpávajúce. Sú ale vecou dôstojnosti.
Je dôležité naučiť sa mať pre ne pochopenie, aj keď sa nás netýkajú. Môžeme mať výhrady. Môžeme váhať s vyjadrením solidarity. Ale to minimum, čo vždy môžeme skúsiť je, že aspoň nebudeme držať stranu bohatým a privilegovaným a tým, čo nad nami majú moc vďaka svojej pozícii na pracoviskách či v politike.
KOLEKTÍVNE RIEŠENIE
Tri vyššie spomenuté riešenia problému s dlžnými mzdami môžu viesť k rôznym rozhodnutiam. Skús si teraz predstaviť, že sa nakoniec prikloníš k tretej možnosti. Tvoja situácia by vyzerala takto:
Zamestnávateľ ti nevyplatením dohodnutých miezd spôsobuje veľké problémy. Vie, že nedodržal slovo a uviedol personál do omylu ohľadom výšky miezd. Situácia je obom stranám jasná. Dospela však do fázy, kedy zamestnávateľ prestal komunikovať. Peniaze buď nemá, nie je schopný ich ľahko získať, nechce sa mu to riešiť... Nejaký dôvod si vedel nájsť aj predtým.
Znova sa za ním vrátiš, no tentoraz máš za sebou ďalších ľudí. Zamestnávateľovi tým dáš najavo, že ak bude naďalej ignorovať dlh, nebudeš to už riešiť osamote ani súkromne.
Nedá sa vopred povedať, ako sa zachová. Existuje veľa prípadov, keď zamestnávatelia pochopili, že najjednoduchšie bude dlžné peniaze vyplatiť. Ukáže sa, že tvoj zamestnávateľ taký nie je.
Začne sa brániť. Potrebuje spochybniť pravdu a prekrútiť okolnosti, ktoré boli donedávna všetkým jasné. Preč sú tie časy, keď sa tváril, že ťa chápe, a pôsobil priateľsky, vďaka čomu si udržal personál s nevyplatenými mzdami dlhšie, ako by tomu bolo za iných okolností.
V kľúčovej chvíli odhalí, že jeho prvoradým záujmom je a vždy bol biznis a ty mu teraz stojíš v ceste. Biznis tvár zamestnávateľa nie je kamošská a nezaujíma ju čestnosť. Nemá problém s polopravdami, klamstvami, zastrašovaním, vypočítavosťou, úskokmi.
Oporu skúša nájsť aj v polícii, ale tam so svojimi argumentmi nepochodí. Na jeho strane tak zostane len zopár ľudí, ktorí opakujú mantru o tom, že ho nemôžeš len tak obťažovať. Ak niečo chceš, máš sa s ním stretnúť na súde a až tam sa ukáže pravda a spravodlivosť. Dovtedy je nevinný a ty máš byť ticho.
Ty však hovoríš od začiatku pravdu a ukazuješ, čo sa naozaj stalo. Vyvraciaš tvrdenia druhej strany, vďaka čomu sa ľudia dokážu zorientovať v probléme. Vyjadrujú ti podporu a držia ti palce. A je ich oveľa viac ako ľudí, čo uverili zamestnávateľovi.
A tvoje konanie má ešte jeden rozmer – vďaka tomu, že svoj boj vedieš kolektívne, verejne sa ozývaš a protestuješ, vytváraš niečo nové. Niečo, čo by tu pravdepodobne nebolo, keby sa celý prípad odovzdal do rúk súdom. Vytváraš priestor, v rámci ktorého sa ľudia môžu prejaviť, zapojiť a učiť sa postaviť sa za seba.
Nikto ti nezaručí, že nakoniec dosiahneš svoje požiadavky. Už teraz však vidíš, že zamestnávateľ má problém fungovať obvyklým spôsobom.
Na vlastnej koži zažívaš, že je iné konať osamote a keď ste v skupine.
Na začiatku stáli ľudia a skúsenosti z bojov, ktoré ti pomohli ísť do toho. A teraz môžu skúsenosti a poučenia z tvojho boja inšpirovať k činom ďalších a ďalšie.
Pretože spoločne dokážeme viac.
Zväz Priama akcia
