Chcelo by to vedľajší príjem! Napadlo mi v jeden pekný deň, keď som zistil, že moje výdavky na život trochu prevyšujú príjmy. Povedal som si, že niečo keď tak ušetrím a odložím na „horšie časy“. Keďže nedisponujem úžasným talentom na ukecávanie ľudí, možnosti ako finančný poradca alebo predajca parfémov nepripadali do úvahy. Moja pracovná doba v zamestnaní je klasická 8-hodinová šichta, môj voľný čas teda tvorili večery a víkendy. Preto som sa pri hľadaní zameral na brigády, ktoré by mi nezasahovali do hlavnej pracovnej činnosti. Prehľadával som internet, reagoval na rôzne ponuky, no odpovedali mi len málokedy alebo už bolo všetko obsadené, pretože agentúry nestíhali aktualizovať svoje webstránky. Pri tomto hľadaní som narazil na inzerát agentúry LNY - naťahovanie kobercov v Inchebe pred začatím výstavy. Práca na par hodín večer, vyplatenie hneď po skončení – pre mňa ideálne. Kým neprišlo na vyplatenie mzdy.

V roku 2012 sme jednoduchou formou protestného e-mailu podporili francúzsky zväz CNT v boji proti firme Nataïs. Vďaka zapojeniu ďalších sekcií MAP a priamym akciám CNT priniesla kampaň pozitívne zmeny pre pracovníkov, pričom firma sa na súde sťažovala práve na e-mailovú kampaň a „neznesiteľný nátlak anarchistickej organizácie“, ktorá posielala e-maily z viacerých krajín a spochybňovala dobré meno spoločnosti. Okrem objasnenia súvislostí sporu obsahuje článok aj krátky rozhovor, ktorý sme urobili s členmi CNT.

S radosťou informujeme, že spor s firmou Zepter International s.r.o. v Českej republike, do ktorého sa Priama akcia aktívne zapojila, sa skončil víťazstvom pre Mosteckú solidárnu sieť (MSS). V máji 2013 kontaktovala MSS Žaneta G., mandatárka firmy Zepter, po tom, ako jej lokálny manažér Jiří Ozaňák nevyplatil provízie, na ktoré mala nárok. Podvodným spôsobom ich nechal previesť na účet svojej príbuznej Karolíny Ozaňákovej. Vedenie firmy potom niekoľko mesiacov odmietalo problém riešiť a spochybňovalo jeho existenciu. Až po sérii priamych akcií boli Žanete provízie vyplatené. Nasleduje opis celého sporu od začiatku až po víťazný koniec, doplnený úvahami o jeho význame do budúcnosti.

Nakladateľstvo bod zlomu prináša preklad publikácie od Solidarity Federation (MAP Británia), v ktorej zhrnuli skúsenosti svojho člena s organizovaním sa v londýnskom metre. V roku 1999 vznikol a takmer dva roky fungoval kolektív Workmates, ktorý spojil kmeňových aj externých pracovníkov a postavil sa proti plánom na outsourcing údržby tratí londýnskeho metra. Publikácia opisuje vývoj kolektívu Workmates s dôrazom na jeho úspechy a neúspechy, ako aj radikálne demokratickú metódu organizovania sa a kreatívne formy priamej akcie. Približuje konkrétne spory a nápadité spôsoby boja (kto by napríklad tušil, že existuje aj niečo ako „šťací štrajk“).

Na nasledujúcich riadkoch prinášame skúsenosť nášho kamaráta, ktorý pracuje vo firme zaoberajúcej sa informačnými technológiami v Británii. Text zhŕňa skúsenosti s bojom za vyššiu mzdu, čo nevyhnutne predpokladá vytváranie kolektívnej identity a uskutočnenie akcie na pracovisku. Aj niekoľko členov Priamej akcie pracuje v IT odvetví a čelí podobným problémom. Každá skúsenosť s úspešným organizovaním v tomto (či inom) odvetví je podľa nás cenná, preto sme sa rozhodli uverejniť tento článok.

