Ako je už zvykom, prinášame zhrnutie našich aktivít za minulý rok (2010). Tentoraz sme udalosti zoradili podľa typu aktivity, pretože prehľadnejšie vystihujú našu činnosť v tomto období. Hlavné oblasti podpory sa týkali solidarity s pracujúcimi u nás (vrátane sporu jedného z našich členov), medzinárodnej solidarity a aktivít súvisiacich so všeobecnejšími témami, verejnými diskusiami a vnútorným vývojom organizácie.

V nasledujúcom texte prinášame prípad člena Priamej akcie, ktorý dostal neplatnú výpoveď a firma mu odmietla vyplatiť odstupné. Rozhodol sa konať, aby dosiahol svoje požiadavky. Spoločne sa nám to napokon podarilo, čo potvrdilo, že kolektívne sa bráni lepšie ako osamote. Dúfame, že tento prípad bude inšpiráciou pre ľudí s podobným problémom.

Zhruba stovka ľudí podporila 1. septembra divoký štrajk upratovačov/iek pred administratívnym centrom Londýnskej univerzity. Išlo najmä o imigrantov z Latinskej Ameriky, ktorých zamestnáva súkromná spoločnosť Balfour Beatty. Niektorí nedostali mzdu už tri mesiace a hrozilo im vysťahovanie. Keďže videli, že oficiálne odborové kanály nefungujú, 31. augusta sa rozhodli zvolať štrajk na nasledujúci deň. Keď sa o akcii dozvedelo vedenie, narýchlo prepustilo jednu z organizátoriek. Z boja za mzdu sa tak stal aj boj proti šikane. Akciu podporili aj členovia Solidarity Federation (MAP Veľká Británia).

Tento týždeň ZSP informovali, že ďalší človek získal peniaze, ktoré mu agentúra OTTO bezdôvodne strhla z výplaty. Najprv mu agentúra oznámila, že preňho nemá prácu, a následne dostal pokutu 500 € za predčasné ukončenie pracovného pomeru. Kontaktoval ZSP a spoločne sa obrátili na OTTO. Po skúsenostiach s medzinárodnou kampaňou konala tentoraz agentúra veľmi rýchlo a všetky dlžné peniaze vyplatila. V článku uvádzame aj tipy, ako postupovať, ak sa človeku stane podobná vec.

S opätovným oneskorením prinášame zhrnutie aktivít Priamej akcie za rok 2009. Spracovanie tohto súhrnu nám trvalo pomerne dlho, pretože sme mu dali menšiu prioritu oproti ostatným aktivitám v organizácii, ktorých bolo tento rok naozaj požehnane.

V polovici januára sa v médiách objavila informácia, že nespokojný zamestnanec firmy Yura Corporation Slovakia s.r.o. v Hnúšti strelil facku šéfovi. Išlo o reakciu na zamknutie zamestnancov vo firme, aby robili nadčas. Názory na tento čin sa rôznia. Na jednej strane sú zamestnanci nadšení, že niekto konečne prejavil nespokojnosť s katastrofálnymi pracovnými podmienkami, na druhej strane panujú obavy, že sa firma zbalí a odíde niekam, kde to bude pre ňu „výhodnejšie“. V článku je aj leták Priamej akcie v solidarite so zamestnancami Yura.

Dňa 1. decembra predčasne odišlo zo zmeny vo zvarovni asi 20 pracovníkov automobilky Hyundai Motor Manufacturing Czech v Nošoviciach pri Frýdku-Místku. O deň neskôr sa uskutočnil hodinový divoký štrajk v montážnej hale. 3. decembra sa na hodinu zastavila výroba aj v subdodávateľskej firme Dymos. V pondelok 7. decembra sa v Hyundai začala štrajková pohotovosť. Krátke info o štrajkoch sme zverejnili na stránke už 3. decembra. V tomto článku sa pokúšame zhrnúť, čo sa udialo, aké pozitívne a negatívne výsledky zatiaľ vidíme, a ako môžu pomôcť pracujúci z iných firiem.
Aktualizácie:
10.12. - Nadčasy v decembri zrušené
11.12. - Vyjednávania. vedenie chce potrestať štrajkujúcich. Leták FAU-MAP v nemeckom Volkswagene (PDF).
12.12. - Prípravy na štrajk. Leták KPK zamestnancom (PDF).
15.12. - Štrajková pohotovosť sa skončila. Odbory podpísali dohodu s vedením + video. Jej súčasťou je aj súhlas s trestaním budúcich divokých štrajkov. Celé znenie dohody (PDF).

Dňa 27. apríla 2009 sa v Bratislave uskutočnila prezentácia spojená s diskusiou s názvom Odbory, ktoré sa NEBOJA boja, na ktorej Luis zo španielskej CNT-Sevilla a Roman z nemeckej FAU-Mníchov priblížili aktuálne aktivity týchto anarchosyndikalistických zväzov. Hovorili o tom, ako postupovali, keď mali ich členovia alebo iní pracujúci konflikt so šéfmi, čo robili v prípade boja v oblasti agentúrnej práce, práce imigrantov či počas krízy a ako sa dá boj z pracoviska rozšíriť do širšej komunity. Prezentácia a následná diskusia boli veľmi podnetné, a tak sme sa rozhodli urobiť prepis audionahrávky a podeliť sa o ne. Výsledkom je nová plnofarebná brožúra Nakladateľstva Bod zlomu.