Prvý opis brigády, ktorý sme dostali po začatí kampane Ideš na brigádu?, poukazuje na otrasné podmienky z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na praktiky ako je práca bez zmlúv či odoberanie občianskych preukazov, ale aj na ponižovanie pracovníkov. Lenka približuje nielen podmienky, ale aj ako konala v situácii, na ktorú nebola pripravená. Ak ti napadá niečo iné, čo by sa dalo robiť, máš podobnú skúsenosť alebo máš záujem s danou vecou niečo robiť, určite sa nám ozvi.

Dnes sa v štyroch slovenských mestách – Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Leviciach – uskutočnili protestné zhromaždenia, ktoré odštartovali časovo neobmedzený štrajk pedagogických a nepedagogických zamestnancov v školstve. Svoju podporu vyjadrili členovia Priamej akcie účasťou na proteste v Bratislave a formou letákov, ktoré sme na mieste rozdali. Počas ďalších dní štrajku plánujeme uverejňovať na webstránke krátke komentáre k situácii. Zatiaľ ostáva iba držať palce a povzbudzovať sa v štrajkovaní, kým sa nesplnia požiadavky.
[ŠTRAJK BLOG]
- Zahraničná podpora štrajku
- Podporme v ČR štrajkujúcich pracovníkov v slovenskom školstve
- Protest púchovských a ďalších pracovníkov západoslovenských škôl v BA
- Kreativita štrajkových hesiel a odkazov
- Súhrn protestných aktivít – 2. decembrový týždeň
- Demonštrácia bratislavských pracovníkov v školstve
- Protest na slovenskom veľvyslanectve vo Varšave
- Súhrn protestných aktivít – 1. decembrový týždeň
- Reportáž a foto z demonštrácie štrajkujúcich bratislavských škôl
- Nesúhlasím s prerušením štrajku! Výzva k posielaniu protestných e-mailov vedeniu OZ PŠaV
- Sabotáž centrálneho štrajkového výboru OZ PŠaV
- O „nestrannom“ pohľade sociologičky... a ďalších súvislostiach
- Ako vydržať štrajkovať čo najdlhšie?

Letné prázdniny sú pre veľa študentov z chudobnejších rodín príležitosťou zarobiť si na školu a na užitie si leta. Zohnať však v lete brigádu na viac dní či týždňov cez študentské agentúry nie je také ľahké. Kým sme sa s kamarátom po asi 2 týždňoch neistoty dostali k dlhšie trvajúcej brigáde, zažili sme 3 dni na stavbe (dnešný Aupark), ktoré vyústili do sporu o vyplatenie plnej výšky odpracovaných hodín.

Koncom leta 2002 som sa dostal na prvý pohľad k zárobkovo dobre vyzerajúcej 1-2 dňovej brigáde. Išlo o lepenie etikiet na nápoje. Podstata: rozbalíš obal, vyberieš fľašu, zoberieš etiketu, nalepíš, fľašu zabalíš.

Na začiatku augusta 2007 som si zohnal brigádu za 80 Sk na hoďku, išlo o prácu brigádnika na stavbe na okraji mesta, kde sa stavala administratívna budova a výrobná hala. Vždy sa pracovalo, keď bol materiál, nástroje, počasie a my v poriadku. Keď chýbal materiál, majster zatelefonoval šéfovi, bol prestoj alebo sa našla iná práca.

Brigádovala som s kamoškou v Tescu, boli sme dokladať tovar cez Index Nosluš. Všetko bolo v poriadku, práca jednoduchá, síce za euro päťdesiat na hodinu, ale nemohli sme si vyberať. Porozdeľovali nás na jednotlivé oddelenia, my sme schytali textil, čomu sme sa tešili, lebo sme nemuseli nosiť ťažké veci ako napríklad desaťkilové balenia v drogérii a tak. Lenže práca môže byť v pohode, no keď raz dostaneš drbnutú šéfku, tak čo z toho. Prišla si nás vyzdvihnúť, ani nepozdravila, hneď zavelila, choďte tam, spravte toto, atď. Asi jej sudičky vštepili názor, že všetci brigádnici sú iba banda lenivých smradov, ktorí chodia na brigády a robia ľuďom zle. Bola to jedna z mojich prvých brigád, tak som si myslela, že to asi tak chodí a nemám nárok niečo žiadať, prípadne sa sťažovať. Robili sme predpísaných deväť hodín, čo nám kázala. V rámci možností v pokoji a bez poznámok, čo ma stálo veľa úsilia.

Po čase som sa „prepracovala“ k lepšie plateným brigádam: rozdávanie letákov, promo akcie, ankety a pod. Raz som cez Študentský servis mala ísť rozdávať letáky pre predajňu s alkoholom. Na štyri hodinky za tri éčka na hodinu. Agentúra ma tam nasáčkovala, lebo potrebovala narýchlo niekoho zohnať, šla som bez školenia. Rozmýšľala som celý čas nad tým, k čomu by bolo to školenie potrebné, keď som sa mala iba postaviť a dávať ľuďom do ruky letáčik. Neskôr som na to prišla. Počas rozdávania skoro celý čas pršalo. Teta na predajni nám dala iba tričko a šiltovku. No nič, tak sme rozdávali, prešlo síce asi desať ľudí za hodinu, ale v pohode.

Veľmi podobný prípad sa mi stal aj na brigáde cez agentúru Brigádnici. Robila som promo pre pekárenské výrobky jednej značky v supermarkete. Dobre platená a nenáročná brigádka. Pracovala som tam asi mesiac, vždy jeden deň v týždni, dochádzala som za ňou z Košíc do Trebišova, ale vyhovovalo mi to, tam mám rodinu. Zvyšné dni v týždni som robila v Košiciach. Raz sa stalo, že som došla do Trebišova, prišla som k pečivu, a reklamný stolík nikde.

Po třetím ročníku na vysoké škole jsem nastoupil přes prázdniny jako internista - čti brigádník - na tři měsíce do globální softwarové firmy. Měl jsem 30 hodin týdně při 80 korunách na hodinu, nastoupilo nás současně pět. Práce byla zajímavá a kreativní, skříň se sladkostmi stále plná - z tohohle pohledu nám nic nechybělo, jen těch 80 korun na hodinu se nám zdálo docela málo na to, že děláme stejnou práci jako stálí zaměstnanci a ti brali dvakrát tolik. Pořád jsme přemýšleli, jak se domoct zvýšení mzdy, nebo změny na trvalý poměr, což by znamenalo zvýšení mzdy.

Menej ako 60 Sk neberiem! Tak som sa rozhodol v roku 2006 a držal som sa toho na ďalších brigádach. Raz mi ponúkali pásovú robotu vo fabrike za 56 Sk. Chvíľku som váhal, lebo z tej fabriky ešte nemám pracovnú skúsenosť, ale prešlo ma pokúšanie nových dimenzií a išiel som radšej inde za vyššiu mzdu.

V roku 2009 sa Priama akcia angažovala v spore o nevyplatenú mzdu. Podarilo sa nám na jeden deň zatvoriť jednu z pobočiek firmy, zistili sme, čo hovorí zákon o téme poškodzovanie dobrého mena a spor sme prezentovali aj na Konferencii MAP o neistých formách zamestnávania, samospráve a družstvách. Získali sme množstvo poznatkov, ktoré nám uľahčili ďalšie aktivity v rámci PA, a vďaka otvoreným stretnutiam PA-BA, na ktorých sme sa s odstupom 2 rokov venovali jednotlivým problémom, na ktoré sme počas sporu narazili, sme si poznatky ešte doplnili a prehĺbili. Jedným z cieľov Priamej akcie je deliť sa o skúsenosti, ktoré získavajú pracujúci počas sporov. Po článku o spore nášho člena vo veci výpovede zo strany zamestnávateľa, sa chceme podeliť aj o túto skúsenosť.

Tento text je súhrnom skúseností bývalých zamestnancov jednej zo známych slovenských mimovládnych organizácií (MVO). Jeho cieľom je poukázať na niektoré bežné praktiky v treťom sektore, podeliť sa o skúsenosti s pracovným procesom a podmienkami s tými, ktorí o práci v tomto sektore uvažujú, prípadne ju momentálne vykonávajú. Text je písaný striedavo v jednotnom a množnom čísle, pretože opisuje individuálne aj kolektívne skúsenosti.