Po tom, čo firma Inco ohlásila plány na reštrukturalizáciu, dedinčania z obce Sorowako na ostrove Sulawesi zablokovali hlavnú cestu vedúcu k niklovej bani, ktorej je firma vlastníkom. Podľa plánov bude okamžite prepustených 87 ľudí a do konca roka zrušených viac ako 600 pracovných miest. Mnohí dedinčania buď sami pracujú v bani, alebo tam majú niekoho z príbuzných. Akciou trvajúcou od 4. augusta si prepustení robotníci 11. augusta vybojovali vyššie odstupné a tiež prísľub, že im firma nájde prácu v komunitných projektoch.

Nasledujúci rozhovor sa týka prístupu šéfov k menej skúseným zamestnancom, ich pracovných podmienok, ale aj možností organizovať sa proti takýmto postupom. Bol publikovaný 5. 2. 2009 na webstránke venovanej pracovnému sporu v kine Babylon. Na otázky člena kolektívu Forschungsgruppe für Arbeitsweltuntersuchungen odpovedal Andreas, predseda zamestnaneckej rady. Podobne ako Benoîta, o ktorom sme informovali v inom článku, aj Andreasa prepustili krátko po tom, čo sa s kolegami začal organizovať na pracovisku.

Priama akcia v roku 2008

Rob Williams, zástupca odborov vo firme Linamar (kedysi patrila pod korporáciu Visteon) v britskom meste Swansea, bol znova prijatý do zamestnania. Stalo sa tak len niekoľko hodín pred spustením časovo neobmedzeného štrajku, ktorý sa mal začať dnes ráno o 6.00 a ktorý zorganizovali a drvivou väčšinou odsúhlasili Robovi kolegovia.

Po okupácii továrne a štrajku si zamestnanci FCI Microconnections vo francúzskom meste Mantes-la-Jolie zachránili svoje miesta. Štrajk sa začal 24. februára s požiadavkou získať záruky do budúcnosti. Manažment odmietol zverejniť informácie o výrobe v obdobnej továrni v Singapure a po ohlásení „prezamestnanosti“ sa robotníci domnievali, že firma plánuje továreň zavrieť a výrobu presunúť. Viac ako polovica zo 400 ľudí začala okupáciu, aby zabránili odvozu strojov. Udržali sa takmer dva mesiace navzdory súdnemu oznámeniu z 26. 3., aby priestory opustili, na čo asi 100 ľudí zareagovalo návštevou v sídle firmy vo Versailles, kde štyri hodiny zadržiavali riaditeľa, aby si vymohli rokovania.

V roku 2008 sa Priama akcia angažovala v solidárnych akciách na podporu Jakuba, odborára z poľskej pobočky korporácie Lionbridge (viac info na konci článku). Po ukončení sporu sme sa Jakuba opýtali, ako ho hodnotí. Ukázalo sa, že vytvorenie alternatívnych odborov neznamená automaticky solidaritu s členom, ktorý to najviac potrebuje. Jakub priblížil aj taktiky, ktoré šéfovia používajú na rozdelenie a demoralizovanie pracujúcich. Spor ukázal dôležitosť medzinárodnej solidarity, a zároveň odkryl viaceré rozpory súvisiace s rôznymi spôsobmi organizovania sa. Diskusia na tieto témy pre nás znamená posun ďalej.

Piatok trinásteho bol šťastným dňom pre generálneho riaditeľa továrne Sony na juhozápade Francúzska. Prepustení robotníci ho vo štvrtok zamkli v zasadačke a podmienkou pustenia bolo, že s nimi pôjde priamo za vyjednávací stôl s odbormi, kde sa dohodnú na novej podobe plánovaného prepúšťania. Riaditeľ sa na to teda zamknutý v zasadačke vyspal a piatková dohoda už vyzerala inak.

V lete 2008 zdravotné sestry z Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) Nemocnice Andreja Leňa v Humennom využili hromadnú výpoveď ako formu akcie na dosiahnutie svojich požiadaviek. K 31. augustu 2008 sa rozhodli ukončiť svoj pracovný pomer pre nesplnenie požiadaviek ohľadom navýšenia platov. 27. augusta 2008 sa dohodli s vedením a zostali pracovať na oddelení. Nad tým, čo sa udialo pred augustom a čo sa dialo po akcii sestričiek až do dnešných dní, sa zamýšľame v tejto malej analýze. Spor humenských sestričiek považujeme za jednu z dôležitých epizód boja pracujúcich na Slovensku, ktorá môže byť užitočná pre iné, budúce konflikty.

Tentokrát prinášame článok o boji zamestnancov chemickej továrne Cellatex vo Francúzsku z roku 2000. Keď hrozilo zatvorenie továrne, odbory začali niekoľkomesačné vyjednávania, ktoré nikam neviedli. Pracujúci sa preto rozhodli zorganizovať sa sami. Vďaka nekompromisnému (no environmentálne nebezpečnému) prístupu sa im podarilo dosiahnuť značne vylepšenú dohodu pri prepúšťaní. Skúsenosť z tohto boja by mohla byť pre nás celkom aktuálna v terajšej situácii prepúšťania spôsobeného finančnou krízou.